Overené recepty od skúseného botanika: Zbavte sa škodcov a spoznajte jednoduchú, no účinnú preventívnu ochranu

Babských receptov pri pestovaní rastlín sa dá nájsť mnoho, no nie všetkým sa zrejme dá veriť. Kým jedni tvrdia, že pomáhajú, iní nezaznamenali rozdiel, pripadne dokonca rastlinám uškodili. Prečo je to tak?

Domáce recepty a netradičné prístupy k pestovaniu rastlín môžu mať opodstatnenie, no neplatí to vždy. Niektoré „babské rady“ stoja za posúdenie, no o úspešnosti takých zlepšovákov často rozhoduje to, kto experimentuje. Pestovateľ s citom pre prírodu a mieru, ktorý vníma súvislosti, môže dosahovať prekvapivo dobré výsledky. Ak touto danosťou nedisponujete, ľahko sa dopustíte chýb. A teda recept, ktorý inému priniesol výsledok, nemusí mať vo vašich rukách navrch.

Ktoré z rád na oživenie rastlín, ktoré kolujú internetom, sa oplatí z odborného hľadiska vyskúšať?

Veľa pestovateľov s obľubou využíva výluhy z prírodnín, ktoré brzdia rozvoj cicavého hmyzu na rastlinách. Tabakový výluh alebo zákvas zo žihľavy patria medzi klasické recepty. Známy je aj mydlový roztok ako pomôcka na boj s puklicami a rôznymi červcami.

Menej rozšírené je využitie cesnakového výluhu pri boji so strapkami (trips), ktoré dokážu na rastlinách napáchať veľké škody. Tento hmyz je obdarený schopnosťou uniknúť pred účinkami bežných insekticídnych postrekov. Ak do bežného prípravku pridáme cesnakový výluh, začne strapka opúšťať svoje úkryty, čím stráca strategickú výhodu. Rovnako tak je známy baktericídny a fungicídny účinok cesnaku.

Aj bežná sóda bikarbóna dokáže vďaka zásaditej reakcii zmierňovať šírenie plesní. Ak si s mravcami nevieme inak poradiť, možno využiť malé množstvo boraxu (tetraboritan sodný) v zmesi s cukrom. Práve tie mravce, pred ktorými potrebujeme chrániť napríklad záhon s klíčiacimi rastlinami, začnú pripravenú zmes zbierať. Postupne sa ich kolónia prestane množiť a stratí na sile, pričom okolitá príroda nie je zasiahnutá.

Mydlový roztok je účinným prípravkom na boj s puklicami a červcami. Zdroj: Shutterstock

Spomínali ste viacero receptov na boj so škodcami. Čo by mohlo pomôcť rastliny vyživiť či posilniť?

Aj na podporu výživy rastlín existuje viacero receptov. Napríklad pri bežnej záhradníckej práci nám k potrebnej úprave pH pri niektorých druhoch rastlín pomôže ocot. A nevábne „voňavý“ zákvas z kuracieho alebo iného vtáčieho trusu patrí medzi najstaršie a najspoľahlivejšie prírodné hnojivá na kvitnúce rastliny. Rovnako ako pri predchádzajúcich radách, úspech je daný najmä rozumným množstvom, primeranou koncentráciou aj vhodným časom na aplikáciu. A v neposlednom rade aj výberom sortimentu rastlín, na ktoré je toto hnojenie vhodné.

Hnojivá z kuracieho alebo vtáčieho trusu používali už naše staré mamy. Podľa botanika Róberta Gregoreka ide o spoľahlivé hnojivo. V obchodoch sa dajú kúpiť už predpripravené, a tak pestovatelia môžu preskočiť nepríjemný proces výroby. Zdroj: iStock

Stretli sme sa aj s radou aplikovať na izbové rastliny cukrovú vodu. Na akom princípe funguje? Môže mať na výživu rastlín pozitívny vplyv?

Je pomerne známe, že rezané kvety vo váze sa môžu vďaka špecifickej úprave vody udržať dlhšie svieže. Ich stopky môžu z roztoku čerpať pridané energetické látky, čiže cukry. Čo sa týka zálievky rastlín pestovaných v nádobách, tie si energetické a stavebné látky vytvárajú v priebehu asimilácie v listoch vystavených slnečnému žiareniu. Čiže dodávať im cukor nemá opodstatnenie.

Na úspešný rozvoj rastliny je potrebné, aby pôda poskytovala rastline dostatok vlahy a minerálnych živín. Dôležitý je však aj podiel humusových látok, ktorých rozkladom sa priebežne uvoľňujú dôležité živiny. Vďaka kvalitnému humusu môžu v pôde nájsť svoj životný priestor užitočné mikroorganizmy, ktoré napomáhajú rastlinám sprístupňovať minerálnu výživu.

Povestná je spolupráca ušľachtilých hubových organizmov a rastlinných koreňov tzv. mykoríza. Funguje na princípe obojstrannej výhodnosti. Rastliny poskytujú mykoríznym hubám energiu vo forme cukrov, ktoré si rastliny pri fotosyntéze vyrábajú predovšetkým pre seba. A citlivou podporou tohto výmenného obchodu je možné rastlinám pomôcť.

Pridávaním malého množstva sacharidov do pôdy sa dá podporiť aktivita mikroorganizmov. Zálievkou jemného roztoku cukrov dodáme symbiotickým hubám a spolupracujúcim mikroorganizmom energiu, čím vieme urýchliť sprístupňovanie živín.

Cukrová voda zázraky na rastline v kvetináči neurobí. Pri vhodných podmienkach a dávkovaní však môže urýchliť prísun živín k rastline. Zdroj: Shutterstock

Ak chceme u rastliny podporiť tieto procesy, kedy by sme mali zvážiť aplikáciu cukrovej vody?

Zintenzívňovať ušľachtilé procesy v pôde má zmysel jedine vtedy, ak je východiskový stav substrátu ideálny a nehrozí riziko, že budeme podporovať škodlivé huby. Rovnako tak nemá zmysel poskytovať energiu do mŕtvej a unavenej pôdy, kde je základným problémom nedostatok živín, a teda nie je čo sprístupňovať.

Vychádzajme teda z predpokladu, že sa staráme o dobre vyzretú a zdravú rastlinu, posadenú v nádobe s výživným substrátom, nechýba jej humusová zložka a fungujú zdravé biologické procesy. Vtedy môže jemný roztok glukózy pomôcť k rýchlejšiemu prísunu živín z pôdy smerom ku rastline. Dôležité je, aby koncentrácia roztoku bola skôr symbolická a podávaná opatrne. Ideálne sú častejšie a menšie dávky. Určite neplatí pravidlo „čím viac, tým lepšie“.

Ako by ste teda odporúčali cukrovú vodu pripravovať? Podľa čoho sa riadiť?

Pre veľmi mladé rastliny môže cukrový roztok znamenať väčšie riziko zahustenia pôdneho roztoku. Pri dobre prekorenených, starších a vyzretých rastlinách, sú riziká určite menšie a úžitok presvedčivejší. Samotná koncentrácia roztoku by tiež mala rešpektovať schopnosť pôdy využiť ponuku. Stretol som sa s receptami, ktoré dávkovanie cukru definovali ako 1 lyžička na 1 liter vody. Osobne to považujem za maximálnu hodnotu, ktorá by sa určite nemala prekročiť. Skôr by som odporúčal ďalšie preliatie a riedenie roztoku.

Miesto klasického repného cukru je lepšie použiť čistú glukózu, teda hroznový cukor. Z určitého pohľadu môže byť zaujímavé použiť aj hnedý nerafinovaný cukor. Energiu v atraktívnej podobe a ďalšie výživové benefity vieme poskytnúť aj vo forme rozriedeného piva (v pomere cca 1 : 25).

Miesto cukrového roztoku odporúča botanik Róbert Gregorek použiť roztok piva. Zdroj: iStock

Ktoré druhy izbových rastlín najlepšie reagujú na cukrovú vodu?

Podporu vedia oceniť skôr spoľahlivo prekorenené a vyzreté rastliny. Opatrnosť je namieste predovšetkým pri nedostatočne rozvinutých mladších rastlinkách. Pomerne bezpečnou skupinou rastlín sú druhy, ktoré sa osvedčujú pri hydroponickom pestovaní. Typickými rastlinami sú kvety z čeľade áronovitých, ako napr. Monstera, Philodendron (filodendron), Epipremnum (potosovec).

Bežne zaznamenávam aj nadšené reakcie ako dobre na napájanie koreňového balu cukornatým roztokom zareagovali najbežnejšie orchidey lišajovce (Phallaenopsis). V symbiotickej spolupráci orchidey s ušľachtilými hubami môžu mať cukry naozaj strategickú hodnotu. Treba si však uvedomiť odlišnosť jednotlivých druhov, hybridov a kultivarov orchideí, ktoré sa aj zásadne odlišným spôsobom pestujú.

Skúšali ste tento domáci trik aj vy?

S cukrovým roztokom som vo svojej praxi pracoval len vzácne, a to zo zvedavosti. Moje úsilie sa orientovalo skôr na hľadanie ideálnych substrátov na mieru pre každý rastlinný druh. Ak v tomto vyvinieme maximálnu snahu, vývoj rastlín je bezproblémový, pôda aj kvetina pracujú naplno a nie je potrebná ďalšia intervencia. Oveľa lákavejšie než použitie roztoku sacharózy je podľa mňa jemný roztok piva, ktorý okrem zmesi cukrov prisúva do pôdy aj metabolity kvasiniek, teda niečo ako „B“ vitamíny. Záhradníci radi pracujú aj s kávovou usadeninou, ktorá obsahuje množstvo živín.

Ak by sme sa pozreli medzi bežne dostupné hnojivá a prostriedky pre izbové rastliny, kde by sme našli alternatívu miesto cukrovej vody?

Z tohto pohľadu pomáhajú organo-biominerálne hnojivá v tekutej aj pevnej forme. Rozhodujúcu úlohu plní práve spomínaná organická zložka. Oddávna boli v záhradníckej praxi rešpektované „sedliacke“ zdroje výživy rastlín, ako maštaľný hnoj, rohovinová múčka, produkty na báze využívania rašeliny, usadeniny rias či jazerných kalov. V súčasnosti máme na výber tieto materiály v atraktívnejšej úprave, takže aj maštaľný hnoj môžeme aplikovať v granulovanej podobe s menším diskomfortom ako v minulosti. Hnojivé prípravky, ktoré sú vyrobené z organickej hmoty, prirodzene obsahujú aj pektíny a iné podobné polysacharidy, čiže zložitejšie cukry. Takisto môžu ponúkať živiny vo formách, ktoré rastliny dokážu ľahšie prijímať.

Mnohé tradičné a účinné organické hnojivá, napríklad z maštaľného hnoja alebo jazerného kalu, sa dnes dajú kúpiť v aj obchodoch. Zdroj: iStock

Text: Ing. Robert Gregorek, PhD.; Zuzana Bánska
Foto: Shutterstock, iStock