Vždyzelené krivky

28. 03. 2007
Zdieľať

Niekedy cesta za vytúženým cieľom pripomína beh cez prekážkovú dráhu. Ak si hneď na začiatku nepoviete: To sa nedá!, máte polovicu cesty za sebou. A keď navyše aj viete, čo presne chcete, ste takmer v troch štvrtinách. No a bola by hanba nedobehnúť tých zopár zvyšných metrov. Tvorcovia tejto záhrady, ako uvidíte, dobehli.

Ak by sme mali vek tejto záhrady merať podľa ľudského meradla, tak ešte jej chýba zopár rokov do puberty. Základnú kostru pomohla vytvoriť majiteľke kamarátka, zvyšok si domáca pani vytvorila sama. „Mala som jasnú predstavu o tom, čo chcem – nijaké čačky, skôr niečo užitočné a pekné zároveň,“ povedala majiteľka. A už na prvý pohľad je jasné, že srdcovou záležitosťou majiteľky sú dreviny, skalka a ruže. V predzáhradke, vedľa domu aj za ním nájdete rozličné druhy vždyzelených ihličnanov a okrasných drevín, ktoré sú zastrihnuté do pravidelných okrúhlych alebo kužeľovitých tvarov.


Vždyzelené krivky

82718
Dominik Vlaheko

Výhodou takej záhrady je, že si nevyžaduje priveľkú starostlivosť. „Nemusím sa jej venovať každý deň,“ dodáva domáca pani, „stačí, ak ju obriadim raz do mesiaca.“ Najviac roboty je azda na jar, keď treba doplniť do skalky drvenú kôru a kamienky. Kôra sa cez zimu vtlačí do zeme, preto treba vždy v apríli dosypať novú. Zo začiatku to bolo veľmi nákladné, ale teraz stačí dosýpať menšie množstvo kôry, pretože lôžko je už vytvorené (to platí najmä o farebnej drvenej kôre). „Výhodou je, že potom ju už nemusím prehrabávať – drží tam, kam ju nasypeme. Navyše ani s burinou si nemusíme robiť starosti. Stačí, ak ju očistím tri- či štyrikrát do roka,“ dodala majiteľka.

Čo s trávnikom?

No nič. Majitelia sa rozhodli, že ho nepodrobia plastickej operácii, a nechali mu jeho pôvodnú tvár. A hoci mu chýba šarm a elegancia anglického trávnika, pes a domáci si ho pochvaľujú. Od jari až do neskorej jesene je zelený, hustý a šťavnatý, a pritom nevyžaduje priveľkú starostlivosť ani sa neštíti dotyku podrážky či psej laby. Niet sa čo čudovať, veď má zdravé korene… v bývalých kravských pasienkoch.

Vstup zakázaný!


Vždyzelené krivky

82722
Dominik Vlaheko

Tento nepísaný, zato často opakovaný zákaz platí pre domáceho miláčika – psa Bima, ktorý okrem vylihovania na terase či zakrádania sa okolo ružových kríkov občas zablúdi aj do predzáhradky obzrieť si skalku. Jeho obľúbený kút je v rohu pri plote, kam majiteľka nemôže nič vysadiť, pretože jej „mrchavec zlatý“ tam stále niečo hľadá. Či jeho túlavé labky a citlivý nos počúvajú volanie dávno zakopanej kosti alebo iného psieho pokladu, zostáva pre domácich záhadou. Isté je, že ani pichľavé rastliny mu nezatrhli výlety do tejto časti záhrady. Takisto sa neosvedčil ani kvetináč, ktorý boj so psom vzdal a skončil na lopate. Nuž, črepy prinášajú šťastie. A akú podobu má to psie, o tom mlčia Bimo aj jeho tajomný kút v predzáhradke.


Vždyzelené krivky

82719
Dominik Vlaheko

Kto nevyskúša, nemá…

… napríklad aj 15 kíl jahôd za jednu sezónu na priestore len o málo väčšom ako panelákový balkón! Ako na to? Na prípravu jahodoviska na svahovitom teréne budete potrebovať: svahovitý terén, minimálne jeden pár zdravých (najlepšie mužských) rúk, trochu predstavivosti (ideálna je vlastná) a betónové svahové tvarovky, ktoré vám pomôžu oklamať terén. A, samozrejme, sadenice jahôd, ktoré zasadíte do tvaroviek. Také jahodovisko možno bude miestami pripomínať fanúšikov Manchestru United natlačených v milánskej La Scale, zato však nezaberie veľa miesta, a čo je oveľa podstatnejšie – nevyžaduje častú starostlivosť. Podľa majiteľky stačí, ak z jahodoviska dvakrát do roka odstráni burinu (zvyčajne v apríli a v auguste) a na jar dosype čerstvú hlinu.

Lapači dažďa a vetra


Vždyzelené krivky

82723
Dominik Vlaheko

Alebo inými slovami – plastové nádrže a mladé tuje. Skrývajú sa za domom niekde na polceste medzi miniatúrnou úžitkovou záhradou a terasou. A oboje majú svoje praktické opodstatnenie. Husto vysadené tuje tlmia nárazy severného vetra a plastové nádrže zachytávajú dažďovú vodu z odkvapov. Tú potom domáci využívajú na zalievanie záhrady.

Ani hruda hliny nazmar

Dôkazom, že všetko so všetkým súvisí, je aj malý záhradný domček za domom, ktorý domáci postavili pred dvoma rokmi. Zvyšnú hlinu z výkopov využili na vytvorenie okrasného múrika a úžitkovej záhradky. So svahovitým terénom sa majitelia museli popasovať aj pri pokladaní bazéna, ktorý je na opačnej strane, blízko ovocného sadu. „Túto plochu nechávame zámerne voľnú, pretože plánujeme niekedy v budúcnosti stavať ďalší dom,“ dodala majiteľka. To je asi jediná podstatná zmena, ktorú si domáci naplánovali, ak nerátame drobné stavebné úpravy starých chodníkov a popraskaného kozuba.

Poviem vám – realita je krásna vec! Vďaka nej viem, že pôvabná záhrada, to nie sú len altánky obrastené popínavými ružami či kvetinové záhony s romantických zákutím s bielou lavičkou. Záhrada, nech už ju tvorí čokoľvek, môže byť krásna len vtedy, ak sa pri jej tvorbe využívajú nielen ruky, ale aj srdce.

Kategória: Nezaradené
Tagy: záhrada
Zdieľať článok

Diskusia