Pripravujeme palivové drevo na zimu: Ktoré druhy sú pri vykurovaní obľúbené a ktorým sa radšej vyhnúť?
Vykurovacia sezóna je v plnom prúde a mnohí z nás už museli prikladať do kachlí či kozubu. Ak neviete, ktorým drevom sa zahrejete najlepšie, nechajte si od nás poradiť. Pozreli sme sa na to, ktoré druhy sú na kúrenie najvhodnejšie.
Výber správneho dreva zásadne ovplyvňuje výhrevnosť, čím priamo prispieva k efektívnosti a ekonomickým úsporám pri vykurovaní domácnosti. Niektoré druhy horia dlhšie a vytvárajú viac tepla, pričom tie lacnejšie horia spravidla rýchlejšie a vyžadujú častejšie prikladanie. Správnym výberom teda nielen zvýšite váš komfort, ale v konečnom dôsledku aj ušetríte. V tomto článku sme si podrobnejšie rozobrali rôzne druhy dreva používané na kúrenie. Poradíme vám, ktoré drevo je najefektívnejšie a ktorému by ste sa mali radšej vyhnúť.
Akým drevom zvyčajne kúrime v našich zemepisných šírkach?
Mnohé slovenské domácnosti vykurujú drevom, ktoré vďaka svojej dostupnosti a cene patrí medzi obľúbené zdroje tepla. Drevo na kúrenie sa delí na mäkké a tvrdé, pričom mäkké sa často využíva na rozkurovanie a tvrdé na udržiavanie stabilného tepla. Medzi najčastejšie používané palivové druhy patrí z mäkkých drevín smrek, borovica a jedľa a z tvrdých dub, buk či hrab.
Mäkké drevo
Mäkké drevo pochádza z ihličnatých stromov, ako sú borovica, smrek, jedľa či červený smrek. Tieto stromy rastú rýchlo, preto je mäkké drevo bežne dostupné a spravidla lacnejšie než tvrdé. Mäkké drevo má nižšiu hustotu, ale aj výhrevnosť, čo znamená, že horí rýchlejšie a na udržanie zvolenej teploty sa ho teda spotrebuje viac.
Výhody:
- Cenovo výhodnejšie
- Široko dostupné
- Ľahko sa zapaľuje
- Rýchlo horí
Nevýhody:
- Nižšia tepelná hodnota
- Krátky čas horenia
- Menej odolné voči hnilobe
- Môže zanášať komíny
Príklady mäkkého dreva
Borovica: produkuje príjemné arómy, ale obsahuje veľa živice, čo môže zanechávať usadeniny v komíne.
Smrek: veľmi ľahké drevo, jednoducho sa zapaľuje, no horí pomerne rýchlo. Ide o najbežnejší druh mäkkého dreva na kúrenie. Odporúča sa však na rozkurovanie.
Jedľa: má nízku tepelnú hodnotu. Môže sa používať na rýchle zahriatie pri chladných večeroch, ale nie je najefektívnejšou voľbou na dlhodobé udržiavanie tepla.
Výhrevnosť mäkkého dreva
Výhrevnosť mäkkého dreva je nižšia – pohybuje sa v priemere okolo 3,2 – 3,8 kWh/kg. Na zabezpečenie dlhšieho a rovnomerného tepla je potrebné väčšie množstvo dreva.
Tvrdé drevo
Tvrdé drevo pochádza z listnatých stromov, ako sú dub, buk, hrab, jaseň či breza. Tieto stromy rastú pomalšie a ich drevo je preto hustejšie. To im dodáva vysokú výhrevnosť a dlhšiu dobu horenia. Tvrdé drevo je všeobecne považované za kvalitnejšie na kúrenie, najmä pri dlhodobom udržiavaní teploty v domoch.
Výhody:
- Vysoká výhrevnosť
- Dlhá doba horenia
- Produkuje stálu a stabilnú teplotu
- Vyššia odolnosť voči hnilobe
Nevýhody:
- Vyššia cena
- Môže produkovať viac dymu
- Ťažšie sa rozpaľuje
- Môže vyžadovať dlhší čas na správne vysušenie
Príklady tvrdého dreva
Dub: vyznačuje sa dlhým časom horenia a vysokou odolnosťou voči hnilobe. Dubové drevo je jedno z najobľúbenejších druhov dreva na kúrenie. Odporúča sa používať hlavne v kachliach a kachľových peciach.
Buk: má vysokú výhrevnosť a horí rovnomerne. Má podobné vlastnosti ako dub a je obľúbené do kozubov.
Jaseň: má vysokú výhrevnosť a horí relatívne dlho s minimom dymu. Jeho negatívom môže byť dlhšie schnutie.
Hrab: horí pomerne rýchlo a má strednú tepelnú hodnotu. Je vhodný na podpaľovanie.
Javor: ide o drahší druh dreva. Ponúka však vysokú tepelnú hodnotu.
Výhrevnosť tvrdého dreva
Tvrdé drevo má vysokú výhrevnosť, pohybujúcu sa medzi 3,8 – 4,5 kWh/kg. Je preto efektívnejšie na dlhodobé kúrenie, čo znižuje náklady na palivo pri pravidelnom využívaní na vykurovanie.
Naša rada
Vyhýbajte sa spaľovaniu lakovaného alebo farbeného dreva, rôznych lepených materiálov (ako napríklad drevotrieska), plastov, papiera s atramentom alebo lepidlom a iných odpadových materiálov. Tieto materiály produkujú škodlivé látky a môžu poškodiť komín aj ovzdušie. Na kúrenie sú vhodné iba suché, neošetrené drevá.
Nie je dub ako dub
Efektivitu a výhrevnosť pri spaľovaní dreva neovplyvňuje len jeho druh, ale aj miera presušenia. Čerstvé drevo obsahuje až 50% vody. Pri jeho spaľovaní sa veľa energie spotrebuje na odparovanie, a tak v konečnom dôsledku vyprodukuje menej tepla, ale viac dymu. Platí teda, že čerstvé dubové drevo vás zahreje menej ako to presušené.
Aby teda dosiahlo optimálnu výhrevnosť, malo by obsahovať vlhkosť do 20 %. Tú možno získať pri prirodzenom sušení na vhodnom mieste približne za 1 – 2 roky pri mäkkom dreve a 2 – 3 roky pri tvrdom. Ak toľko času na prípravu zásob nemáte, siahnite po už presušenom palivovom dreve, treba však rátať s jeho vyššou cenou.
Na skladovanie dreva je ideálny prístrešok či drevník, ktorý ho chráni pred dažďom, no zároveň je dobre vetraný.
Text: Dominika Jarošová
Foto: Shutterstock/iStock