Nátery kovov obnovujte včas
V dome, na dome i okolo domu sa nájde množstvo kovových prvkov, ktoré podliehajú korózii. Aby sa zachovali ich pôvodné vlastnosti a zabezpečila dlhá životnosť, je dobré na tieto prvky aplikovať ochranný náter.
Pravidelná kontrola a obnova náteru je dôležitá najmä pri kovových konštrukciách v exteriéri, ktoré sú po celý rok vystavené poveternostným vplyvom. Obzvlášť veľkú pozornosť treba venovať prvkom, ktoré sú súčasťou nosnej konštrukcie budovy (napríklad nosné stĺpy a prievlaky), a tiež prvkom, ktoré majú bezpečnostný charakter (zábradlie na balkónoch a schodiskách). Životnosť náteru sa pohybuje (v závislosti od kvality náterovej látky a vonkajšieho zaťaženia) od 2 do 5 rokov.
Príprava podkladu
Či ide o prvý, alebo o opakovaný náter, povrch kovu treba najprv dôkladne zbaviť korózie, mastnoty a prachu – tak sa zaručí lepšia priľnavosť farby. Čo sa týka obnovy náteru, treba skontrolovať, či sa pod povrchom pôvodného náteru neobjavili bubliny signalizujúce, že farba sa čoskoro začne odlupovať.
Najjednoduchším, no pomerne prácnym spôsobom je použitie drôtenej kefy, pomocou ktorej zbavíte povrch kovu odlupujúcej sa farby a vrstvy hrdze. Následne treba celý povrch ešte prebrúsiť a utrieť prach. Rýchlejším a efektívnejším spôsobom je siahnuť po elektrickej brúske, resp. elektrickej vŕtačke s vhodným nadstavcom s oceľovými štetinami alebo brúsnym kotúčom. Na úplné odstránenie pôvodných vrstiev sa odporúča opálenie náteru alebo špeciálny prípravok na odstraňovanie starých náterov. Pri odstraňovaní rozsiahlejšej korózie pomôže odhrdzovač.
V každej fáze ošetrovania kovových konštrukcií treba venovať zvýšenú pozornosť kritickým miestam – ťažko dostupným rohom, spojom a záhybom, v ktorých by sa mohla udržiavať voda.
Na pôvodnú povrchovú úpravu nanesieme odstraňovač starých náterov. |
Rozrušenú farbu ľahko odstránime špachtľou. |
Povrch očistíme od voľných čiastočiek odstránenej farby. |
Základný náter
Z hľadiska ochrany kovových prvkov pred koróziou má ťažiskový význam základný antikorový náter. Vďaka veľmi dobrej priľnavosti a matnej štruktúre zároveň funguje ako spoľahlivý spojovací článok medzi povrchom kovu a vrchnou farbou. Keďže základné nátery slúžia iba ako podkladová vrstva, v ponuke sú v obmedzenej farebnej škále (biela, sivá a červenohnedá).
Prvým krokom pri začatí natierania by malo byť ošetrenie všetkých kritických miest konštrukcie (kúty, spoje, záhyby) – jednak preto, aby mali zvýšenú ochranu, a jednak preto, že pri plošnom nátere by mohli byť zanedbané. Na tieto miesta treba náter nanášať užším štetcom tak, aby sa farba dostala naozaj všade. Tento postup sa odporúča dodržať aj pri ďalších vrchných náteroch. Základný náter sa nanáša v 1 až 2 vrstvách.
Vrchný náter
Na vrchné nátery kovu možno použiť aj univerzálne nátery, ktoré sú určené na rôzne druhy povrchov – kov, drevo, betón, drevotriesku a podobne. K vrchnému náteru však možno pristúpiť až vtedy, keď je základná vrstva dobre vysušená. Na dokonalú ochranu a požadovaný estetický efekt sa obvykle nanáša vo dvoch vrstvách. Pred druhým vrchným náterom sa odporúča predošlú vrstvu jemne prebrúsiť a oprášiť, aby sa docielila priľnavosť finálnej vrstvy.
Farby môžete nanášať viacerými spôsobmi – štetcom, valčekom alebo nástrekom. Vždy sa však treba riadiť návodmi k jednotlivým produktom. Pri aplikácii náteru v exteriéri je dôležité vystihnúť pekné počasie s teplotou vzduchu približne 20 až 25 °C a vlhkosťou vzduchu pod 75 %. Radosť z dobre vykonanej práce môže ľahko pokaziť aj vietor, ktorý nanesie na čerstvú farbu čiastočky špiny a prachu.
Ak stará farba drží, nemusíme ju odstraňovať. Nový náter nanášame priamo na ňu. |
Kovy, ktoré ešte neboli povrchovo upravované, najprv odmastíme vhodným prostriedkom a potom aplikujeme základný náter. |
Kovy, ktoré ešte neboli povrchovo upravované, najprv odmastíme vhodným prostriedkom a potom aplikujeme základný náter. |
Podľa čoho vybrať druh farby?
V súčasnosti je v ponuke veľa druhov farieb, ktoré sú založené na rôznych bázach – akrylátové, alkydové, silikónové, olejové, epoxidové, polyuretánové atď. Líšia sa od seba nielen výslednými vlastnosťami náteru, ale i svojou spracovateľnosťou, konzistenciou, vlastnosťami pri nanášaní (napríklad nestekavosť, rozlievavosť) a dĺžkou schnutia. V dôsledku meniacich sa nárokov sa použite niektorých druhov náterov značne obmedzilo. Napríklad v minulosti bežné fermežové farby sa dnes využívajú len zriedkavo (pre dlhý čas schnutia). Prísnejšie normy zasa neboli naklonené acetónovým (nitrocelulózovým) farbám, ktoré síce schnú rekordne rýchlo, ekologicky sú však neprijateľné (pre veľký obsah organických rozpúšťadiel) a pre bežných užívateľov sú dnes prakticky nedostupné. V súčasnosti používané náterové látky môžeme v zásade rozdeliť do dvoch skupín – na farby riediteľné vodou a syntetické farby s obsahom organických rozpúšťadiel.
Pri aplikácii náteru pamätajte, že základná farba musí byť na rovnakej báze ako vrchná farba. Túto voľbu treba dodržiavať aj pri následnej obnove náteru.
Farby riediteľné vodou
Farby riediteľné vodou a disperzné farby sú vzhľadom na svoju zdravotnú neškodnosť vhodné do vnútorného prostredia, kde dochádzajú do styku s potravinami, a tiež do prostredia, kde sa pohybujú deti. Pre bežného užívateľa sú veľmi praktické aj preto, že sa s nimi ľahko pracuje, dajú sa riediť obyčajnou vodou a rýchlo schnú – ďalšiu vrstvu možno nanášať už po 2 až 5 hodinách, k úplnému vytvrdnutiu dochádza približne po 8 hodinách. Nevýhodou je ich o niečo nižšia odolnosť a kratšia životnosť, napriek tomu sú aj v tejto kategórii nátery vhodné do exteriéru. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o ekologické farby. Ich vývoj zaznamenal najväčší rozmach práve v posledných rokoch po prijatí smernice EÚ upravujúcej prípustné hodnoty prchavých látok (VOC).
Moderné syntetické nátery
Napriek silnejúcej konkurencii ekologicky založených farieb riediteľných vodou si svoju pozíciu udržujú aj farby riediteľné organickými rozpúšťadlami. Je to tak najmä vďaka ich špecifickým a často výnimočným vlastnostiam. Všetky syntetické farby sa v súčasnosti vyrábajú tak, aby spĺňali prísne normy a smernice zamerané na obsah VOC. Konzistencia farieb určených pre koncového užívateľa je taká, že ich už netreba riediť. Syntetické farby dosahujú po vyschnutí vysokú pevnosť a zároveň si zachovávajú pružnosť. Vďaka tomu odolávajú výkyvom teplôt, mrazu aj mechanickému zaťaženiu, čo z nich robí ideálny ochranný povlak na kov aj v exponovaných exteriérových podmienkach. Nevýhodou je o niečo dlhší čas schnutia – k úplnému vytvrdnutiu dochádza približne po 24 hodinách. Čas, za ktorý možno nanášať ďalšiu vrstvu farby, sa môže od výrobcu k výrobcovi značne líšiť. Pri syntetických farbách je to zvyčajne 5 až 6 hodín, no v ponuke sú napríklad aj syntetické farby, ktoré možno nanášať spôsobom „mokrý na mokrý“ do 3 hodín.
Pozinkované alebo hrdzavé povrchy odmastíme a aplikujeme na ne špeciálnu základnú farbu. |
Pozinkované alebo hrdzavé povrchy odmastíme a aplikujeme na ne špeciálnu základnú farbu. |
Farebná škála
Farby v plechovkách dostať v pomerne širokej farebnej škále (v závislosti od značky 8 až 20 odtieňov) a ďalšie odtiene možno dosiahnuť ich zmiešaním. Pri ošetrovaní väčších plôch sa však odporúča využiť služby kolorovacieho centra, kde dokážu aj opakovane namiešať ľubovoľný odtieň zo vzorkovnice (stovky rôznych odtieňov). Ide o automaticky alebo poloautomaticky riadené zariadenia, ktoré sú dnes takmer v každej predajni farieb a do jednotlivých prevádzok ich zvyčajne dodávajú priamo výrobcovia náterových látok. Na výsledný efekt má vplyv aj to, či ide o lesklé farby (emaily), polomatné alebo matné farby. Farby riediteľné vodou zvyčajne nedosahujú taký vysoký lesk ako syntetické.
Špeciálne farby
Do extrémnych podmienok, či už ide o nadmernú vlhkosť, alebo o vysoké mechanické zaťaženie, sú určené mimoriadne odolné dvojzložkové náterové látky – epoxidové, polyuretánové, polyesterové. Pre bežného užívateľa sú náročnejšie na použitie, pretože vyžadujú zmiešanie dvoch položiek v správnom pomere, pričom takto pripravenú zmes je nevyhnutné spotrebovať najneskôr do 4 hodín.
Do špeciálnej kategórie patria aj farby, ktoré odolávajú vysokým teplotám – silikónové alebo vypaľovacie alkydové farby. Používajú sa na úpravu radiátorov, na bojlery alebo iné technické zariadenia, ktoré môžu na svojom povrchu dosahovať vyššie teploty.
Na plochy citlivé na zlepenie sú zasa určené iné farby, ktoré sú v ponuke napríklad pod názvom farba na okná – syntetické alebo uretanizované farby. Pri ošetrovaní nosných konštrukčných prvkov majú svoje miesto zasa vypeňovacie protipožiarne nátery.
