Rekonštrukcia: Spojenie dvoch starších bytov

Nepanelová história

Napriek tomu, že panelová výstavba ovládla koncom minulého storočia domácu stavebnú scénu takmer na 30 rokov, nie je väčšina dnešného bytového fondu v panelákoch. Zaujímavý podiel na ňom majú aj byty v novostavbách a, samozrejme, byty datované hlbšie v histórii, postavené ešte pred nepochopenou corbusierovskou revolúciou. Bez ohľadu na kolektívne zatepľovanie, výmeny okien, opravy výťahov a obstojnú infraštruktúru väčších sídlisk, panelákový byt iste nie je ideálom bývania pre každého. (Nehovoriac o sume utopenej v jeho rekonštrukcii.)

Stále je dosť rodín, ktoré hľadajú trvalé hniezdočko v nájomných domoch oveľa starších, s oveľa zaujímavejším príbehom, avšak s nemenej komplikovanými prekážkami, ktoré je potrebné prekonať na ceste k hodnotnému bývaniu. Tak tomu bolo aj v prípade Katky a Ondreja – mladá dvojica s malým dieťaťom a v očakávaní ďalšieho prírastku uznala, že podmienky v ich jednoizbovom byte sú definitívne neudržateľné, a ich novým útočiskom sa mal stať rodný byt Ondreja v starej zástavbe neďaleko centra. K rozlohou podstatne väčšiemu bytu sa manželom navyše podarilo získať aj susedný byt, takže cieľ bol jasný – spojenie dvoch bytov.

Pamiatkari

Prvou väčšou prekážkou, ktorú museli majitelia prekonať, bolo stanovisko pamiatkarov. Bolo jasné, že pôvodné okná nevyhovujú súčasným požiadavkám na bývanie, preto sa od začiatku plánovala ich výmena: „V celom dome ostalo len asi desať percent pôvodných okien. Nájdete tu okná všetkých druhov – materiálov aj profilov. V tomto smere je dom naozaj odstrašujúcim príkladom, ako možno zaobchádzať s pamiatkou,“ popisuje problém Ondrej.

„Aj preto sme sa rozhodli vymeniť ich za drevené eurookná, ktoré by svojím tvarom zodpovedali pôvodným. Nechceli sme obchádzať zákon, a tak sme požiadali pamiatkarov o povolenie. Tí naše riešenie odmietli, takže sme museli dať vyrobiť podstatne drahšie napodobneniny pôvodných ozdobných profilov.“ Aj keď prístup pamiatkovej starostlivosti môže pripomínať známe príslovie Pre stromy nevidí les, vo výsledku toto riešenie bytu pomohlo. Ako sa však vyriešia necitlivé zásahy ostatných obyvateľov domu, to ukáže až čas.

Názor architektky „Spájanie dvoch susediacich bytov nevyhovujúcej veľkosti sa čoraz častejšie stáva témou rekonštrukcií. Platí to tak pre paneláky, ako aj pre staré domy – tu síce majú byty zvyčajne obrovskú výšku, s plochou to však môže byť horšie. I keď ani v tomto prípade nemožno zovšeobecňovať. Niekde sa za fasádou meštianskeho domu skrývajú až prekvapivo malé byty, o niekoľko ulíc ďalej však môže byť situácia opačná.“

Konštrukcia

„Staré byty sú vždy dobrodružstvom. Nikdy netušíte, čo vás čaká, keď sa pozriete pod povrch tej či onej steny. Napriek dokumentácii je to tak trochu jazda na horskej dráhe so zaviazanými očami,“ popisuje svoje skúsenosti s rekonštrukciami architektka Anna Igriciová. „Už od začiatku bolo jasné, že nepôjde iba o interiérové dekorácie, povrchovú modernizáciu interiéru. Situácia si vyžadovala zásadné stavebné úpravy. V podstate išlo v tomto prípade hlavne o technické riešenie, štylizácia interiéru bola síce dôležitá, podstata zásahu však spočívala v konštrukcii,“ pokračuje architektka. Pretože sa spájali dva susediace byty a tretí, taktiež v susedstve, patrí príbuzným investorov, stavebný úrad povolil vysunúť vstupné dvere ďalej do spoločnej chodby. Kúpeľňa a toaleta – pôvodne na chodbe – sa tak dostali dovnútra bytu.

Priestor bývalej chodby dnes funguje ako zádverie a predsieň, ktorá sa bez zbytočných predelov otvára do hlavného obývacieho priestoru. Ďalšie kúzla sa odohrali v statike: „Pretože sme odstránili časť nosnej steny, bolo potrebné ju nahradiť oceľovými prekladmi. Bolo to pomerne náročné – jednak na výpočty, jednak stavebne, ale šikovná stavebná firma všetko zvládla. Nechceli sme oceľové profily priznať. Takéto riešenie je blízke skôr loftovým prestavbám industriálnej architektúry. Tu sme boli v takmer storočnom dome v neoklasicistickom štýle, preto by nebolo vhodné v byte odhaľovať oceľovú konštrukciu.“

183102 Daniel Veselský		183103 Anna Igriciová
183105 Anna Igriciová		183104 Anna Igriciová
Pretože sa komínovej steny nemohli zbaviť, povýšili ju na dominantný estetický akcent. Veľkoplošná magnetická tabuľa sa stala akýmsi symbolom rekonštrukcie.

Názor architektky „Veľký podiel na úspechu rekonštrukcie má odvážny statik, ktorý sa nebál ani náročných riešení. Staré múry sú totiž ako adventný čokoládový kalendár – nikdy neviete, čo sa v ktorej stene skrýva. Takto sme napríklad až na mieste objavili oceľové íčko vystužujúce na prvý pohľad nenosnú, len 10 centimetrov hrubú priečku. Pod stropom sme zasa odhalili dve naprieč uložené oceľové tiahla, ktoré držia celý dom pokope. Pri starých domoch je nutné počítať s prekvapeniami a vedieť sa prispôsobiť situácii.“

183107
Daniel Veselský

Naplno do výšky!

Investori od začiatku zdôrazňovali potrebu dostatku úložných priestorov. A od potreby nebolo ďaleko k nosnej myšlienke, ako využiť miesto nad oceľovou nosnou konštrukciou – odkladacích plôch predsa nie je nikdy dosť! Znížený podhľad, ktorý si vynútilo konštrukčné riešenie spojenia dvoch bytov, ponúka takmer nekonečný priestor na odloženie sezónnych či objemnejších vecí. Prístupný je z obývacej izby. Využitie plnej výšky priestorov sa celkovo stalo pre tento projekt príznačným.

Detská izba je zariadená vo dvoch úrovniach – postele na poschodí tvoria zároveň strop šatníka, ktorý veľkorysú svetlú výšku naozaj nepotrebuje. Nepotrebuje prirodzené osvetlenie, takže deti získali na svoje hračky viac miesta. Originálny detský ostrov ešte čaká na dokončenie, základná konštrukcia je už viac-menej osadená a slúži zároveň ako statická podpora nového členenia priestoru.

Ententíky…

Ďalšiu „vychytávku“ skrýva hladký kovový stĺp deliaci hlavný obytný priestor na dve časti. „Komíny sú tradičnou prekážkou pri rekonštrukciách starých bytov,“ vysvetľuje architektka. „Aj keď je dom napojený na ústredné kúrenie a komíny sa nevyužívajú, ich zrušenie by bolo nesmierne finančne náročné. Pohrávali sme sa aj s myšlienkou využiť jeden z nich pre kozub, ale nakoniec sme aj od tohto riešenia ustúpili a rozhodli sa solitér využiť inak.“ Komínová stena je obložená hladkým čiernym plechom, takže tvorí veľkoplošnú magnetickú tabuľu – obľúbené miesto hier najmenších obyvateľov bytu. Na prvý pohľad odlišná štruktúra aj farba povrchu mení prostú stenu na hraničný kameň oddeľujúci verejnú a súkromnú zónu bytu.

Forma a povrch

Ďalšie atribúty nového bytu sú síce na pohľad nemenej zaujímavé a efektné, v súvislosti s témou článku však nepodstatné. Napríklad dvere by mohli byť samostatnou kapitolou. Či už tie tajné, skryté v rastri vstavaných skríň (ukrývajú vstup do spálne – výsostného územia rodičov) alebo ďalšie, historickými zámockými interiérmi inšpirované nenápadné dvierka do obslužných priestorov (v tomto prípade do šatníka), prípadne precízne opravené pôvodné zdobené dvojkrídlové dvere medzi dvoma izbami (dnes oddeľujú detskú izbu od hlavného obytného priestoru).

Výber materiálov podláh, vybavenia kúpeľní a WC, spomenutých vstavaných skríň, konštrukcia a dizajn kuchynskej linky, ktorej biely lesklý povrch získava zaujímavé odtiene v dôsledku meniacej sa intenzity slnečného svitu – to všetko sa rodilo nielen za súzvuku súkromných dejín stavby so súčasnými trendmi, ale aj vo vzácnej zhode investorov a architektky. Rekonštrukcia sa síce v porovnaní s pôvodným odhadom predražila a hlavne predĺžila, s výsledkom sú však všetci zainteresovaní spokojní.

183109 Anna Igriciová		183108 Daniel Veselský
Pôvodnú toaletu prístupnú z chodby nahradila moderne zariadená miestnosť, ktorá okrem zjavnej funkcie plní aj úlohu technického zázemia bytu – skriňa v nike skrýva plynový kotol.

Ondrej a Katka podstúpili náročnú púť za vysneným bývaním. Prešli si pri tom všetky fázy – od prvotného nadšenia cez trpké vytriezvenie až k zaslúženému happy endu.

Vráťme sa na začiatok rekonštrukcie. Mali ste presnú predstavu, čo budete robiť s dvoma susediacimi bytmi?
To áno, ale zhruba po týždni amatérskeho rysovania a domáceho vymýšľania la Pat a Mat sme zistili, že náš sedliacky rozum isto nebude stačiť na takúto náročnú rekonštrukciu a pomoc profesionálneho architekta bude naozaj potrebná. Po dvoch neúspešných pokusoch o spoluprácu s odporúčanými architektmi, ktorí celkom neporozumeli našim požiadavkám a vytvárali svoje, nám úplne cudzie vízie, sa nám podarilo spojiť s architektkou Annou Igriciovou. Tá hneď od začiatku pochopila naše predstavy. Možno preto, že sama bola v podobnej rodinnej situácii ako my. Chceli sme otvorený priestor, kde sa môžu malé deti bezpečne a voľne pohybovať. Doslova sme snívali o priestore, v ktorom by bola rodina čo najviac spolu – pohodlne a bez obmedzení. A pretože sa nám veľmi páči moderný dizajn, od začiatku nás fascinovala myšlienka skĺbiť súčasný dizajn s duchom starého domu v storočnom priestore. A v neposlednom rade bolo pre nás dôležité využiť úložné priestory.

183110		183111
Pôdorys pôvodného stavu 01 – kúpeľňa, 02 – WC, 03 – vstup do prvého bytu, 04 – kuchyňa, 05 – komora, 06 – izba, 07 – vstup do druhého bytu, 08 – kuchyňa, 09 – izba		Pôdorys bytu po rekonštrukcii 01 – nový vstup do bytu, 02 – kúpeľňa, 03 – WC, 04 – chodba, 05 – hala, 06 – magnetická (komínová) stena, 07 – vstavané skrine, 08 – spálňa rodičov, 09 – kuchyňa, 10 – otvorený obytný priestor, 11 – detská izba so spaním nad šatníkmi, 12 – šatník

Prečo ste sa rozhodli pre rekonštrukciu starého bytu, a nie pre jednoduchšiu investíciu do novostavby?
Viac ako dva roky sme premýšľali, čo pre nás znamená ideálne rodinné bývanie. Samozrejme, koketovali sme aj s možnosťou stavby domu či s myšlienkou, či nevyužiť lákavú ponuku niektorej z developerských firiem na kúpu bytu v novostavbe. Nakoniec v nás dozrelo presvedčenie, že mestský spôsob života je pre nás najprirodzenejší. A dva prepojiteľné byty takmer v srdci mesta k tomu priam vyzývali. Navyše sme si boli vedomí, že aj v prípade budúcej zmeny je to skvelá investícia.

Čo považujete, s odstupom času, za najväčší problém rekonštrukcie?
Najväčším problémom bol čas, energia a peniaze, ktoré sme museli investovať. Druhým problémom boli neočakávané prekvapenia, ktoré nám starý dom prichystal. Na tie sa nedá pripraviť psychicky ani fyzicky. Ale vďaka spolupráci architektky a stavebnej firmy sa nakoniec vždy všetko zvládlo. Problémom bola určite aj skúška trpezlivosti susedov počas celej rekonštrukcie. Tým, že trvala dlhšie a nebola vždy najtichšia, to pre nich určite nebolo jednoduché.

Pomerne veľkou peripetiou bola výmena okien. Prečo ste sa rozhodli ísť legálnou cestou a žiadať o stanovisko pamiatkarov?

Predpokladali sme, že za náš plán v jednej časti bytu vymeniť po predchádzajúcom majiteľovi neschválené plastové a v druhej časti síce pôvodné, ale zdevastované a nekompletné (niektoré krídla okien chýbali) okná za totožné drevené eurookná, nás pamiatkari budú blahorečiť. Opak bol pravdou. Začali dlhé, niekoľkomesačné peripetie, ktoré zdržujú a hlavne vás stavajú do neriešiteľnej situácie, pretože musíte čakať, urgovať, čakať, urgovať a zas čakať. Bohužiaľ, prístup a pracovné postupy pamiatkarov sú pre ľudí pracujúcich v moderných firmách celkom nepochopiteľné. Aj keď všetko nakoniec dobre dopadlo a nemuseli sme vyrábať repliky starých špaletových okien, čím by sme vytvorili doslova skanzen medzi plastovými oknami susedných bytov, nikomu podobnú rozprávku o kohútikovi a sliepočke neželáme. Ale na výsledok sme viac než hrdí, pretože je pri pohľade zvnútra aj zvonka celkom nerozoznateľný od originálneho okna.

Vaša Odysea nakoniec skončila úspešne.
Napriek všetkým úskaliam, akými boli cena, čas či neočakávané problémy, stojí výsledok za to a my naše úsilie v žiadnom prípade neľutujeme. Vytvorili sme niečo, čo je originálne, moderné, a zároveň rešpektuje starý nadčasový priestor. Navyše je všetko podľa našich predstáv, a nie ako vystrihnuté z katalógu developera. Kritickým pre úspešnosť celého diela je výber partnerov. Bez spoločného naladenia na rovnakú vlnu s architektkou a bez pružne fungujúcej spolupráce so stavebnou firmou, ktorá dokázala okamžite a trebárs aj netradične riešiť už spomenuté prekvapenia, by sme zrejme ešte nebývali.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.