Rekonštrukcie a opravy zvislých nosných konštrukcií

Stavebné zásahy do objektu možno rozčleniť na:

• údržbu objektov (realizáciu malých alebo veľkých opráv stavebných konštrukcií),

• adaptáciu objektov (prestavbu na iné využitie),

• modernizáciu objektov (zachovanie pôvodného účelu stavby, výmenu starých technických zariadení, povrchových úprav a pod. za nové),

• asanáciu objektov (odstránenie technických alebo estetických nedostatkov stavieb),

• rekonštrukciu objektov (zmenu, ktorou sa objekt prispôsobuje pôvodnému stavu).

Rekonštrukcie a opravy nosných stien a stĺpov

Pri rekonštrukciách, prestavbách a opravách sa robia zásahy do nosných častí stavby (stien, základov, stropov, strechy). To si musíme uvedomiť pred začatím prác, pretože nesprávny spôsob opravy môže mať negatívne až deštrukčné následky na celú stavbu. Na tento druh prác treba prizvať statika, ktorý posúdi celú zamýšľanú zmenu a navrhne spôsob realizácie. Pri rekonštrukciách nosných stien sa odstraňujú poruchy spôsobené preťažením alebo nevyhnutnou funkčnou, prípadne dispozičnou zmenou stavby.

Pred návrhom rekonštrukčných prác treba poznať úroveň poškodenia objektu, zistiť veľkosť, množstvo a druh trhlín v nosných stenách a stĺpoch. Trhliny sa zákonite objavujú v starých budovách, ale aj v nových domoch.

Môžeme ich rozdeliť na:

• neškodné, ktoré neohrozujú stabilitu objektu ani neovplyvňujú jeho trvanlivosť, poškodzujú iba vzhľad objektu;

• nebezpečné, prejavujú sa v nosných konštrukciách a môžu vážne ohroziť funkciu a bezpečnosť celého objektu, vyžadujú si komplexné opatrenia s často vysokými nákladmi.

31531

Príčin vzniku trhlín je zvyčajne viac, nikdy nie je len jedna. Sú to najmä zmeny v základových konštrukciách a podzákladovej pôde, nerovnomerné sadanie objektov, poškodenie oporných stien, ale aj tlak zeminy, otrasy zapríčinené dopravou, strojmi, poruchou rozvodu kanalizácie a vody. V tehlovom murive a v pilieroch vznikajú trhliny aj zaťažením nad hranicu únosnosti, napríklad pri nadstavbách objektov, alebo prehnutím prekladu a stropných trámov. Trhliny treba sledovať, aby sa zistilo, ako postupuje ich zväčšovanie a akým smerom. Najjednoduchšie je ich sledovať pomocou sadrových pásikov. Vytvoria sa priamo na murive zbavenom omietky a dobre navlhčenom. Sadrový pásik je hrubý 8 až 10 mm a mal by trhlinu presahovať aspoň o 75 mm. Vyznačí sa naň dátum jeho zhotovenia. Ak sadrový pásik praskne, znamená to, že trhlina sa zväčšuje. Na pásik sa naznačí úsečka kolmo na trhlinu a zaznamená dátum obhliadky. Vedľa na trhline vytvoríme nový pásik s vyznačením dátumu zhotovenia. Tak postupujeme ďalej a získame prehľad o správaní trhlín. To je len orientačná metóda, určená na hrubé zistenie veľkosti a pohybu trhliny, ale je jednoduchá a finančne nenáročná. Presnejšie sú spôsoby sledovania trhlín tenzometrami (meračmi deformácií) alebo geodetické metódy, ktoré sa používajú v dlhšom časovom intervale.

Trhliny v murive odstraňujeme až po odstránení ich príčiny vzniku. Neškodné trhliny vyčistíme tlakom vody a vyplníme maltou. Nebezpečné trhliny vyškrabeme, vyčistíme tlakom vody a spevníme stehovaním pomocou oceľových alebo oceľobetónových spôn zapustených do muriva, škáry vyplníme maltou, prípadne úlomkami tehál.

Murivo zosilňujeme, ak je zaťažené nad hranicou únosnosti. Preťaženie sa prejavuje tromi štádiami:

• drobením malty v škárach,

• lámaním tehál,

• rozdrvením muriva.

31532

Nosnosť muriva môžeme zväčšiť prímurovkou k pôvodnému murivu, pričom sa postupuje takto: odstráni sa omietka a vysekajú sa vodorovné drážky vždy po piatich vrstvách tehál, prímurovka sa vymuruje z kvalitných tehál na cementovú alebo vápennocementovú maltu, pričom sa previaže s pôvodným murivom v drážkach. Porušený múr možno spevniť aj železobetónovými príložkami s hrúbkou 70 až 100 mm, ktoré sa miestami navzájom spoja oceľovými ťahadlami, prevlečenými cez porušený múr. Na vystuženie príložiek sa používa oceľová sieťovina s priemerom ôk 5 až 10 mm.

Na spevnenie líca menej poškodeného tehlového, kamenného alebo betónového muriva je vhodné použiť torkrétovanú, čiže striekanú omietku z prevzdušnenej cementovej malty. Dobre drží na podklade a nevznikajú v nej trhliny, pretože je pružnejšia než obyčajná cementová malta. Väčšiu pevnosť takejto omietky dosiahneme výstužou alebo drôteným pletivom, ktoré prichytíme na podklad. Vychýlenie stien od zvislého smeru môže byť spôsobené nedostatočným vodorovným vystužením objektu. Klieštiny buď chýbajú, alebo sa pretrhali, či úplne skorodovali. Steny sa najprv zabezpečia šikmými vzperami a potom sa do obvodových alebo aj stredových múrov vložia nové klieštiny a umiestnia pod stropom. Klieštiny sú oceľové ťahadlá s kruhovým alebo obdĺžnikovým prierezom zakončené zvislými závlačkami. Pri klenutých stropoch alebo pri pomerne tenkom obvodovom murive sa klieštiny umiestnia tesne nad podlahu, pri hrubých múroch z oboch strán steny. Na stiahnutie voľne stojacich budov sa používajú vonkajšie klieštiny, ktoré sa ukladajú na povrchu alebo zasekávajú a prichytávajú do zváraných nárožných uholníkov.

Nové otvory v nosných stenách môžeme vytvoriť len v miestach, kde sa nenachádzajú rozvodné potrubia alebo komínové prieduchy. Minimálna vzdialenosť ostenia nového otvoru od prieduchu je 300 mm. Preklad nad otvorom môžeme vytvoriť z oceľových valcovaných nosníkov, s ktorými sa ľahko manipuluje, zo železobetónových prefabrikovaných prekladov, ale tie majú väčšiu hmotnosť, alebo z tehlových klenbových nosníkov, ktorých stavba je veľmi prácna.

Pri použití prekladov z oceľových profilov a zo železobetónu sa postupuje takto:

• na stene vyznačíme budúci otvor a stropnú konštrukciu podoprieme nad otvorom (pri malých otvoroch do šírky 1,0 m a pri malom zaťažení podopretie nie je potrebné),

• nad otvorom vysekáme ryhu na osadenie prekladu do hĺbky asi polovice hrúbky muriva a nad budúcim ostením uložíme na cementovú maltu podkladový betónový kvádrik,

• preklad najprv osadíme z jednej strany do pripravenej ryhy a zaklincujeme proti murivu nad ním,

• vysekáme ryhu a osadíme nosník aj z druhej strany steny a ryhu vyplníme cementovou maltou,

• po zatuhnutí malty vybúrame murivo pod prekladom zhora smerom nadol a opravíme ostenie otvoru omietkou alebo obmurovaním. Odstránime aj podopretie stropu.

Pri zmene funkcie otvoru, pri presunutí či zmene veľkosti je postup podobný. Pri vytváraní otvorov v obvodovej stene treba pamätať na tepelnú izoláciu z exteriérovej strany prekladu, aby nevznikali miesta s nedostatočnou tepelnou izoláciou, čo by mohlo spôsobiť vznik vlhkosti a potom tvorbu plesní na preklade. Spevnenie stĺpov a pilierov navrhujeme vtedy, ak sú porušené len neškodnými trhlinkami. Do vopred vysekaných káps v rohoch stĺpa osadíme oceľové uholníky a spojíme ich privarením pásovinou.

Ak majú stĺp alebo pilier viac trhlín alebo sa objavili príznaky preťaženia, musia sa rozšíriť obmurovaním alebo treba vytvoriť železobetónový plášť. Najprv však treba podoprieť stropnú konštrukciu nad pilierom, do ktorého sa vytvoria kapsy alebo otvory, pomocou ktorých sa pôvodná a nová časť piliera previažu buď tehlami, alebo výstužou podľa toho, či pilier rozširujeme primurovaním, alebo obetónovaním. Hrúbka rozšírenia je do 100 mm, prípadne ak statik navrhne, aj viac.

Poruchy základových konštrukcií najčastejšie spôsobuje nedostatočný geologický a hydrogeologický prieskum (návrh základov bez znalosti podzákladovej pôdy a prúdenia podzemnej vody), nedodržanie nezamŕzajúcej hĺbky, prístavby a nadstavby alebo náhle terénne poruchy spôsobené činnosťou človeka alebo vody. Nadstavbou, rekonštrukciou alebo zmenou funkcie objektu sa môže zväčšiť hmotnosť stavby. Pôvodné základy nie sú schopné prenášať takto zväčšené zaťaženie do základovej pôdy a vznikajú poruchy a trhliny. Odstraňujú sa rozšírením základov jednostrannými alebo obojstrannými príložkami z betónu alebo zo železobetónu. Aby nová a pôvodná časť základov spolupôsobili, musíme ich prepojiť pomocou káps, ozubov a výstuže či prevlečením oceľových valcovaných nosníkov v tvare I, zabetónovaných do príložiek. Základový pás pod nosnou stenou odkopeme po úroveň základovej škáry (spodnú plochu základu), povrch dôkladne očistíme, prípadne odstránime poškodenú časť betónu až na zdravé jadro základu. Do základu vysekáme otvory, drážky, prípadne kapsy, do ktorých vložíme výstuž s minimálnym priemerom 14 mm a zainjektujeme alebo oceľový I-profil s dôkladným vyklinovaním proti základu. Potom príložky zabetónujeme tak, aby oceľová výstuž a nosníky boli chránené minimálne 50 mm vrstvou betónu proti korózii.

Prehĺbenie základov je potrebné vtedy, ak znížením okolitého terénu premŕza zemina pod základmi, ak sa budujú nové suterénne miestnosti alebo sa objekt zakladá hlbšie oproti susednému objektu. V týchto prípadoch sa pri prehlbovaní základov musí postupovať veľmi opatrne po malých úsekoch, dlhých najviac jeden meter. Súčasne môžu byť podkopané úseky v odstupe štyri metre. V stenách nad rekonštruovaným základom sa podoprú všetky otvory a stropy, vonkajšie steny sa podchytia vzperami. Veľmi dôkladne treba podoprieť všetky klenby. Na záver ešte dôležité upozornenie: Na všetky zásahy do nosných konštrukcií si prizvite odborníka z oblasti statiky stavieb, ktorý zamýšľané zásahy posúdi a navrhne správny spôsob a technologický postup. Pred samotnou realizáciou musíte požiadať stavebný úrad o povolenie na vykonanie stavebných zásahov do nosnej konštrukcie stavby. Realizáciu zverte odbornej firme s oprávnením vykonávať túto stavebnú činnosť.