Sanačné omietky
Problém vlhkosti a jej vplyv na stavebné konštrukcie je vždy veľmi zložitý, pretože príčin prenikania vlhkosti do konštrukcie je veľa. Výsledkom pôsobenia vlhkosti na konštrukcie, murivo a omietky je v prvej fáze vznik tmavých mokrých fľakov. Pôsobením rôznych mikroorganizmov a anorganických kryštalických látok môže nastať až rozpad omietok a muriva.
Návrh riešenia a jeho realizáciu treba zveriť špecialistom v odbore sanácie stavieb. Sanačné metódy používané na murivo môžeme rozdeliť na:
- priame – tlaková a beztlaková chemická injektáž, elektrofyzikálne metódy (elektroosmóza a magnetokinéza), dodatočné vkladanie izolácie podrezaním alebo zarážaním;
- nepriame – izolácie vzduchovou vrstvou, drenáže a sanačné omietkové systémy.
Metóda sanácie stavieb omietkovými sanačnými systémami neodstráni príčinu vzniku vlhkosti konštrukcií, preto ju treba podporiť niektorou priamou metódou. Táto metóda funguje jednoducho, je založená na vysoko poréznej omietke (podľa WTA minimálne 40 % objemu) so špeciálnou geometriou pórov a vodoodpudivosťou. Toto umožňuje posunúť odparovaciu zónu z povrchu omietky do jej vnútra, prípadne až na rozhranie omietky a muriva, kde sa v póroch usadzujú soli a vlhkosť a k povrchu omietky prenikajú difundujúce vodné pary. Tým nevznikajú výkvety a nepoškodzuje sa omietka, murivo a nátery.
Aplikácia sanačného omietkového systému sa začína odobratím vzorky poškodeného muriva a stanovením množstva vlhkosti a druhu solí v murive laboratórnymi skúškami. Na základe výsledkov sa určí skladba jednotlivých vrstiev a ich hrúbka. Nasleduje osekanie zasolenej omietky minimálne 1 m nad viditeľnou hranicou vlhkosti a výkvetov. Zo škár sa do hĺbky 20 mm odstráni spojovacia malta a murivo sa očistí od voľných častí a prachu. Na takto pripravený podklad sa nanesie celoplošne alebo sieťovito prednástrek podľa druhu soli v murive. V prípade veľkých nerovností, hlbokých alebo širokých škár treba povrch vyrovnať sanačnou vyrovnávacou maltou. Zamedzí sa tak tvorbe zmršťovacích trhlín pri tuhnutí a tvrdnutí rozdielnych hrúbok sanačných omietok v ploche. Po minimálne siedmich dňoch potrebných na vytvrdenie podkladovej vrstvy sa môže naniesť porézna podkladová omietka, ktorú treba na začiatku tuhnutia zdrsniť a po technologickej prestávke minimálne sedem dní možno naniesť vlastnú sanačnú omietku. Tento klasický postup realizácie viacvrstvových sanačných omietok sa dá v prípade mierneho stupňa zasolenia nahradiť jednovrstvovým systémom, ktorý znižuje hmotnosť vlastných sanačných omietok (viacvrstvová technika má pri hrúbke 25 mm hmotnosť 33 až 35 kg/m2, jednovrstvová technika pri hrúbke 20 mm 15 kg/m2) a šetrí čas realizácie skrátením technologických prestávok, pretože sa vykonáva v jednom pracovnom kroku.