Čo by ste mali vedieť o drevenej fasáde

Drevo je prírodný, teda živý materiál. Niežeby to bola pre niekoho nová informácia, len je dobré si to pri fasáde pripomenúť. Ako každý prírodný materiál má totiž vlastnosti, ktoré neboli navrhnuté tak, aby vyhoveli všetkým našim predstavám. Ak teda chcete s drevom v exteriéri žiť dlho a v harmónii, treba ho jednoducho akceptovať také, aké je.

Konštrukčná ochrana

Najväčším nepriateľom dreva je voda a vlhkosť. Vlhká drevná hmota je totiž skvelou potravou pre drevokazný hmyz (už pri vlhkosti nad 10 % a teplote nad 10 °C), huby či mach (keď vlhkosť dreva hoci aj prechodne prekračuje 20 %). Pri vyššej vlhkosti (nad 25 %) môžu drevo napadnúť aj plesne. A nič z toho sa s predstavou peknej drevenej fasády určite nespája. Preto treba drevenú fasádu v prvom rade chrániť pred vlhkosťou už samotnou konštrukciou stavby – každý detail musí byť vyriešený tak, aby mohla voda z drevených prvkov čo najlepšie stekať a drevo malo možnosť sa čo najrýchlejšie vysušiť. Práve to je dôvod, prečo sa drevené fasády robia ako tzv. odvetrané.

To znamená, že sa fasádne dosky upevňujú na podkladový rošt tak, aby sa pod nimi vytvorila medzera, cez ktorú prúdi vzduch. Ten umožňuje účinné odvetranie akejkoľvek vlhkosti – aj tej, ktorá preniká cez konštrukciu obvodových stien z interiéru, aj tej, ktorou fasáda navlhne pri daždi. Z tohto pohľadu je teda lepšie, keď sú fasádne dosky zvislé, pretože tak po nich môže voda bez prekážok stekať. Pri vodorovnom obklade je dôležité vyriešiť spoje, resp. škáry tak, aby do nich voda nevtekala a nedržala
sa tam. Rovnako významné je aj riešenie spojov v rohu a ďalších
detailov – k dlhšej životnosti fasády prispievajú napríklad správne zrealizované odkvapy a dažďové zvody, ale aj parapety a rôzne plechové chrániče, ktoré zabraňujú vode dostať sa do dosiek alebo pod ne. A tu sa dostávame k prvému nepríjemnému faktu: odvetraná fasáda má síce skvelé vlastnosti a drevený obklad krásne vyzerá, ide však o prácne, a teda aj drahšie riešenie. A to aj v prípade, že si vyberiete to najlacnejšie drevo.

Zdroj: ATRIUM.sk

Každý detail drevenej fasády musí byť vyriešený tak, aby voda čo najrýchlejšie stiekla po povrchu, nevtekala do škár a nikde sa nedržala. Najmä pri vodorovnom obklade je dôležité napojenie na rohu – i keď je spojenie na pokos elegantné a moderné, praktickejšie je tradičné spojenie na tupo s prekrytím rohovými lištami. Optimálna hrúbka fasádnych dosiek je asi 2 až 3 cm, rovnaký rozmer by mala mať aj prevetrávaná medzera – tak, aby sa ňou účinne odvádzala vlhkosť a zároveň sa v zime fasáda príliš neochladzovala.

Zdravie nadovšetko

I keď je konštrukčná ochrana dreva pred vlhkosťou zásadná, nemala by byť jedinou prevenciou pred napadnutím hmyzom, hubami či plesňami. Skôr než sa drevo dostane na fasádu, malo by byť zdravé a pripravené vzdorovať najrôznejším biotickým škodcom. Aké sú v tomto smere možnosti? Základným ošetrením dreva pred jeho použitím v exteriéri môže byť impregnácia. Fasádne dosky si môžete naimpregnovať aj sami, no lepšie je kúpiť profesionálne impregnované drevo (ideálne aj s certifikátom).

Tlaková impregnácia je trvácnejšou úpravou, keďže ochranný prostriedok pri tomto procese spoľahlivo prenikne do hĺbky drevených prvkov. Výsledkom je trvanlivá drevená fasáda bez nutnosti následnej údržby. Ďalšou možnosťou je tzv. termodrevo alebo aj „pečené drevo“, ktoré sa v procese úpravy na niekoľ ko dní vystaví teplote 160 až 220 °C. Tým sa v ňom zničia všetky zložky, ktoré „chutia“ drevokaznému hmyzu a inej pliage a skracujú jeho životnosť. Ide síce o najdrahšiu, no zároveň aj najtrvácnejšiu úpravu, keďže drevo si bez akejkoľvek ďalšej údržby či ošetrenia najdlhšie zachová nielen funkčnosť, ale aj pôvodný vzhľad.

Nie je krása ako krása

Pre niekoho je sivejúce drevo znakom vyzrievania do prirodzenej krásy, pre iného nepríjemnou premenou. Ak patríte do prvej skupiny, budete mať s drevenou fasádou podstatne menej roboty – vystačíte si s prvotným „prepečením“, prípadne s bezfarebnou biocídnou impregnáciou. Keďže dôvodom šedivenia dreva je UV žiarenie, mali by ste počítať s tým, že táto premena nebude rovnomerná – tam, kde na fasádu priamo svieti slnko, bude proces rýchlejší, v tieni balkóna či presahu strechy zas pomalší. Farebný rozdiel bude spočiatku aj medzi plochami orientovanými na rôzne svetové strany. Ak chcete zachovať pôvodný odtieň dreva, musíte ho chrániť proti pôsobeniu UV žiarenia. Na túto ochranu sa najčastejšie používajú tenkovrstvové, tzv. olejové lazúry s UV filtrami a UV absorbérmi.

Lazúru si môžete zvoliť buď bezfarebnú, alebo tónovanú, ktorá drevo nielen chráni pred poveternostnými vplyvmi, ale zároveň ho aj dekoratívne zafarbuje. Za olejové lazúry pritom hovoria celkom praktické dôvody – keďže vsiaknu do dreva a nezanechajú na ňom lakovú vrstvu, jednak zachovajú jeho prirodzený vzhľad, kresbu a štruktúru, jednak ich pri obnovovaní náteru netreba odstrániť, čo by mohlo byť na fasáde naozaj problematické. A tu sa dostávame k podstatnej informácii – takýto ochranný náter sa musí pravidelne obnovovať.

Podľa čoho si vybrať drevo?

Prirodzene, podľa vzhľadu a ceny. Cena však súvisí aj s odolnosťou dreva, na čo je dobré pri počítaní pamätať. Od toho, aký typ dreviny a prvotného ošetrenia si vyberiete, totiž závisí nielen výška počiatočnej investície, ale aj životnosť fasády a prácnosť následnej údržby. Najlacnejšími drevinami sú, pochopiteľne, tie lokálne, z ktorých sa najčastejšie používa smrek a borovica. Pri smreku, ktorý je u nás najobľúbenejší najmä pre svoju dostupnosť, sa zároveň udáva najkratšia životnosť. Tú však dokáže až zdvojnásobiť tepelná úprava a predĺžiť pravidelné ochranné nátery.

Neošetrené drevo začne pôsobením UV žiarenia meniť farbu a postupne zosivie. Uchovaniu pôvodného vzhľadu môžete pomôcť pravidelnou starostlivosťou. Na tomto dome od firmy Atrium SK vidno, ako sa drevená fasáda zmenila za 6 rokov. Použitý bol tatranský profil zo smrekového dreva ošetrený olejovou lazúrou (Remmers HK-Lasur dub svetlý).  Zdroj: ATRIUM.sk

Severské alebo exotické dreviny sú podstatne drahšou voľbou, no ich drevo je hustejšie, a vďaka tomu aj tvrdšie a odolnejšie – kým životnosť chemicky neošetrenej fasády z miestnych mäkkých druhov dreva je približne 10 až 15 rokov, pri neošetrenom exotickom dreve to môže byť aj 60 až 80 rokov. Veľ kej obľube sa u nás tešia aj fasády zo smrekovca opadavého. Z hľadiska ceny je zlatou strednou cestou, no jeho drevo časom nedegraduje, ale pevnie. Náš názov červený smrek vychádza z odtieňa kôry a červenkastej kresby na čerstvom dreve, no pri fasáde je asi výstižnejší český „modřín“. Drevo červeného smreka totiž bez úpravy vonku veľmi rýchlo modrie a jeho farba sa zmení na modrosivú až čiernu (najmä pri severnej orientácii).

Z našich skúseností môžem povedať, že fasáda zo smrekového dreva ošetrená dekoratívnou lazúrou je veľmi dobrou voľbou. Má priaznivú cenu a pri pravidelnej údržbe vyzerá aj po rokoch ako nová. Dôležité je však vybrať si ochrannú lazúru s najmodernejšou kombináciou účinných látok.

Ivan Marko, ATRIUM SK

Aká náročná je údržba?

Ako už bolo spomenuté, nároky na starostlivosť závisia od počiatočných rozhodnutí. Celkom iná situácia je napríklad pri severskom termodreve, ktoré chcete nechať zosivieť, iná pri smrekovej fasáde napustenej biocídnym náterom a ošetrenej lazúrou. Ak sa rozhodnete fasádu ošetriť náterom, mali by ste vedieť, že ho bude treba pravidelne obnovovať. Ako často? To závisí od použitej náterovej hmoty a namáhania fasády poveternostnými vplyvmi, napríklad podľa orientácie na svetové strany.

Pri olejových lazúrach je obvyklý interval 5 až 7 rokov (presnejší údaj sa dočítate na balení konkrétneho prípravku), no pokiaľ ste zástancami prirodzeného vzhľadu dreva ošetreného len prírodným olejom, počítajte s podstatne častejšou obnovou náteru (minimálne raz za rok). Pred opravným náterom treba fasádu najskôr opatrne očistiť, odstrániť voľnú špinu a prach. Miesta napadnuté plesňami alebo machom by sa mali ošetriť špeciálnymi prostriedkami, po ich vyschnutí sa fasáda natrie aspoň dvoma vrstvami. K dlhej životnosti fasády prispieva nielen pravidelná obnova náteru, ale aj kontrola prípadného mechanického poškodenia či deformácie dreva i náteru (napr. trhliny, korýtkovanie dosiek a pod). Chyby treba čo najskôr opraviť, aby sa poškodenie nerozšírilo.

Pripravila: Erika Kuhnová

Foto: ATRIUM SK

Zdroj: Časopis Môj dom