Poézia z polykarbonátu

Poézia z polykarbonátu

15. 04. 2011
Zdieľať

Materiál s týmto neveľmi príťažlivým názvom patrí medzi najrozšírenejšie plasty a interiérové prvky z neho už pár rokov žnú úspechy vo svete špičkového dizajnu aj v každodennom živote. Na rozdiel od minulosti, keď sa „umelá hmota“ považovala za lacnú náhradu klasických materiálov, sa dnes pomaly vzďaľuje od hranice cenovej dostupnosti.

Na odovzdávaní Oscarov v roku 2002 spôsobila rozruch Gwyneth Paltrowová, ktorá prišla v šatách od britského návrhára Alexandra McQueena s priesvitnou hornou časťou. Možno to nie je zjavné na prvý pohľad, ale tieto šaty súvisia aj s dnešnou témou – s polykarbonátom a s bývaním. Ako to totiž zvyčajne chodí, trendy sa preženú celým spektrom ľudských aktivít, a tak približne v rovnakom čase fascinovali priehľadné materiály tvorcov nielen v oblasti dámskej módy.

Už na konci deväťdesiatych rokov priniesla móda transparentnosti boom v používaní skla v architektúre a s ním sa spájal aj pokrok v technológiách pri výrobe tabuľového skla. A logický bol aj záujem o priehľadný nábytok. Trend si padol do oka s materiálom a na svet prišla okrem iného aj polykarbonátová La Marie od Philippa Starcka (2001), stolička pôsobiaca dojmom nežnej mydlovej bubliny. Polykarbonátové objekty boli praktickejšie pri používaní a ponúkali omnoho širšie možnosti spracovania než nábytok z ohýbaného skla od klasických výrobcov (napríklad firma Fiam Italia dodnes ponúka sklenené kreslo Ghost od Cini Boeriovej a Tomu Katayanagiho, ktoré je vytvarované z jedného kusa skla hrubého 12 milimetrov). Polykarbonát sa však uplatnil nielen pri výrobe stolíkov, sedacieho a ďalšieho nábytku.

Možnosti tohto pozoruhodného plastu oslovili aj výrobcov svietidiel – napríklad benátska spoločnosť Foscarini pracovala už v deväťdesiatych rokoch popri skle aj s plastmi, najmä s polyetylénom. V roku 1996 vytvoril pre túto značku svietidlo s názvom Dolmen významný taliansky dizajnér Feruccio Laviani (jeho význam dokazuje aj fakt, že už v roku 2001 bol v jury známeho milánskeho veľtrhu). Doska z eloxovaného hliníka s niekoľkými veľkými otvormi krytými polykarbonátom sa v interiéri opierala o stenu alebo sa na ňu upevňovala.

Ďalším významným polykarbonátovým objektom z rovnakej tvorivej dielne je aj lampa Bourgie (2004) s plisé povrchom, ktorý odráža svetlo, paradoxne kombinujúca moderný materiál a technológiu s historizujúcim tvarom. Laviani však vo svojich návrhoch neostal pri neobarokových tvaroch a opäť predstavil široké spektrum výrazových možností polykarbonátu. Ďalšie svietidlo pre značku Foscarini navrhol v industriálnom štýle.

Polykarbonát jednoducho predviedol v interiéri svoje skvelé možnosti pri tvorbe nábytku, svietidiel aj bytových doplnkov a po hviezdnej súčasnosti sa očakáva aj jeho sľubná budúcnosť. Tento pomerne nový trend je totiž vzhľadom na búrlivý vývoj technológie zrejme iba v začiatkoch.

Základné vlastnosti polykarbonátu

Je jedným z najpevnejších polymérov, dvestotridsať ráz pevnejší než kvalitné tabuľové sklo a tridsaťkrát pevnejší ako akryl. Len máloktorý plast sa mu vyrovná v pevnosti, a to aj pri extrémnych teplotách.
Tepelná stabilita. Polykarbonát je stabilný od – 40 do +135 °C. Pri zmenách teploty sa mierne rozťahuje a zmršťuje, vekom sa však nemení. Pomaly horí.
Dajú sa z neho odliať zložité tvary.
Je chemicky odolný – odoláva benzínu, acetónu aj toluénu, kyseline chlórovodíkovej, soľnej a sírovej.

 

Ako sa to začalo

1953
Polykarbonát Lexan vynašiel Daniel W. Fox pre General Electrics pri hľadaní nových metód izolácie. V laboratórnej nádobe mu ostala látka, ktorú nebolo možné odstrániť, rozbiť ani iným spôsobom sa jej zbaviť. V približne rovnakom čase vyvinul Hermann Schnell vo firme Bayer materiál s názvom makrolon.

1962
Polykarbonát začala používať NASA na prilby a priezory pre astronautov, etabloval sa v obalovej technike.

1968
Spoločnosť GE vyrobila z polykarbonátu dosku a materiál sa začal používať na štítky a v skleníkoch.

1984
Spoločnosť GE vyrobila čistý polykarbonát, ktorý sa začal používať ako nosič informácií – kompaktné disky (CD) prišli do módy v druhej polovici 80. rokov. Strieborné kotúče stelesňovali budúcnosť – malé a výkonné digitálne produkty s povrchom s nespočetným množstvom fascinujúcich farieb.

1988
Motorola použila polykarbonát v mobilných telefónoch. Vďaka tomuto materiálu vznikol prvý ľahký mobil.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

1990
Polykarbonátom sa začína nahrádzať sklo v okuliaroch. V tejto oblasti ľahko tvarovateľný materiál po prvý raz veľmi výrazne ovplyvnil dizajn.

1995
Spoločnosť IBM po prvý raz použila polykarbonát v notebooku ThinkPad 701C Butterfly.

1996
Sanfranciský architekt Peter Pfau vytvoril pre firmu Swatch na olympijské hry v Atlante celý pavilón z polykarbonátu. Na trhu je k dispozícii polykarbonát vlnitý (Thermonda), mliečny (LanterPlus HT) aj číry (Caoduro).

1998
V Európe sa objavili prvé DVD (v Japonsku boli o dva roky skôr).

2001
V počítačovej technike stavila na tento materiál v rôznych farbách spoločnosť Apple (iBook).

2004
Bayer vyvinul extrémne pevný tereftalát, zmes polykarbonátu a polyetylénu.

2005
Taliansky architekt Massimiliano Fuksas zastrešil polykarbonátom halu milánskeho výstaviska Rho-Fiera, na aténskom olympijskom štadióne Spiridona Louisa zmontovali najväčšiu strechu štadióna na svete, podopieranú dvoma oblúkmi vysokými 78 metrov a dlhými 300 metrov (autorom je architekt Santiago Calatrava).

2006
Rem Koolhaas (spolu s Cecilom Balmondom) vytvoril zo žltého priehľadného polykarbonátu dvojité steny objektu v Serpentine Gallery v londýnskej Kensingtonskej záhrade.

Polykarbonátová súčasnosť

mobily
Na kryty telefónov sa dnes používa plast, ktorý je príjemný na dotyk (s vlastnosťou „soft touch“; napríklad lexan obohatený sklenými vláknami).
automobily
V automobilovom priemysle sa ujali polykarbonátové reflektory, ktoré dodáva napríklad veľká továreň Peguform Bohemia v Liberci. V interiéroch sa efekt soft touch už nemusí dosahovať drahými nástrekmi. Firma Bayer ponúka materiály príjemné na dotyk, pri ktorých sa priehľadný polykarbonát kombinuje s vrstvou polykarbonátu a polyuretánu či už s transparentným, alebo s čiernymi či béžovými pigmentmi.
okná
Zásluhou vývoja v automobilovom priemysle sa rozširuje používanie makrolonu na zasklievanie (príkladom je zadná transparentná časť Mercedesov C a zadné a bočné sklo v Porsche Carrera). Hlavnou prednosťou je o 30 až 50 percent nižšia hmotnosť oproti klasickým sklám. Na zasklievanie okien sa už dva roky vyrába lexan thermoclear (s obsahom látky Nanogel Translucent Aerogel) s vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktorý dva- až štyrikrát lepšie prepúšťa svetlo, odpudzuje vodu, tlmí hluk a nekondenzujú na ňom pary.
kuchynský riad
Popredná americká firma dodávajúca domy a byty aj so zariadením Williams-Sonoma Inc. má v ponuke sériu plastového riadu označovanú ako „technologicky vyspelý riad pre nové tisícročie“.
medicína
Makrolon sa prevažne využíva v súpravách na vstrekovanie liekov veľkým tlakom bez použitia ihly a na inhalátory.
televízory
V roku 2005 vyrobili zadný kryt televízorov Philips Makrolon 6555 s funkciou ambilight – vyžaruje jemné svetlo.

 

Kategória: Dizajn Farby, materiály Štýl
Tagy: dizajn materiál
Zdieľať článok

Diskusia