kamenná fasáda
Domček na stráni perfektne zapadol do okolitého prostredia. Výhľad z obývačky by domácim závideli mnohí
Stavbu, ktorú si dnes predstavíme, nájdete v malej horskej dedine Molló na severe Španielska. Týčia sa tu známe Pyreneje, geografická hranica medzi Španielskom a Francúzskom. Nehnuteľnosť patrí medzi novú zástavbu a je obklopená relatívne malým pozemkom. Jeho veľkosť je však vykompenzovaná okolitými výhľadmi, ktoré smerujú až po Stredozemné more.
Z bývalej lisovne je romantické dovolenkové bývanie. Stále má čaro starého vidieka
Miesto známe ako Trulli del Trappeto dýcha čarom starého talianskeho vidieka. Pozostáva z troch prepojených budov - tradičného apúlskeho kamenného domu s kužeľovými strechami, lisovne na olivy a bývalej stajne. V blízkosti obce Locorotondo na pozemkoch s olivovými hájmi sa nachádzajú aj takéto zachovalé poklady.
Rustikálny dom postavili do veľkej miery svojpomocne. Dôvodom je lokalita na hranici obývateľnosti
Keď je miestom stavby silná lokalita, ani realizácia nemôže byť iná. Projekt CAPO, ktorý je dielom architekta Alaina Carle, má korene v špecifickej lokalite: strmý, nestabilný a nebezpečný skalnatý útes je na hraniciach obývateľnosti. Táto nevšedná výzva prinútila architekta prehodnotiť proces navrhovania a zaviesť doň aj tento kritický rozmer. Vďaka precíznej práci vznikol komplex viacerých hmôt tiahnucich sa cikcakovito po svahu.
Keď v obci nie je na čo nadviazať: „Bludný balvan“ v tráve alebo priestranný dom s kamennou fasádou
Domov s kamennými fasádami nie je v našich končinách tak veľa ako drevených či murovaných. To však neznamená, že by nemali čaro. Práve naopak. Architekti z kancelárie Pavlíček Hulín architekti sa nechali inšpirovať úplne jednoduchým balvanom – veľkým kameňom položeným v tráve bez akýchkoľvek zákonov, okrem tých prírodných.
Čo všetko dosiahnete zložením domu z troch celkov? Dom na lúke sa teší z otvoreného i uzatvoreného dvora
Mesto Opole v juhozápadnom Poľsku sa rozšírilo tak, že okolité dediny sa stali jeho predmestiami. K pôvodným hospodárskym objektom postupne pribúdajú nové domy. Jeden z nich vyrástol na rovinatom pozemku, ktorý bol pôvodne lúkou. Keďže je priestorovo jasne odčlenený od starej dedinskej výstavby, architekti nemuseli preberať prvky existujúcich stavieb, aby dom zapadol do prostredia. Výsledkom je originálna stavba z troch celkov, ktorá člení pozemok na otvorený a vonkajší uzatvorený priestor.
Novostavba rodinného domu so záhradou, bazénom a kamennou fasádou zaujme už na prvý pohľad
Kombinácia rôznych materiálov a textúr spolu so zemitými farbami dokáže vytvoriť veľmi príjemnú atmosféru. Ak k tomu pridáte otvorený pôdorys a systém širokých okien, dostanete jedinečný priestor na bývanie. Tieto atribúty patria „kamennému domu“, ktorého autorkou je izraelská architektka Hila Hendifer.
Nenápadné rozšírenie priestoru ukryté pod zemou. Čo dokážu strešné svetlíky?
Hypogeum znamená, že stavba leží pod zemou – kedysi sa takto nazývali podzemné obradné priestory, aj hrobky. Neraz boli pospájané katakombami, hotovým labyrintom chodieb a sál. Moderné hypogeum vzniklo v talianskom regióne Valpolicella (architekti ho nazývajú Hypogeum in Valpolicella) a jeho autorom je Carlo Cretella. Na rozdiel od historických funkcií objektov pod zemou, tento slúži na rekreačné účely ako doplnok k hlavnej obytnej časti.
Slovenskí architekti navrhli vilu na Malorke! Nechali vyniknúť miestny kameň aj modranskú keramiku
Nie je bežné, že slovenskí architekti realizujú projekty vo vzdialených oblastiach, dokonca vo svetoznámych turistických destináciách. Bratislavskí BEEF ARCHITEKTI dostali možnosť navrhnúť vilu na Malorke. Je moderná, ale využíva lokálne tradičné prvky. Patrí k nim výrazná kamenná fasáda zhotovená technológiou nasucho ukladaných kamenných blokov, ktorá má na Malorke dlhú tradíciu. Od roku 2018 je zapísaná ako súčasť kultúrneho dedičstva UNESCO. Nesie však odkaz aj na Slovensko.
Plnohodnotné bývanie v ruinách historickej stavby docielili vložením obytného boxu
Projekt rekonštrukcie historických stavieb alebo ich častí vždy narazí na konflikt medzi spomienkami na minulosť a potreby súčasného života. Portugalský architekt Tiago Sousa kamenné múry starého domu nezbúral, ale ani sa nesnažil z nich vytvoriť moderné bývanie.
Dom s dvoma fasádami: Žula a vlnitý plech ako odkaz na minulosť a budúcnosť
Portugalskí architekti Filipe Pina a Maria Inês Costa rekonštruovali pôvodne skromný dvojpodlažný dom, ktorý slúžil na hospodárske i obytné účely. Pochádza zo začiatku 20. storočia, ale okolo 50. rokov k nemu bola pristavená prístavba – zo severnej strany. Po dlhých rokoch zanedbávania a riešenia dedičských práv sa konečne dočkala pozitívnej zmeny.
