rekonštrukcia
Čo potrebuje starý dom: alebo: Metodika rekonštrukcie rodinného domu (3. časť)
Strecha ovplyvňuje nielen vzhľad domu, ale aj jeho prevádzku – to, ako možno priestor pod strechou využívať, aké budú pod ňou teplotné pomery a pod. Či už je na vašom dome strecha šikmá, alebo plochá, musí v každom prípade spĺňať požiadavky hygienické (teplotné, vlhkostné, zvukové a svetelné), protipožiarne a estetické. A mala by byť trvácna. Správne navrhnutá strecha by mala byť v zime na povrchu studená, to znamená, že by mala udržiavať teplo vo vnútornom priestore, a nie ho púšťať von. Roztopený sneh na niektorých miestach strechy teda znamená tepelné úniky, čo môže byť dôsledok zlej izolácie. Navyše z roztopeného snehu sa môže vytvoriť ľad, ktorý spôsobuje ďalšie poruchy.
Čo potrebuje starý dom: alebo: Metodika rekonštrukcie rodinného domu (2. časť)
Základy spolu s pôdou pod nimi musia zabezpečiť stabilitu celej stavby – sú teda jednou z najdôležitejších nosných častí stavby. Aj keď sa hovorí, „čo oči nevidia, to srdce nebolí“, v prípade základov domu by to rozhodne platiť nemalo.
Čo potrebuje starý dom: alebo: Metodika rekonštrukcie rodinného domu (1. časť)
Snívate o tom, ako si so šálkou kávy sadnete na verandu domčeka, ktorý ste zdedili po starej mame? Domček je síce čarovný, na prekrásnom mieste, no má už ohnutý chrbát a vrásky na tvári. Neviete si ani predstaviť, ako mu môžete pomôcť? Rekonštrukcia rodinného domu môže byť náročná, nemusí však byť nezvládnuteľná.
Z čoho rekonštruovať? (3. časť – Keramické tvarovky)
Tento stavebný materiál má najdlhšiu tradíciu a overenú kvalitu. Nepálené tehly sa na stavbu používali už 15 000 rokov pred n. l. v Malej Ázii (na území dnešného Turecka). Vykopávky pálených tehál z obdobia 7 000 rokov pred n. l. sa našli v oblasti Mezopotámie (dnešného Iraku). Na Slovensku najstaršie tehly pochádzajú z 1. storočia n. l. Prvé pálené tehly sa u nás začali ručne vyrábať na prelome 14. a 15. storočia n. l. Koncom 19. storočia boli na Slovensku pálené tehly a škridly hlavným stavebným materiálom.
Z čoho rekonštruovať? (2. časť – Pórobetón)
Prvá výrobňa pórobetónových tvárnic vznikla v tridsiatych rokoch 20. storočia vo Švédsku. U nás sa technológia výroby týchto tvárnic začala uplatňovať o niečo neskôr, koncom päťdesiatych rokov minulého storočia. Pórobetón sa vyrába biely, v menšom množstve aj sivý. Biely je zo zmesi kremičitého piesku, vápna, cementu, vody a plynotvornej prísady – hliníkového prášku. Sivý pórobetón má rovnaké zloženie, ale k zmesi sa ešte pridáva elektrárenský popolček, ktorý mu dáva tmavú farbu. Zmes sa leje do foriem a vytvrdzuje tlakovou parou pri teplote 190 °C.
Z čoho rekonštruovať? (1. časť – Sadrokartón)
Pri rekonštrukcii sú rozhodujúcimi faktormi vek domu, kvalita, akou bol realizovaný, ľudská činnosť, voda a poveternostné vplyvy. Nie všetky murovacie materiály ponúkané na trhu sú vhodné pri rekonštruovaní alebo rozširovaní jednotlivých rodinných domov. Všetko treba posúdiť a prispôsobiť podľa konkrétneho prípadu. Preto je vhodné plánovanú rekonštrukciu dôkladne prekonzultovať a pripraviť, lebo aj tu platí staré známe: trikrát meraj a raz rež.
Čo so starým krovom, ktorý zavadzia?
Miesta, v ktorých niekedy boli iba odložené nepotrebné veci, sa dnes menia na nové, často exkluzívne obytné priestory. Keďže sa pri návrhu krovu neuvažovalo s možným využitím priestoru pod ním, jeho nosné časti zväčša bránia efektívnemu využitiu. Rovnako malá únosnosť najvyššieho stropu alebo chýbajúci obvodový veniec sú častými prekážkami pri tvorbe bezpečného podkrovného priestoru.
Všetko v jednom priestore
Starý byt sa zmenil na nepoznanie. Omladol a zároveň sa akoby zázrakom zväčšil. Energický majiteľ mal totiž jasný cieľ a aj v škaredej húsenici dokázal rozpoznať budúceho motýľa. „Najdôležitejšie pre mňa bolo vytvoriť v byte jeden veľký priestor, v ktorom by som mohol pracovať aj odpočívať. Doma trávim podstatnú časť dňa a chcel som sa tu cítiť dobre a pohodlne.“
Francúzsky šarm a slovenské možnosti
Pre mladú ženu, ktorá vyrastala a žila v byte, znamenal dom ešte donedávna len samé starosti. Počas pobytu vo Francúzsku však objavila za kamennými múrmi starých domov príjemný spôsob bývania, podfarbený tradíciou, originalitou a ležérnou hravosťou. Domov sa vrátila naočkovaná „galským vírusom“ bývania v dome. Vtedy jej učaroval Devín.
Zbohom starým časom
Dom v centre mesta postavili asi v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia a byty v ňom, prirodzene, vyhovovali životnému štýlu tých čias. A tak aj napriek tomu, že bol byt naozaj priestranný, mladej rodine v ňom mnoho vecí nevyhovovalo. Darmo, dnes už sa žije celkom iným spôsobom. Verdikt preto znel: rekonštrukcia. Stavba sa musí prispôsobiť ľuďom.
