Stavebné prvky rekreačnej záhrady

Oporné múry a múriky

Úpravu svahovitého terénu (terasovanie) riešime pomocou oporných múrov a múrikov. Sklon svahu, blížiaci sa pomeru 1 : 1 (45°), sa musí, bez ohľadu na druh pôdy a jej povrchovú úpravu, zaistiť opornými múrmi. Konštrukčná pevnosť oporných múrov závisí od stavebného a spojovacieho materiálu, no najmä od správne zvoleného pomeru výšky nadzákladovej a základovej časti muriva. Stabilita je ovplyvnená hmotnosťou muriva, hĺbkou založenia (až do pôvodného terénu) a dobrým odvedením vody v priliehajúcom zásype (s drenážnou funkciou). Do rekreačnej záhrady sa hodia oporné múry z prírodného kameňa, betónu, prípadne v menšej miere z tvrdo pálených mrazuvzdorných tehál (alebo ich kombináciou). Z lomového kameňa je najvhodnejšia žula, rula, syenit, hutný pieskovec, vápenec, ako spojovací materiál možno použiť cementovú maltu (do suchých múrikov sa dáva preosiata zemina). Pre trvácnosť múru je dôležitá izolácia proti vystupujúcej zemnej vlhkosti a ochrana konštrukcie zhora pred zrážkovou vodou (najvhodnejšie sú ploché prírodné kamene alebo tvrdo pálené tehly).

Oporné múriky z gabionov

145101

Pri oporných múrikoch je najnákladnejšou zložkou vhodný kameň. Využitie lacnejšieho kameniva umožňuje kombinovaná drôtokamenná konštrukcia gabionov. Gabionové bloky sa používajú ako prefabrikované nosné diely pri stavbe oporných múrikov i na podchytenie a spevnenie svahov (prípadne i korýt vodných tokov). Drôtené koše menších rozmerov sa montujú priamo na mieste a potom plnia lomovým kameňom alebo kombináciou kameňa na pohľadovej strane a zeminy vo vnútri. Využíva sa lacnejší kameň menších rozmerov, ktorý nie je vhodný na murované múry. Gabiony sa ukladajú na upravenú základovú škáru. Konštrukcia nepotrebuje samostatný drenážny zásyp, lebo je priepustná.

145099

Suché múriky

Suché múriky sa hodia všade tam, kde chceme vytvoriť jemný, nenásilný prechod medzi úrovňami, aj využiť pôsobenie rastlín. Najpôsobivejšie sú kamenné múriky z neopracovaného lomového kameňa kladeného nasucho alebo i z čiastočne opracovaných kameňov a kamenných dosiek. Vhodný je iba kvalitný prírodný kameň s minimálnou zmáčavosťou, najlepšie z miestneho zdroja. Suché múriky sa stavajú spravidla do výšky 1 m, pričom odporúčaná šírka je 40 cm, lícová strana muriva smerom do výšky oproti základu ustupuje. Pri stavbe suchého múrika sa namiesto malty použije dobrá preosiata záhradná zemina, do ktorej sa zasadia suchomilné skalničky. Odvodnenie múrika je veľmi dôležité pre jeho životnosť. V spodnej vrstve sa pri murovaní vynechá niekoľko štrbín, ktoré budú stavbu odvodňovať a priestor za múrikom sa vyplní priepustným materiálom (štrkom), aby sa zabezpečila drenáž.

Schody

145096

Na spojenie rôznych úrovní terénu, ktoré vytvoríme pri úpravách príliš strmého terénu, budujeme schody a stupne. Umiestnenie schodísk musí vychádzať z modelácie terénu, ale dôležitá je logickosť umiestnenia (vychádza zo spádu pozemku) a rozumný rozsah. Schody sa umiestňujú všade tam, kde treba prekonať stúpanie prudšie ako 10° (výškový rozdiel 1 m na 10 m vzdialenosti). V záhrade je dôležitá pohodlnosť schodov, preto ak treba, prekladáme ich odpočívadlami, alebo zmenou smeru ramien zmierňujeme strmosť schodiska. Schody musia byť prehľadné aj pri rýchlej chôdzi, lebo základnou požiadavkou, ktorú musia v záhrade spĺňať, je bezpečnosť chôdze. Vhodná šírka schodiska je najmenej 80 cm, uhol stúpania najviac 45° a dôležitá je aj šírka (hĺbka) jednotlivých stupňov v pomere k výške stupňa. Povrch schodov musí byť zdrsnený alebo nešmykľavý, lebo vonkajšie schodisko sa používa za každého počasia (i za dažďa a mrazu). Kamenné schody alebo betónové stupne sú trvácne, ale pomerne nákladné. Náhradné riešenie predstavuje systém nenáročných stupňov s podstupnicami urobenými z napustených drevených trámov, betónových dosák alebo zapustených betónových stĺpikov. Nášľapnú časť tu tvorí zhutnená vrstva drobného štrku alebo štrková vrstva preložená jednotlivými dlaždicami. Schody sa dajú vytvoriť aj zo svojpomocne vyrobených betónových prefabrikátov.

145102

Spevnené plochy a chodníčky

Spevnené plochy a chodníčkové línie umožňujú využívanie záhrady za každého počasia, preto sú nevyhnutnou súčasťou záhrady. Efektné a najlepšie udržiavateľné sú dláždené povrchy, môžu však byť vytvorené aj zo zhutneného štrku kombinovaného s niekoľkými kusmi dlažobného kameňa (čo je lacnejší variant). Dlažbu môžeme vytvoriť z väčších i menších dlažobných prvkov a v rôznej kombinácii vzorov. Vhodným materiálom sú kamenné alebo betónové dosky, (tvrdo) pálené tehly, drobné čadičové (alebo betónové) kocky, svojpomocne vyrobené dlaždice alebo betónový povrch z liateho betónu s ryhami napodobňujúcimi kladenie dlažby. Väčšiu plochu terasy alebo odpočívadla môžeme vydláždiť s medzerami a tie osadiť nízkymi trvalkami, znášajúcimi zošliapavanie, čím dosiahneme prírodný vzhľad úpravy. Šírka hlavných chodníkov je 1 až 1,5 m, cez záhony alebo trávnikovú plochu postačí aj 0,6 až 0,8 m.

145103

Pre najjednoduchšie, málo zaťažované, chodníky stačí hĺbka konštrukcie 10 cm (a pieskové lôžko pre dlaždice), dláždené viac zaťažované potrebujú 15 až 20 cm (pieskovú vrstvu a štrkový podklad), priečny profil by mal byť mierne vyklenutý (v strede zdvihnutý nad okraje o 3 až 4 cm) alebo jednostranne spádovaný, aby dažďová voda rýchlo odtiekla z povrchu. Pre trvácnosť povrchovej úpravy je dôležitá dostatočne únosná a zhutnená podkladová vrstva štrku s drenážnou funkciou a spádovanie povrchu plochy smerom od stavby. Dlažbu možno ukladať do pieskového lôžka, do cementovej malty alebo na suchú sypkú betónovú zmes. Použitie geotextílie (kladie sa na pripravenú zhutnenú plochu odkopanej pláne) pod nosnú štrkovú vrstvu ochráni konštrukciu pred prerastaním rastlinami a uľahčí následnú údržbu. Doplnkové prvky stavebnej časti Okrem základných prvkov stavebnej časti, ktoré sú celkom nevyhnutné pre využívanie rekreačnej chatky a jej okolia, jestvuje aj rad ďalších prvkov, spríjemňujúcich pobyt v záhrade a umožňujúcich vyniknúť aj vegetačným prvkom – vybraným rastlinám: pergola detailne zviditeľní na svojej konštrukcii popínavú vistériu, v jazierku alebo hlbočinke sa predstavia lekná a iné vodné rastliny, skalka sústredí alpínske druhy rastlín.

145095

Jazierko, hlbočinka

Vodná plocha väčšieho jazierka alebo menšej hlbočinky oživí okolie vnesením novej dimenzie života do okolitého prostredia. Voda samotná dokáže prilákať nielen vodné živočíchy a hmyz, ale aj ďalších suchozemcov z radov živočíšnej ríše, poskytuje priestor aj špecifickým druhom rastlin a svoje okolie vždy oživí. Pri návrhu jazierka v rekreačnej záhrade treba pozorne vybrať primeranú veľkosť vodnej plochy vzhľadom na frekvenciu pobytu. Voda sa v letnom období rýchlo odparuje zvlášť z menších a plytších plôch, pri ktorých treba počítať s jej častým dopĺňaním a aj zariadením na prevzdušňovanie (vodomet, vodopád). Do rekreačnej záhrady je vhodné hlbšie betónové alebo fóliové jazierko s dláždenými brehmi, osadené vodnými rastlinami (s rybami alebo bez nich), kde na filtráciu vody postačí jednoduché zariadenie. K odpočívadlu alebo terase môžeme umiestniť malú okrúhlu vodnú plochu – hlbočinku – s priemerom 60 až 100 cm (a hĺbkou 80 až 100 cm), s jednou-dvoma rastlinami na detailné pozorovanie vodnej hladiny.

Pergola

145100

Pergola je ľahká nadzemná stavba, umožňujúca príjemné zatienenie vybraného miesta, ale slúži aj ako opora pre popínavé rastliny a v kombinácii so záveternou stenou alebo trelážou môže zmierniť (nepríjemné) prevetrávanie daného miesta. Pergolu tvoria dva základné konštrukčné prvky – vertikálne nosné stĺpy ukotvené v podklade a horizontálne priečne prvky (väzníky a krokvy) vo výške, ktoré sú navzájom spojené tak, aby konštrukcia bola stabilná a samonosná. Veľkosť prvkov, charakter materiálu, prípadne jeho kombinácie ovplyvňujú celé vyznenie stavby. Do rekreačnej záhrady sa hodia masívnejšie celodrevené i (s murivom) kombinované pergoly. Pri rozhodovaní o materiále horizontálnych prvkov pergoly, treba brať do úvahy aj spôsob popínania vybranej popínavej dreviny, ktorú chceme na oživenie pergoly použiť.

145097

Vonkajší kozub

Pobyt v rekreačnej záhrade nám spríjemní vonkajší kozub doplnený grilovacou mriežkou. Individuálne nároky najlepšie spĺňa exteriérový murovaný kozub, charakteristický tým, že materiál na jeho stavbu si môžeme zvoliť tak, aby ladil s bezprostredným okolím – so soklom chaty alebo chalupy, záveternou stenou, prípadne dlažbou odpočívadla (čo je výhoda oproti prefabrikovaným kupovaným záhradným kozubom). Stvárnenie celej stavby môže byť robustnejšie, murivo podľa použitého materiálu hrubšie. Na stvárnenie exteriérových kozubov je vhodné tehlové škárované murivo z klinkerových pálených, šamotových aj klasických tehál (murivo je vhodné omietnuť) alebo škárovaného prírodného kameňa, ktorý spájame cementovou maltou. Mal by byť umiestnený na odpočívadle alebo terase tak, aby mal okolo seba dostatočne veľkú, spevnenú manipulačnú plochu. Potrebné je miesto na prípravu jedla, ale aj zloženie paliva (suchého i sušiaceho sa dreva). Plochu je najlepšie vydláždiť alebo vysypať nehorľavým materiálom (štrkom).

Miesto s kozubom by malo byť aj vhodne zatienené pred ostrým slnkom a kryté aj pred nepriaznivým počasím pergolou alebo strieškou (kozub neumiestňujeme pod koruny stromov). Pri výbere materiálu a stvárňovaní stavebných prvkov rekreačnej záhrady treba brať do úvahy, že záhrada bude istý čas počas týždňa bez aktívneho dozoru prítomného majiteľa, preto by všetky prvky mali byť robustné a masívne, nie z lákavých (drahých) materiálov, ťažko odmontovateľné, nie voľne položené, zabezpečené konštrukčne i umiestnením. Vhodné sú kombinácie drahšieho a lacnejšieho materiálu, využitie zbytkového materiálu (drevo, kameň, dlažba) a opakované využitie už raz použitých materiálov.