Ako sme v našej záhradke vštepili deťom lásku k prírode
Deti sú tvory nesmierne zvedavé. Umením rodiča je túto ich zvedavosť využiť na to, aby ich naučil niečo nové. Najlepšie sa pracuje s drobcami, pre ktorých je aj „práca“ zábavou.
{R1}
Raný vek detí je najvhodnejší na to, aby sme im vštepili základné hodnoty života. Napríklad lásku k prírode. Neznamená to však len čítať o nej v knihe alebo si pozrieť dokumentárny film. Ide o to, tráviť čo najviac času v lese, pri jazere, v záhrade… a to nesterilným spôsobom. Treba si prírodu chytiť, ovoňať ju a ochutnať, vyváľať sa v tráve, behať po kameňoch, odtrhnúť si lesnú jahôdku alebo si jahôdku rovno vypestovať.
DOTYK S PÔDOU
Pre našich chlapcov sme v sade vytvorili nádherný priestor na hranie sa a formovanie ich detského sveta. Vďaka tomu sad milujú a každému s hrdosťou ukazujú vytvorené hracie zákutia – od lana na strome cez pieskovisko, napájadlo pre hmyz a vtáky až po plošinku v korune jablone. Pri vytváraní tohto priestoru sme spolupracovali s odborníčkou Erikou Galanskou, permakultúrnou dizajnérkou školských dvorov a záhrad. Chceli sme našim „krpcom“ dožičiť tú istú radosť a pôžitok zo záhrady, aké máme my.
„Nesmieme zabúdať na to, že záhrady, záhony máme vytvárať aj pre deti a s deťmi, nechať priestor na ich kreativitu,“ povedala nám Erika. „Deti milujú hrajkať sa s hlinou. Záhradka môže byť tým miestom. Celkovo zbožňujú prácu s náradím, čo sa mi počas mojej praxe veľakrát potvrdilo. Je to aj preto, že v dnešnej počítačovej dobe presne to doma nemajú,“ vysvetlila nám matka piatich detí a autorka publikácie Čarovná záhrada, ktorú deti milujú.
Záhradka môže byť pre vaše dieťa dobrodružstvom. Treba to len správne poňať. Ako? Maximálne kreatívne.
NECHAJTE DETI TVORIŤ S VAMI
„Malé deti si môžu vytvoriť záhon, v ktorom budú pestovať to, čo najviac ľúbia. Napríklad môžu mať „pizzový“ záhon. Väčšie deti chcú mať záhradky farebné a krásne. Môžete spolu s nimi vytvoriť záhon v tvare motýlika,“ spresnila Erika Galanská.
Podľa týchto usmernení sme postupovali aj my pri budovaní detského záhona. Zvolili sme vyvýšený záhon, aby doň nevstupovali a nepošliapali si zeleninu. Skombinovali sme ho s drevom, kameňom a starými škridlami. Drevo slúži ako lavička, na ktorej si oddýchnu. Kameň je materiál, s ktorým vedia pracovať aj deti. Pomáhali nám ich vyberať i nosiť. Škridlou sme záhon zladili s už existujúcimi hriadkami.
Práca síce šla pomalšie a celý čas to chlapcov nebavilo, v konečnom dôsledku však mali dobrý pocit, lebo aj oni priložili ruky k dielu. Jakubko to vyhodnotil slovami: „Mamka, veľmi pekne sme to spravili.“ Za dva dni vznikol priestor na sadenie pre naše deti. Nemal výnimočný pôdorys v tvare motýlika, no skrášlili sme ho originálnymi doplnkami.
ČO NAJVIAC ĽÚBIA
V záhrade už máme vysadené takmer všetko. Jediné, čo nám skutočne chýbalo, bola mrkva, ktorú naše deti milujú, a hrášok – delikatesa, ktorú bez zaváhania vymenia hoci aj za čokoládu. Pre potešenie sme chceli vysadiť aj čínsku kapustu, reďkovku a petržlen. Nastala chvíľa CH. Záhon bol pripravený na sadenie. Chlapcom sme zopakovali, načo sú semienka a ako ich posadiť. Vysvetlili sme im, že toto je len ich zeleninka. Ak sa o ňu budú starať ako my o tú ostatnú, vyrastie im poklad. Chlapci so záujmom sadili. Nebolo to síce úhľadné, o to väčšia však bola zábava.
„Sadením ste dali rastlinkám život,“ vysvetlila som im. Dostali teda zodpovednú úlohu – postarať sa o ne, kým nevyrastú a nedozrejú. Aby si uvedomili dôležitosť tejto milej povinnosti, kúpili sme im malé krhličky na polievanie – len pre nich a ich záhon. Ten im okrem možnosti vypestovať si vlastnú zeleninu poskytne aj trochu pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu. „Pointou záhrad pre deti je vytvoriť zelené učebne, aby videli prírodu nielen v knihe, ale aj v realite,“ podotkla Erika. Z detského záhona vznikol dokumentárny film v priamom prenose. Maroško a Jakubko každý deň sledujú, ako sa darí ich zelenine.
PESTRÉ, CHUTNÉ, USMIEVAVÉ
Rastlinky sú potešením, no ešte väčším je záhradka ako celok. Pre deti by mala byť detsky krásna a pestrá. Preto sme do nej vysadili aj voňavé kvety, aby v ich záhone hneď od začiatku niečo lákavé rástlo a pritiahlo život, napríklad včielky a motýle. Záhon sme označili tabuľou Jakubkova a Maroškova záhradka. Aby deti vedeli, kde čo vysadili, pomohli sme si originálnymi tabuľkami. Na laty sme pripevnili tenké odrezky z duba. Tie sme natreli nabielo a na okrúhlu hlavičku sme nakreslili vysadenú zeleninu: mrkvu, reďkovku, hrášok, petržlen a šalát. Nielen chlapci, ale aj ja s manželom sa nevieme dočkať, čo kedy vykukne spod slamy…
ZDRAVIE Z VLASTNEJ ZÁHRADY
Na Novom Zélande boli zelenina a ovocie každodennou samozrejmosťou, a to nie v zmysle jedno jablko a paradajka, ale plné taniere, ktoré u nás voláme vitamínové bomby. Jakubko a Maroško si tam nastavili hranicu dennej dávky veľmi vysoko. Po návrate domov sme si povedali, že v zeleninovo-ovocnej strave chceme pokračovať ďalej. Nielen preto, že je zdravá, ale tiež preto, lebo to, čo jeme, výrazne ovplyvňuje aj to, ako premýšľame. A preto sme sa pustili do budovania vlastnej záhrady a pestovania zeleniny. Aj o tom je náš životný reštart. Nielen tráviť viac času spolu, ale aj zmysluplne.
Zuzka (28), Janči (31), Jakubko (3) a Maroško (2) Matušovci tvoria rodinu, ktorá sa rozhodla pre radikálne životné zmeny. Dobrovoľníčením na novozélandských ekofarmách ukončili život plný zhonu. Po návrate pokračovali v reštartovaní svojho života a začali si budovať nový, zdravší domov v súlade s prírodou – permakultúrnu záhradu a slamený dom.
www.lifereset.sk
TEXT: Zuzana Matúšová Girgošková, www.lifereset.sk
FOTO: www.tomasbencik.com, www.helenakurus.sk
ZDROJ: časopis Tvorivé bývanie 01/2015