Nenáročná liečivka vám okrášli záhradu a pomôže pri bolestiach hrdla. Počuli ste už o angínovníku?
O tom, že sila niektorých rastlín je viac ako prekvapivá, netreba absolútne pochybovať. Patrí medzi ne aj okrasná izbovka a liečivka zároveň, ktorá nesie príznačný názov – angínovník. Ak doma pestujete už nádchovník, rozšírte si zbierku. Neoľutujete!
Pôvod tejto už na pohľad krásnej liečivej rastliny treba hľadať v Číne, rastie však aj v Indii, na Filipínach a vo veľkej miere sa teší obľube aj v našich končinách. Jej pozitívne účinky oceníte hlavne v časoch, keď vás obchádzajú rôzne ochorenia.
Rastlina mnohých mien
Angínovník, zvaný tiež leopardovka čínska, môžete poznať aj pod latinským názvom Iris domestica, prípadne aj pod starším menom Belamcanda chinensis. Je to pomerne nenáročná a odolná trvalka s krásnymi kvetmi.
Táto rastlina, patriaca do čeľade kosatcovitých, je populárna nielen pre svoju estetickú hodnotu, ale aj pre svoje liečivé vlastnosti a schopnosť prispieť k biodiverzite v záhradách. Jej listy sú úzke a kopijovité a začiatkom leta vám okrášli záhradu oranžovými a žltými kvetmi s tmavými škvrnami.
Pestovanie angínovníka
Ide o relatívne nenáročnú rastlinku, preferujúcu slnečné miesta a humóznu, dobre priepustnú pôdu, ktorú je vhodné pred výsadbou obohatiť kompostom alebo hnojivom. Angínovník čínsky potrebuje dostatočnú zálievku najmä počas suchých období. Je však dôležité zabrániť premočeniu pôdy, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Rozmnožiť si ju môžete semenami, ktoré sa vysievajú v interiéri počas februára alebo marca, alebo delením trsov na jar alebo na jeseň.
Rastlina býva vcelku odolná voči škodcom a chorobám, ale občas môže byť napadnutá voškami alebo inými škodcami. V zimných mesiacoch sa rastlina zaťahuje a listy zvyknú uschnúť, s príchodom jari a po dodaní hnojiva bude opäť krásne prosperovať. Odkvitnuté kvety je vhodné odstraňovať.
Liečivé účinky angínovníka
Angínovník čínsky má okrem estetickej hodnoty aj liečivé účinky, pre ktoré sa je známy hlavne v tradičnej čínskej medicíne. Obsahuje rôzne fytochemikálie a majú protizápalové, analgetické a antibakteriálne účinky.
Koreňové odnože či listy tejto rastliny majú podľa ľudovej medicíny pomáhať pri bolestiach hrdla, liečbe angíny či zápale priedušiek, uľavovať od pocitu škrabania a prispievať k uvoľneniu hlienov. Najčastejšie sa uvádza jej užívanie vo forme odvaru či kloktadla, prípadne aj ako krátke požutie koncov mladých listov. Tie sa však odporúča maximálne po polminúte vypľuť.
Pozor však na dávkovanie, jej nadmerné užívanie môže byť i toxické, preto ju radšej najprv testujte v malých dávkach, prípadne sa o jej užívaní poraďte s odborníkom. Citliví jedinci a tehotné ženy by sa jej mali vyhnúť.
Text: Michaela Krivdová
Foto: Shutterstock