31. 03. 2006
Zdieľať

Asi najviac zviditeľnil zariadenie záchoda dadaista Marcel Duchamp, ktorý v roku 1964 obrátil pisoár hore nohami, nazval ho fontánou a vystavil ho v galérii. Duchamp aj pisoár sa tak dostali do dejín umenia. Vtedy asi mnohých popudil a rozčúlil, avšak z dnešného pohľadu zdá sa jeho čin vizionárskym. Dnes sa tvarovaním pisoárov, záchodov a zariadení podobne intímnych bežne zaoberajú poprední svetoví dizajnéri (aj keď presne toto zrejme nebol hlavný Duchampov zámer), a tak sa aj u nás z drevenej búdky na hnojisku stala v mnohých domácnostiach tá najelegantnejšia a najdrahšie vybavená „výstavná sieň“ s keramickými nádobami, tvary ktorých vzbudzujú obdiv.


Duchampove fontány

49793

Naše slušne vychované prababičky zo slušných slovenských dedín, vybavených útulnými drevenými búdkami (s vyrezávaným srdiečkom) v bezpečnej vzdialenosti od domu, by sa asi ťažko zmierili so záchodom v dome, dokonca hneď vedľa kuchyne. Všetko je len otázka technológií. A uhla pohľadu. Z nášho uhla pohľadu boli naši európski predkovia v porovnaní so starovekými civilizáciami pekné prasatá. Zatiaľ čo obyvatelia miest vo väčšine Európy mali, z historického hľadiska ešte nedávno, nebezpečný zvyk vylievať obsah nočníkov z okna rovno na ulicu, v Indii bol kanalizačný systém na solídnej úrovni už pred 4000 rokmi a Rimania mali splachovacie (alebo aspoň oplachovacie) záchody a veľkolepú Cloacu Maximu skôr, ako kresťania vôbec začali počítať roky svojho letopočtu.


Duchampove fontány

49780

K súčasnému chápaniu hygieny sa Európa priblížila až v „osvietenej dobe“ na prelome 18. a 19. storočia. Najcitlivejšie nosy (alebo najšpinavšie ulice) zo všetkých Európanov mali zrejme v Londýne, pretože všetky významné vynálezy týkajúce sa splachovacích záchodov vznikli práve v tomto meste – jeden z prvých ešte v 15. storočí. Ten však pravdepodobne priveľmi predbehol dobu, pretože prvý splachovací záchod nečakala popularita, ale zabudnutie. Splachovací záchod s vodnou zápachovou uzávierkou (sifónom) uzrel svetlo sveta takisto v Londýne (v roku 1775), a splachovací záchod v podstate taký, ako ho poznáme dnes (s názvom WC, čiže „water-closet“), si dal v roku 1890 patentovať C. A. Neff – ako ináč, tiež Londýnčan. Bežnou súčasťou domácností sa však v Európe stali splachovacie záchody až v druhej polovici 20. storočia, čo je vlastne relatívne nedávno. Hoci ešte žijú pamätníci spoločných záchodov na pavlači, dnes sú už úvahy o byte bez splachovacieho záchodu bezpredmetné, a budúcnosť zrejme patrí bytom s viacerými záchodmi.

Spolu, alebo oddelene


Duchampove fontány

49795

Podľa normy by mal mať byt, v ktorom žijú viac ako dvaja ľudia, samostatnú kúpeľňu a samostatné WC, ak je v byte alebo dome viacero záchodových mís, môžu byť umiestnené v kúpeľni, avšak aspoň jeden záchod by mal byť v samostatnej miestnosti. Jedinú záchodovú misu v priestore kúpeľne povoľuje norma iba v garzónkach a jedno- a dvoj-izbových bytoch. Všetci však dobre vieme, že nie vždy sa táto zásada dodržiava a v mnohých trojizbových panelákových bytoch nahradili umakartové jadro kúpeľňou aj so záchodom. Práve toto riešenie totiž umožňuje najlepšie využiť malý priestor a pôvodné kutice nahradiť aspoň o niečo rozšafnejším priestorom. Oddelené WC poskytuje súkromie, výhodou (pre niekoho však menej významnou) kúpeľne so záchodovou misou je veľkosť priestoru. Otázka „spolu alebo oddelene“ je však v podstate viac otázkou národných tradícií (či predsudkov), osobných zvykov alebo nátury. V starom Ríme bolo napríklad posedenie na doslova verejných záchodoch spoločenskou záležitosťou a príležitosťou na konverzáciu, ktorú by bolo hriechom nevyužiť. Naša spoločnosť je však o poznanie prudérnejšia.


Duchampove fontány

49798

Potreba súkromia je v nás hlboko zakorenená a asi nemá zmysel ju nasilu potláčať. Preto ak ste zástancom oddelených miestností, majte ich oddelené, trebárs aj na úkor ich priestrannosti či reprezentatívnosti. A ak z priestorových dôvodov musíte mať záchod v kúpeľni, možno vám vnesie trochu pokoja do duše aspoň nízka stienka. Ak je záchod oddelený od kúpeľne, je praktické, ak sa v ňom nájde miesto aj na umývadlo (v tzv. hosťovskom WC je to priam nevyhnutnosť). Presne na tento účel sa vyrábajú malé umývadielka, ktoré zaberú len asi 20 až 25 cm od steny, alebo šikovné rohové umývadielka. Nezabudnite však, že aj pri výbere batérie k malému umývadlu treba pamätať na vhodné rozmery. Hoci sa práve tejto miestnosti málokedy ujde miesto na výslní a vlastné okno, rozhodne by tu však nemal chýať výkonný ventilátor, ktorý cez vetraciu šachtu odvedie „kontaminovaný vzduch“ do bezpečnej vzdialenosti.

Záchodové centimetre


Duchampove fontány

49782

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Podľa typologických pravidiel by malo byť z oboch strán záchodu asi 15 až 20 cm po najbližší zariaďovací predmet alebo stenu. Pri priemernej šírke záchodovej misy 40 cm je teda celková minimálna šírka miestnosti 70-80 cm (o niečo rozšafnejšie rozmery nie sú naškodu). Miestnosť by mala byť hlboká minimálne 80 cm, ak sa dvere otvárajú smerom von, a 110 cm, ak sa otvárajú smerom dovnútra. V tomto prípade však veľmi záleží na rozmeroch a konštrukcii záchodovej misy (napríklad závesné WC so zabudovanou nádržkou potrebuje omnoho menej miesta) a dĺžke nôh používateľa. Zo skúsenosti napríklad neodporúčam normou stanovené minimum pri záchode s vonkajšou nádržkou, pretože aj priemerne vysoký návštevník si pri sadaní pravdepodobne tresne kolená o dvere. Za nepraktické považujem tiež manévrovanie medzi záchodovou misou a dverami otvárajúcimi sa do tejto minimiestnôstky, minimálne rozmery teda považujete aj v tomto prípade za skutočné minimum, ktoré sa oplatí prekročiť.


Duchampove fontány

49781

Okrem toho netreba zabúdať, že dvere otvárané do WC by mali byť čo najužšie, aby sa pri otvorení nedotýkali záchodu. Menej často používaným variantom je vstup do WC z dlhšej strany (minimálne rozmery pri dverách otváraných smerom von sú 80 x 100 cm). Zo západu k nám prichádza trend rozľahlých kúpeľní, v ktorých sú svorne pospolu vaňa, umývadlo, záchod a bidet, prípadne aj pisoár. Aj tu však treba dodržať minimálny manévrovací priestor okolo každého zo spomínaných predmetov. V takomto prípade je samozrejmé, že všetka keramika je z jednej série a má teda rovnaký dizajn. Kúpeľňa sa tak stane príkladnou ukážkou elegancie (ešte že si tento interiérový skvost z vlastnej iniciatívy obzrú takmer všetky návštevy).

Záchod


Duchampove fontány

49788

Každý mi iste dá zapravdu, že splachovací záchod je geniálny vynález, bez ktorého by náš život vyzeral zrejme úplne ináč. Neviem, či záujem o estetické tvarovanie záchodov spôsobil Duchampov čin (na tú dobu extravagantný a poburujúci, a také veci ľudí vždy priťahovali), alebo len obchodníci zistili, do čoho sú ľudia ochotní investovať nemalé peniaze, v každom prípade je dnes na trhu toľko nádherných záchodov, až je problém vybrať si. Pri kúpe záchodu je dôležité jeho tvarovanie, treba však zvoliť vhodný „uhol pohľadu“. Odporúčam sadnúť si, a potom si obzrieť záchodovú misu aj zvnútra. Kým je v obchode, je to pomerne bezpečná gymnastika, a jedinečná príležitosť zavčasu preskúmať, aká časť sa opláchne vodou pri spláchnutí. Všetky ostatné plochy vo vnútri misy (teda napríklad vysoký horný lem, spod ktorého voda vyteká) budete totiž nútení pomerne často umývať.


Duchampove fontány

49786

Záchod však nie je len spomínaná esteticky tvarovaná keramická nádoba. Ak ho chcete používať spôsobom, aký je bežný v dobrých rodinách, potrebujete, aby táto keramická nádhera bola napojená na hlavné odpadové potrubie v byte (alebo dome). Musí byť teda vzdialený od stúpačky tak, aby sa splašky bezpečne odviedli odpadovým potrubím v potrebnom spáde – záchod teda nesmie byť priveľmi ďaleko od stúpačky, inak by ste ku svojmu „trónu“ museli vystúpiť po schodíkoch. Keramika sama býva tvarovaná tak, že jej súčasťou je aj zápachová uzávierka (sifón). Znamená to asi toľko, že obsah záchoda sa odvádza cez koleno, v ktorom vždy ostane trocha vody. Voda potom chráni naše nosy, pretože cez ňu sa nedokáže vrátiť aróma z odpadového potrubia.


Duchampove fontány

49787

Splachovacia nádržka môže byť vonkajšia, umiestnená tesne za záchodom (staršie typy mali nádržku až pod stropom). Dnešným trendom sú však zabudovateľné inštalačné systémy – splachovacia nádržka sa zabuduje do murovanej steny alebo ľahkej priečky (podobný systém sa používa pre záchody aj pisoáre). Plastové nádržky bývajú osadené v rôznych typoch kovových nosných konštrukcií, ktoré možno pripevniť k podlahe, k zadnej stene, k nosnej konštrukcii pre sadrokartón a pod. Zabudovaná nádržka je veľmi elegantným riešením najmä pre zavesený klozet. Zavesené WC je dnes módnym hitom. Aj keď na prvý pohľad nemusí táto levitujúca nádoba vzbudzovať dôveru, býva dimenzovaná na zaťaženie cca 400 kilogramami, takže ani bacuľky, ani chlapci z posilňovne k nej nemusia pristupovať s rešpektom a môžu smelo dosadnúť. (Istý statný pán si vraj pre istotu pod záchod podložil tehlu, čím však elegancia tejto miestnosti utrpela značnú ujmu.)


Duchampove fontány

49800

Výhodou závesného WC je nielen to, že sa okolo neho aj pod ním ľahko upratuje. Mnohí ocenia aj jeho menšie rozmery. Vďaka nemu a nádržke zabudovanej do priečky medzi dvoma miestnosťami môžete oproti klasickému riešeniu s vonkajšou nádržkou ušetriť na celkovej dĺžke záchoda až 20 cm. (Podobne môžete ušetriť pár centimetrov aj pri rekonštrukcii bytového jadra, ak sa vám podarí aspoň časť nádržky umiestniť do priestoru stúpačky.) Pri predstenovej montáži zabudovanej nádržky vznikne nad záchodom praktická polička, hlboká cca 15 až 20 cm Pretože splachovací záchod patrí medzi najväčších spotrebiteľov pitnej vody v domácnosti, je tu šetrenie viac než na mieste. Na tento účel sa vymysleli dva systémy – dvojtlačítkový a so stop-funkciou, ktoré umožňujú ovplyvniť množstvo splachovacej vody. Pri dvojtlačítkovom si môžete vybrať veľkosť tlačítka, teda veľkosť spotreby podľa veľkosti potreby, pri druhom systéme sa prvým stlačením voda pustí a druhým stlačením zastaví. Dvojtlačítkové systémy vystačia iba so 4,5 až 6 litrami vody na jedno malé spláchnutie, kým pri starých splachovačoch bez možnosti voľby zmizlo v potrubí na jedno zatiahnutie cca 12 až 16 litrov pitnej vody – bez ohľadu na veľkosť (s)potreby.

Pri plánovaní svojej novej kúpeľne teda nezabudnite, že na predbežný odhad ceny ani zďaleka nestačí katalóg a cenník keramiky a rozpočet od inštalatéra. Ku keramickej mise treba pripočítať aj cenu splachovacej nádržky alebo zabudovateľného systému, a ešte cenu záchodovej dosky. Možno budete prekvapení, ale za tento kúsok plastu môžete pri niektorých typoch záchodov zaplatiť takmer rovnakú sumu ako za jeho keramickú časť. A pravdepodobne nebudete mať na výber, pretože na špeciálne tvarovanú misu sa väčšinou hodí iba jediná, špeciálne tvarovaná doska (môžem vás však potešiť – tie drahé dosky určite po mesiaci neprasknú a neuštipnú vás do zadku).

Bidet


Duchampove fontány

49796

Mama ma naučila, že po použití záchodu si treba umyť ruky. Myslím, že dnes by mali mamy poopraviť svoje know-how, a učiť svoje deti, že po veľkej potrebe si treba umyť zadok (a po malej prípadne aj predok) a, samozrejme, aj ruky. Bidet je veľmi praktická súčasť vybavenia kúpeľne (alebo záchodu), ktorá dokáže človeku spríjemniť deň, nakoľko však u nás nie je úplne bežnou súčasťou domácností, dovolím si tu uviesť krátke oboznámenie sa s jeho konštrukciou a spôsobom používania. Tí, ktorí sa už s problematikou oboznámili na vlastnej (koži), môžu túto časť pokojne preskočiť. Aj keď sa bidet tvarom a umiestnením ponáša na záchod, je to vlastne umývadlo. Jeho tvar a poloha sú síce limitované tým, čo sa v ňom umýva, na podstate problému (teda konštrukcii a funkcii umývadla) sa tým však nič nemení.

Bidet je teda iba špeciálne umývadlo (podobne ako napríklad kuchynský drez), a k jeho keramickej časti patria aj kovová alebo plastová zápachová uzávierka (sifón) a batéria. Odporúča sa nielen prívod studenej vody ako k záchodu (joj), ale aj prívod teplej vody, odpadové potrubie postačí rovnaké ako k umývadlu. Bidetová batéria sa od umývadlovej líši vlastne iba naklápacou koncovkou (pôvodné fontánky striekajúce „do neba“ sa buď neosvedčili, alebo vyšli z módy). Ani na umývadlo, ani na bidet sa obvykle nesadá, a preto ani umývadlo ani bidet nemávajú dosku na sedenie. Bidet môžete použiť v polohe „čelom vpred aj čelom vzad“ (dôležité je, aby ste boli čistí, nie to, ako ste otočení), preto je potrebné, aby bolo okolo neho dostatok miesta na pohyb (v typológiách sa udávajú rovnaké rozmery ako pre záchod, viac miesta však ani tu nemôže byť naškodu). Z typologického hľadiska by mal byť bidet vzhľadom na svoju funkciu čo najbližšie pri záchodovej mise. V jeho blízkosti nesmie z pochopiteľných dôvodov chýbať uterák – najlepšie jeden pre každého člena rodiny, hygienickejšou alternatívou sú papierové utierky.


Duchampove fontány

49797

Pretože bidet je veľmi príjemná a praktická záležitosť, avšak objektívne sa takýto zariaďovací predmet nemusí zmestiť do každého bytu, múdre hlavy vydumali aj rôzne iné zariadenia, ktoré zastanú rovnakú funkciu. Jednoduchou náhradou je umývadlová batéria s ručnou sprchou (praktické je, ak je prepínanie medzi sprchou a batéiou na rukoväti sprchy) – najlepšie na umývadle hneď vedľa záchoda. Pomocou nej si potom môžete pohodlne umyť všetko, čo potrebujete, a tam, kde potrebujete – napríklad vlasy nad umývadlom, nohy alebo zadok nad záchodom. Sofistikovanejším riešením rovnakého problému je záchod, sedátko ktorého dokáže divy. Najvyšší model tohto typu „bidetozáchoda“ (Douche WC) vás po použití záchodu „bez prestupovania“ (a bez dotyku) dôkladne umyje. Môžete pritom regulovať tlak a teplotu prúdu vody, ako aj pozíciu sprchovacieho ramena. Najpríjemnejšie nastavenia si môžete zvoliť ovládačom priamo na prístroji, alebo diaľkovým. Novinkami sú oscilačná, masážna a špeciálna „lady“ funkcia, ale aj dômyselná hygienická funkcia, pri ktorej sa po každej sprche vyčistí dýza v zmesi vody a dezinfekčného roztoku a vzápätí sa opláchne čistou vodou. Dióda signalizuje spotrebu hygienických prostriedkov a filtra s aktívnym uhlím. Keramika má povrchovú úpravu ceramiplus, ktorá odpudzuje nečistoty. Douche WC dostať v štyroch najžiadanejších bežných sanitárnych farbách a možno ho inštalovať do rôznych kúpeľňových zostáv. Nepochybujem, že tento vynález poteší rôznych labužníkov (a nielen zástancov dokonalej hygieny tela).

Pisoár (alebo urinál)


Duchampove fontány

49790

Pisoár je pre ženy predmetom málo známym (a mnohým sa zrejme zdá nepotrebný), čo má vplyv na viditeľný nedostatok pisoárov v domácnostiach. Práve ich dostatku však možno pripísať zásluhy o jeden z podstatných rozdielov medzi pánskymi a dámskymi verejnými záchodmi – pred pánskymi sa nestojí v nekonečných radoch. V moci pisoáru by teda mohlo byť aj odstránenie rannej nervozity vo viacčlenných domácnostiach, ktorú očividne spôsobuje neprimerane dlhé podupkávanie pred istými dverami, ale aj nastolenie prímeria v klasických domácich vojnách „o sklopenú dosku“.

Na dnešných potomkoch Duchampovej fontány sa asi podpísala táto slávna etapa ich minulosti – sú elegantní a tichí, a ak chcete, môžete ich diskrétne prikryť slušivou doskou. Možnosti využitia tohto zariadenia sú síce obmedzené (avšak nie zriedkavé), jeho nároky na priestor sú však naozaj minimálne. Ak teda máte doma veľa ľudí, a v kúpeľni alebo v záchode trochu miesta nazvyš, pouvažujte aj nad touto alternatívou. Faktom však je, že elegantný pisoár nie je lacná záležitosť. Do svojho sortimentu ho zaraďujú iba niektorí výrobcovia sanitárnej keramiky (prevažne tých drahších značiek), a aj to nie vo všetkých dizajnových sériách.

Kategória: Dizajn Kúpeľňa, WC
Tagy: sanita
Zdieľať článok

Diskusia