Ako vyzerá byt po babičke, keď architekt využije japonské princípy?

Projekt bytu na Povrazníckej ulici je veľmi zaujímavý z viacerých pohľadov. V prvom rade ide o dielo, kde je architekt zároveň aj investorom a majiteľom bytu. To znamená, že si mohol dovoliť upraviť interiér úplne podľa vlastných predstáv.

Ďalšou špecialitou navrhnutého interiéru je snaha spojiť dva zdanlivo úplne odlišné faktory, a to odkaz na pôvodný priestor, v ktorom bývala babička architekta, a jeho obľubu v minimalistickom štýle inšpirovanom Japonskom.

Multifunkčný solitér z dubového dreva slúži aj ako knižnica. Zdroj: Tomáš Manina

Nosné steny boli len obvodové a jeden pilier

Výhod pri rekonštrukcii bolo hneď niekoľko. Architekt dokonale poznal priestor bytu na prízemí – jeho výhody, nevýhody, i jeho okolie. Ďalšou výhodou bola statická schéma poctivej tehlovej stavby – okrem jedného piliera sú nosné iba obvodové steny bytu.

Dennú zónu od nočnej oddeľujú nábytkové steny, ktoré nahradili niekdajšie murované priečky. Zdroj: Tomáš Manina

Vďaka tomu bolo možné úplne odstrániť zbytočné priečky a otvoriť priestor bytu. Napriek výrazným zmenám sa architektovi Eduardovi Jančíkovi podarilo reinterpretovať aj viaceré prvky z pôvodného priestoru.

Denná a nočná zóna naopak

Rozdelenie interiéru na dennú a nočnú zónu predurčila centrálna chodba, ukončená hygienickým jadrom. V pôvodnom projekte sa v tichšej časti bytu orientovanej do uzatvoreného vnútrobloku nachádzali samostatná spálňa a obývačka. Dve spálne smerovali, naopak, do ulice.

Otvorená denná zóna s kuchyňou, jedálňou i obývačkou je prepojená so vstupom a má okná na ulicu. Zdroj: Tomáš Manina

Architekt pri rekonštrukcii tieto funkcie logicky prehodil, a teda dnešné spálne smerujú do tichého dvora. Otvorená denná zóna s kuchyňou, jedálňou i obývačkou je prepojená so vstupom a má okná na ulicu. Vďaka tejto polohe využíva poobedné juhozápadné svetlo.

Žiadne priečky, ale nábytkové steny

Dennú zónu od nočnej oddeľujú nábytkové steny, ktoré nahradili niekdajšie murované priečky. Charakter dispozície teda zostal, avšak upravený na aktuálne potreby domácich. Utajené dvere spální sú súčasťou bieleho monobloku s úložnými priestormi. Obývačku s kuchyňou od vstupu oddeľuje úzky stolársky prvok.

Kuchyňa. Zdroj: Tomáš Manina

Opäť len jemne naznačuje funkčné členenie priestoru, pričom ho nedusí. Architekt tento prvok zámerne navrhol tak, aby nesiahal po strop, vďaka čomu preniká svetlo do hĺbky dispozície. Multifunkčný solitér je z dubového dreva. Zo strany vstupu slúži ako šatník a komora, zo strany obývačky je doň osadená knižnica. Premeny sa dočkalo aj hygienické zázemie. Namiesto oddeleného WC a malej kúpeľne vznikla spojená väčšia.

Spomienky na pôvodný byt a kontrast materiálov

Spomienky na byt babičky odzrkadľujú aj pôvodné liatinové radiátory, dubové parkety, kladené v stromčekovom vzore a krídla okien. Architekt tradične využíva osvedčenú kombináciu bielej, svetlosivej farby a dubového dreva s výraznou kresbou. K teplu dreva pôsobí kontrastne nemenej dekoratívny prírodný travertín. Nájdete ho na atypickom umývadle v kúpeľni, je z neho aj kuchynská pracovná doska. Charakter príjemného svetlého bytu podčiarkujú dizajnové solitéry.

Sabína Zavarská

Foto: Tomáš Manina