(VIDEO) V štýlovom trojizbáku sa mieša art deco s francúzskym šarmom

Keď sme prišli do tohto štýlového bytu a zoznámili sa s jeho majiteľkou, všetko do seba zapadlo. Vkusne zrekonštruovaný interiér s elegantným zariadením dokonale korešpondoval s jej príjemným a charizmatickým vyžarovaním. Keď sa prestavby starého bytu s príbehom zhostí niekto, kto má vkus a zmysel pre detaily, je to cítiť. A najmä vidieť. Poďme však na začiatok príbehu.

Niektoré fotografie nad zamatovou pohovkou značky Westwing sú z predajní Yellow Corner, ktoré po celom svete predávajú limitované edície umeleckých fotografií za prijateľné ceny. Zvyšok je z Ikey. Zdroj: Miro Pochyba

Modrý vlnený koberec dodáva obývačke potrebnú šťavu. Majiteľka dlhšie váhala, či sa sem bude hodiť, ale jej prvotná intuícia siahnuť po modrej ju, ako vidno, nesklamala.

„Vždy som tak nejako v podvedomí túžila po byte s vysokými stropmi a drevenými podlahami vo francúzskom štýle. Hľadala som však aj inde. Najskôr som si bola obzrieť byty na novom sídlisku na okraji Petržalky. Zdali sa mi však dosť malé a pomerne drahé. Rozhodla som sa preto trochu zvýšiť rozpočet a orientovať sa na širšie centrum mesta, hoci som vedela, že tu sa byty zháňajú o dosť ťažšie. Jeden, ktorý som mala vyhliadnutý, mi ‚vyfúkli‘ rovno pred nosom. No keď som objavila tento, prestalo ma to mrzieť. Ten prvý bol totiž na hlučnej križovatke a tu je pokoj a ticho.“

Keď majiteľka vošla prvý raz do bytu, veľmi sa jej zapáčila dispozícia a hneď si vedela predstaviť, ako ho zariadi. Priviedla si však aj kolegu, aby jej nezainteresovane povedal, či je priestor dosť svetlý.

„Bol totiž apríl, ponuré počasie a menej svetla. Pýtala som sa samej seba, či náhodou nemám klapky na očiach, zaľúbila som sa do bytu a nevidím, že je tmavý…“ spomína. Kolega jej však svetlo odobril, a tak sa stala jeho novou šťastnou vlastníčkou.

Z hosťovskej izby vidno cez obývačku a kuchyňu až do spálne. Veľkorysý otvorený priestor bytu oceňuje aj jeho menší štvornohý spoluobyvateľ Winston, ktorého majiteľkini priatelia premenovali na slovenského Vinca. Zdroj: Miro Pochyba

„Tým, že som otvorila priestor medzi kuchyňou a obývačkou, pričom v každej miestnosti bol iný druh podlahy, žiadalo si to zjednotiť ju. Chcela som čo najviac zachovať pôvodný charakter bytu, preto som siahla po dubových parketách. Napriek tomu, že v obývačke boli pôvodné parkety vo veľmi dobrom stave a stačilo ich len vybrúsiť a renovovať, nedalo sa to. Problémom bola rôzna výška podláh v miestnostiach. A tak sa do kuchyne i obývačky lial betón, ktorý musel dlho schnúť a ja som už strácala trpezlivosť. Napokon sem prišiel pán podlahár, ktorý povedal, že betón je v poriadku a môže sa ukladať. Pri práci mi prezradil, že chodil klásť dubové podlahy aj do Veľkej Británie, kde sa mu raz naskytla príležitosť položiť podlahu do jednej z nehnuteľností kráľovskej rodiny. Takže som šťastnou náhodou natrafila na ‚kráľovského parketára.´“

Dom je postavený v štýle art deco, preto som ho chcela vniesť aj do bytu. A navyše pridať ešte aj štipku francúzskeho šarmu. Jednoducho som
tu vytvorila akýsi mix štýlov a myslím, že výsledok sa vydaril.

Kuchynskú linku aj s praktickým ostrovom uprostred si majiteľka navrhla v Ikei, pretože ju potrebovala mať osadenú rýchlo. Zlaté rúčky korešpondujú so zlatými rámami obrazov, obklad na kuchynskej zástene zasa s tým v kúpeľni. Zdroj: Miro Pochyba

„V akom bol stave? Keď sem prišiel stavebník, ktorý mi ho mal prerábať, tak povedal, že by som v ňom mohla pokojne bývať ešte ďalších desať rokov. Ja som to však chcela po svojom,“ spomína majiteľka.

A dobre spravila. Pri rekonštrukcii totiž vyplávali na povrch rôzne nemilé prekvapenia, ako napríklad škvara pod podlahou v kuchyni či obložený sadrokartón na pôvodnom obklade v kúpeľni. O tom však neskôr…

Masívny drevený jedálenský stôl majiteľka hľadala dlhšie, až napokon našla tento svetlý kus od Estilofiny. Čalúnené kreslá poskytujú pri stolovaní maximálne pohodlie a sú z rovnakej série ako barové stoličky. Zdroj: Miro Pochyba

Dispozične novej pani domácej byt veľmi vyhovoval, miestnosti sú zoradené za sebou akoby na jednej priamke. Zľava spálňa, potom kuchyňa, obývačka a nakoniec hosťovská izba. Zväčšoval sa len otvor medzi kuchyňou a obývačkou, čím priestor získal na priestrannosti, nehovoriac o praktickosti, ktorú spojenie kuchyne s obývačkou ponúka. Tam, kde to bolo možné, zachovali pôvodnú drevenú podlahu uloženú do „stromčeka“, inde majiteľka zohnala novú v rovnakom vyhotovení.

Výhodou bytov s vysokými stropmi je to, že v nich krásne ukážu aj nadrozmerné doplnky a dekorácie, ako sú napríklad tieto hodiny či objemné stropné sklenené svietidlo. To, čo by v bežnom paneláku vyzeralo príliš „okato“, veľký priestor starého bytu hravo znesie. Zdroj: Miro Pochyba

„Keď hovoríme o podlahe, nedá mi nespomenúť, ako mi pôvodná dlažba v kuchyni skomplikovala život. Pod ňou sa totiž nachádzala pôvodná izolačná metóda − čierna škvara a slama − a po odstránení vznikli výškové nerovnosti, takže sme sem museli vyliať betón. A ten musel schnúť. Štyri mesiace. Jeden pán mi sem chodil merať vlhkosť a mne sa postupne s takýmito nečakanými prekvapeniami zvyšovali náklady. Navyše ma začal tlačiť čas, chcela som sa už sťahovať,“ spomína na peripetie, ktoré pri kompletnej rekonštrukcii staršieho bytu zažije v nejakej podobe vari každý.

V spálni túžila majiteľka po vysokej posteli aj matraci. Ten vybrala najvyšší, aký našla na trhu. Čelo postele možno až toľko nevynikne ako pri klasickej výške matraca, no prvoradé je pohodlie. Zdroj: Miro Pochyba

V celom byte sú po obvodoch stropov ozdobné lišty, ktoré jej najskôr majster odmietol urobiť, pretože stropy boli na vrchnom okraji zaoblené. (V minulosti toto zaoblenie robili pomocou pivovej fľašky.)

„Nevedel si predstaviť, ako to zrealizuje v oblých miestach stropu. Preto sa do toho radšej nechcel pustiť. Tak som si našla maliarov, ktorí s tým nemali žiadny problém a urobili to podľa môjho želania. Bytu to dodáva špecifický charakter, o ktorý mi pri rekonštrukcii išlo.“

Spálňa má veľmi zvláštnu dispozíciu, nachádza sa v nej totiž aj oblúk – nárožie domu. Zátišie vedľa postele s obrazmi parfumov či maliarskym stojanom prináša aj sem závan Francúzska. Zdroj: Miro Pochyba

Betón vyschol, podlahu položili, štuky boli na mieste… Napokon sa teda majiteľka nasťahovala. Ešte síce nebolo ani zďaleka všetko dokončené, bývať sa však v byte už dalo. Ďalší „bonbónik“ ju čakal v kúpeľni. Mimochodom, to je jediná miestnosť, s ktorej návrhom jej pomohla interiérová dizajnérka. Navrhla v nej totiž praktické a funkčné riešenia, ktoré by bežnému užívateľovi možno nenapadli.

„Keď robotníci zhodili obklad na stenách, zistili, že pod predsadeným sadrokartónom je ešte ďalšia, celkom pôvodná vrstva obkladu. Bývalým majiteľom sa ho asi nechcelo obíjať, tak ho jednoducho obložili. Kúpeľňu tým o dosť zmenšili a mne aj robotníkom urobili vrásky na čele.“

Majstri teda museli robiť prácu dvojmo, kúpeľňa tým však získala viac priestoru a ten sa vždy hodí. Keď po piatich týždňoch (miesto plánovaných dvoch) práce v kúpeľni dokončili, na druhý deň pani domáca našla v schránke oznam z bytového družstva, že v dome budú meniť stúpačky.

„Robotníci ‚zaplakali ´druhýkrát,“ spomína dnes už s humorom majiteľka. „Našťastie, tá druhá partia vymenila rozvody veľmi citlivo, dávali si pozor, všetko dali do pôvodného stavu a upratali si po sebe.“

Kúpeľni dominuje štýlová čierno-biela dlažba, rovnaká, ako je v chodbe. Biely obklad na stenách je mimoriadne trendy a spolu s armatúrami sem vnáša nádych retro štýlu. Ružové doplnky prezrádzajú, že toto je výsostne ženské územie. Zdroj: Miro Pochyba

A kde hľadala inšpirácie, ktoré jej pri zariaďovaní pomáhali? „Najmä na internete. Mala som však aj nejaké predchádzajúce skúsenosti so zariaďovaním, takže človek už vie, kde má čo hľadať. Veľa vecí som nakupovala cez internet a väčšinou som mala šťastie, že všetko prišlo v poriadku a podľa mojich predstáv. Iba hodiny som vrátila, lebo nefungovali. A barové stoličky som musela skracovať, pretože som si zle vypočítala priestor na sedenie. Inak je to veľmi praktické nájsť si čokoľvek z pohodlia domova na webe a nechať si to doručiť.“

Na ľavej strane chodby sú dve menšie miestnosti, ktoré sa kedysi využívali ako komory. Majiteľka v nich časom plánuje vytvoriť šatníky. Zdroj: Miro Pochyba

Dnešná podoba bytu je viac-menej hotová. Okrem spomínaných dverí medzi kuchyňou a obývačkou chce majiteľka v chodbe ešte vytvoriť šatníky. „Hoci som si byt kúpila a zariadila takmer sama, bez pomoci mnohých ľudí by som to nezvládla,“ dodáva na záver spokojne.

A my dodávame, že na jej byt s veľmi príjemnou a trochu šik francúzskou atmosférou tak skoro nezabudneme.

Starožitnú komodu v pozadí doplnila majiteľka novším kusom, na ktorom ju denne po príchode domov víta váza s čerstvými rezanými kvetmi. Raz darmo, dámsky byt sa nezaprie… Zdroj: Miro Pochyba

Profil

Majiteľka

Pracovne vyťažená úspešná dáma, ktorá si pri hľadaní bytu povedala, že na dobré si radšej počká. A, vyplatilo sa. Keďže jej nechýba vkus a dobré nápady, novú podobu a zariadenie bytu si navrhla viac-menej sama.

Nehnuteľnosť

Trojizbový byt v dome zo 60. rokov 20. storočia v širšom centre hlavného mesta s vysokými stropmi a rozlohou 119 m².

Tento interiér sme objavili na Modrej streche.

Text: Katarína Barošová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Môj dom