Perfektné útočisko počas pandémie našli v zrekonštruovanej hospodárskej budove
Premeny pôvodne hospodárskych stavieb na víkendové domy, alebo i trvalé bývanie, sú počas ostatných rokov čoraz častejšie. Je to skvelý spôsob, ako využiť priestory, ktoré už neslúžia žiadnemu účelu a vytvoriť z nich príjemné oddychové miesto.
Podobne uvažovala aj rodina, ktorá vlastnila staré rodinné hospodárske priestory v moravskej obci Skalička. Dom, ktorý mal pôvodne slúžiť na rekreáciu hostí, nakoniec potešil aj ako perfektné útočisko v časoch pandémie a zároveň fungoval ako domáca pracovňa.
Architektka Daniela Hanousková Boučková bola vlastne prvou osobou, ktorá si začala predstavovať rekonštrukciu starých hospodárskych stavieb. Na miesto ju priviedol majiteľ, ktorý bol zároveň jej kamarátom. Po pár rokoch však dozrel čas a sám majiteľ oslovil architektku s prosbou o vytvorenie návrhu rekonštrukcie budov.
Dobrá spolupráca stojí na dohode
Vďaka dobrej spolupráci s domácimi a šikovným dohodám (vytýčený rebríček hodnôt, dohoda vyhýbať sa zbytočným konfliktom pri práci) šla práca od začiatku dobre. Dôležitým momentom bolo tiež oťukávanie sa so stavebnou firmou a ďalšími remeselníkmi, pretože bolo potrebné riešiť aj nečakané problémy, ktoré každá rekonštrukcia prináša.
„Bez tejto spolupráce a remeselnej zručnosti by nebolo možné množstvo detailov, ktoré bolo treba riešiť pri prechodoch medzi stavebnými celkami, konštrukciami i materiálmi, zvládnuť uspokojivým spôsobom,“ zdôrazňuje Daniela Hanousková Boučková.
Pôvodné konštrukcie, kamenné piliere
Aj po rekonštrukcii vidno, že stavba pochádza z pôvodne samostatných častí a z rôznych stavebných konštrukcií vystavaných na rozdielne účely. Na fasáde si všimnete odhalené tehly, kameň i drevo. Vďaka tomuto riešeniu si rodinný dom zachováva svoju jedinečnosť a stopy dávnejšej histórie. Z pôvodnej stodoly s typickými kamennými piliermi je dnes ochranný obal drevostavby s malou sálou na prízemí. Aj pôvodne tmavé podkrovie stodoly zostalo zjednotené, svetlo sa do priestoru dostáva cez strešné okná.
Kuchyňa za kamenným múrom
Ďalšou časťou sídla bolo krídlo pôvodných chlievov, ktoré spájalo obytný dom so stodolou. Toto krídlo bolo prakticky celé postavené znova. Za masívnou kamennou stenou sa skrýva kuchyňa a v podkroví sú tri malé spálne a dve kúpeľne. Terakotové šesťuholníkové obkladačky, svetlobéžová kuchynská linka a strop zo svetlého dreva spolu v kombinácii s kamennými múrmi tvoria príjemnú atmosféru pre posedenia pri masívnom drevenom stole. Na túto dennú zónu nadväzuje vonkajšia terasa.
Výhľady, svetlo i miesta na snívanie
Samozrejme, bez okolitého prostredia by táto stavba nebola taká idylická. Z rôznych častí rekonštruovaných hospodárskych budov je krásny výhľad do korún stromov, stavba má veľa priehľadov i miest na snívanie. Pokojné okolie, záhrada, prírodné materiály, úzke prepojenie interiéru a exteriéru snáď nikdy nemali takú dôležitosť ako práve teraz.
Na detaily sme sa spýtali architektky Daniely Hanouskovej Boučkovej:
Prekvapili vás počas rekonštrukcie nečakané momenty?
Každá rekonštrukcia prináša nečakané problémy. Dôležité je nenechať sa zaskočiť, odpovedať na zmeny, nechať sa nimi inšpirovať, a taktiež pripraviť stavebníka na nutnosť určitej finančnej rezervy.
Mali majitelia nejakú zvláštnu požiadavku?
Keďže dom staval pradedko majiteľa, do rekonštrukcie zasahovalo aj srdce. Spoločne sme sa snažili držať si pôvodný pohľad vidieckeho stavebníka – sedliacky rozum, nechceli sme používať žiadne efektné riešenia, uprednostňovali sme miestne materiály, miestnych remeselníkov a podobne. Stavali sme aj z búraných konštrukcií – drevo, kameň, všetkému sme hľadali nový účel. Takáto zodpovednosť voči predkom i prírode určite prispela k zachovaniu genia loci.
Je možné v dome bývať aj natrvalo (celoročne)?
Áno, celý dom vrátane technológií je navrhnutý tak, aby ho bolo možné obývať celoročne a pomerne ľahko sa dá upraviť na stabilné bývanie jednej rodiny.
Vidiecka stavba Skalička
architektonický ateliér: 2×13
autorka: ing. arch. Daniela Hanousková Boučková
spolupráca: ing. arch. Pavlína Kolcunová
stavebná časť: ing. Lukáš Roubal
projekt: 2014 – 2019
realizácia: 2016 – 2019
zastavaná plocha: 493 m2
obstavaný priestor: 1 280 m3
Sabína Zavarská
Foto: Karin Zadrick