Kto nevlastnil tamagoči či pogy, nebol dosť cool. Týchto 9 kultových vecí z 90. rokov vás ihneď vráti do detských čias!
Deväťdesiate roky boli obdobím farebného detstva, kreativity a jednoduchých, no zábavných hier. V spomienkach mnohých z nás tieto kúsky stále žijú ako symbol bezstarostných dní. Poďme si pripomenúť tie najikonickejšie hračky, ktoré si získali srdcia detí v 90. rokoch.
Kto nemal pogy, nebol cool
Pogy, malé okrúhle disky vyrobené z kartónu alebo plastu a s rozličnými obrázkami, boli jedným z najväčších fenoménov 90. rokov. Ich pôvod siaha na Havajské ostrovy, postupne sa rozšírili aj do USA a Kanady, kde nabrali na popularite, a neskôr aj k nám. Princíp hry bol jednoduchý: každý hráč prispel do hry rovnakým množstvom pogov, ktoré sa naukladali do stĺpca obrázkom hore. Takzvaným slammerom, teda ťažším kovovým alebo plastovým diskom, sa snažili pogy prevrátiť. Tie, ktoré zostali ležať obrázkom hore, si prisvojil hráč, ostatné sa nakladali opäť do kôpky.
Pogy sa hrávali na ulici, u kamaráta doma, ale aj cez prestávky v škole. Široká škála motívov – od obľúbených seriálových postavičiek až po originálne vzory –z nich robila cenné zberateľské kúsky. V rámci detskej popkultúry šlo o symbol prestíže – kto vlastnil pogy (a vzácnejšie kiny) bol považovaný za cool dieťa. V princípe však šlo o hazardnú hru, ktorá bola v niektorých školách dokonca zakázaná.
Grafo trénovalo novodobých Picassov
Kresliaca konzola, často označovaná ako „magická tabuľka“, bola revolúciou v kreslení. Deti na nej mohli dvoriť prevažne geometrické tvary bez plytvania papiera a ceruziek. Na obrazovku „magickej tabuľky“ sa dalo kresliť otáčaním dvoch koliesok na jej spodnej strane, pričom jedno z nich kreslilo čiary vo vodorovnom smere a druhé v zvislom. Nakreslený obrázok sa dal zmazať potrasením tabuľky, otočenej obrazovkou smerom dole.
Skúšali ste pustiť skákalky zo schodov?
Farebné skákajúce loptičky, ľudovo zvané aj skákalky alebo hopsalky, boli neodmysliteľnou súčasťou detských hier. Vyrobené boli z pevného a pružného gumeného materiálu a dokázali skákať do neuveriteľných výšok. Deti ich hádzali o zem, steny či strop a snažili sa chytiť späť. Ich výhodou bolo, že sa s ňou dalo zahrať nielen s kamarátmi, ale aj osamote. „Radosť“ robili nejednej pani učiteľke na školských chodbách.
Vynájdené boli už v 60. rokoch a ich obľuba dekádami narastala. Na konci 20. storočia sa však ich popularita stala masívnou. Kupovali sa v hračkárstvach, obchodoch s rozličným tovarom, v stánkoch na jarmokoch, dokonca sa pribaľovali aj ako darčeky k časopisom. Každá loptička mala jedinečný dizajn – boli priehľadné, neónové, s trblietkami, mramorovými vzormi či malými zvieratkami vo vnútri. Niektoré dokonca fosforeskovali či svietili. Ich slávu využívali aj firmy, ktoré z nich vytvárali svoje promo produkty. Neskôr ich jedna známa značka využila pri tvorbe ikonickej reklamy. Spomínate i na ňu?
Tamagoči nesmie zomrieť
Tamagoči (pôvodne písaný ako tamagotchi) bol prvým stretnutím detí s digitálnou starostlivosťou o „domáce zviera“. Prišiel k nám z Japonska, kde ho v roku 1996 vynašiel Akihiro Yokoi zo spoločnosti Bandai. Tento malý elektronický prístroj umožňoval deťom kŕmiť, čistiť a hrať sa so svojím virtuálnym domácim zvieratkom. Ak sa o neho dobre starali, v niektorých verziách mohol vyrásť z mláďatka na dospelého. Ak sa nestarali, miláčik zomrel, čo deti učilo zodpovednosti, aj keď s určitou dávkou frustrácie.
Tamagoči si rýchlo získal obrovskú popularitu, a pre mnohých bol tento digitálny miláčik prvým krokom do sveta technológií. Vďaka svojej celosvetovej popularite sa stal kultovou hračkou druhej polovice 90. rokov.
Hra na záhradu aj dovolenky
Táto hra bola jednoduchá, ale mimoriadne zábavná. Skladala sa z dvoch kruhových rakiet pokrytých suchým zipsom a loptičky, ktorá sa na ne lepila. Hráči si loptičku navzájom hádzali a snažili sa ju chytiť. Bola to ideálna zábavka na záhradu alebo dvor, nevyžadovala veľa priestoru ani nemala zložité pravidlá. A navyše, hra rozvíjala motoriku a presnosť.
Upokojujúci Waterful Ring Toss. Až kým…
Waterful Ring Toss bola fascinujúca hra, ktorá prinášala zábavu vďaka svojmu jedinečnému dizajnu. Šlo o priehľadnú plastovú nádobu naplnenú vodou, v ktorej sa pohybovali farebné krúžky. Úlohou hráča bolo stlačením tlačidiel vytvárať prúdy vody, aby sa krúžky navliekli na malé kolíky vo vnútri nádoby. Hra bola cenovo dostupná a skvelá aj na dlhé cesty. Vyžadovala si trpezlivosť a šikovnosť, no zároveň bola jednoduchá nesmierne upokojujúca. Teda až pokým vám nechýbalo navliecť posledný krúžok a vtedy do vás niekto drgol…
Trollové bábiky, ktoré nespievali
Trollové bábiky, s ich šialenými účesmi z farebného umelého vlasu a úsmevom na tvári, boli miláčikmi detí i zberateľov. Každá bábika mala svoj unikátny vzhľad a niektoré dokonca nosili kostýmy alebo držali malé doplnky. Trollovia boli nielen hračkami, ale aj módnym trendom – ich motívy sa objavovali na školských potrebách, oblečení a doplnkoch.
Polly Pocket miesto Barbie
Polly Pocket bola miniatúrna bábika, ktorá žila vo svojom malom farebnom svete. Jej „domček“ mal tvar šperkovnice alebo malej krabičky, ktoré sa dali otvoriť, čím odhalili detailne prepracované interiéry. Vďaka množstvu variácií a doplnkov bola každá hra iná a jedinečná.
Pre bábiku Polly sa dalo dokúpiť množstvo doplnkov, oblečenia a miniatúrnych domčekov, čo umožňovalo vyskladať si jej vlastný malý svet. Vďaka ich veľkosti sa domčeky zmestili aj do vrecka a dali sa ľahko preniesť na hru ku kamarátkam i na dovolenku. Polly Pocket bola obľúbená hlavne medzi dievčatami, ktorým pomáhala rozvíjať fantáziu.
Lovenie rybičiek bolo len pre trpezlivých
Táto hra bola jednoduchá, ale neuveriteľne návyková. Na farebnom plastovom rybníčku sa točili malé rybičky s otváracími ústami, ktoré deti chytali na magnetickú udicu. Hra vyžadovala dobrú koordináciu rúk a očí a občas aj veľkú dávku trpezlivosti. V súťaži, kto uloví najviac rybičiek, sa mohli deti zabávať celé hodiny. A aj keď mechanizmus rybníka vydával monotónny zvuk, stal sa synonymom smiechu a zábavy.
Text: Lucia Blažiová
Foto: Shutterstock