Život v šume vodopádu
I keď tento argentínsky dom má zaujímavo, scénograficky komponované priečelie, pri pohľade spredu všetky najatraktívnejšie finesy skrýva. Kto by v neveľkej vile očakával vodopád? Vidia ho len susedia zo severnej strany a z niekoľkých domov na druhom brehu jazera, ktorý je tu na dohodenie kameňom. Najkrajší pohľad na vodopád je však z domu.
{R1}
Nie je vylúčené, že architekt Andrés Remy začal návrh od inšpirácie oblou zátokou jazera v buenosaireskej štvrti Las Glorietas. Predstavil si na prvom poschodí nádrž, ktorá by naň nadviazala tak, že v pohľade z okna by vodné plochy splynuli. Tento efekt bolo škoda odsunúť do odpočinkovej časti domu. Architekt si želal, aby bol na očiach v premenlivom svetle od svitania do súmraku. Riešením musela byť rošáda – spálňu umiestil na prízemie a za mágiou vody sa vystupuje po schodoch do denných miestností.
Stretnutie troch živlov
Takmer desať metrov dlhú obývaciu izbu z troch strán obopína vodná plocha, ku ktorej sa obracia pásové okno s nezvyčajnou pointou – otvoreným ohniskom. Stretli sa tu tri živly – drevo horí na pozadí tečúcej vody a oblohy.
Priečelie je komponované ako séria štyroch prekrývajúcich sa plôch – posledná ohraničuje schodiskový priestor. Kompozíciu dopĺňajú dva lomené pásy – zadný nad oknom na poschodí je akoby slabým echom pásu lemujúceho vstup do domu a drevenú garážovú bránu. Nízke okno obývačky vytvára ilúziu, že je nad ním ďalšie poschodie.
Alejandro Peral; Juan Raña
Vyše štyri metre široký prúd vody, valiaci sa do bazénu, sa dá z domu pozorovať z troch miest. Jedným z nich je terasa na streche prízemného krídla, ktorého nerozčlenená stena preň vytvára čisté pozadie. Na terasu sa dá vystúpiť vonkajšími schodmi. Ak sa k nim ide okolo bazénu, vysunutá nádrž umožní prejsť popod „záclonu“ z vody a dožičiť si pohľad cez ňu. Zvnútra sa dá na terasu s drevenou podlahou z dreva lapacho (Tabebuia serratifolia), známeho aj pod názvom ipe (ipe amarelho), vyjsť z jedálne. Je to komfortná alternatíva na stolovanie, vybavená grilom.
Takto sa dom javí z pohľadu najbližších susedov. Na nádrž na poschodí a bazén nadväzuje bazénik pred spálňou, ktorej strešné okno vidieť na terase. Pekným detailom je nadväznosť technicistického oceľového komína na okrúhle piliere.
Alejandro Peral; Juan Raña
Viac fotiek nájdete v albume
Zo strechy nad prízemným krídlom vedie oceľové vretenové schodisko ešte vyššie, na strešnú terasu vo dvoch úrovniach, upravenú ako ázijská kamenná záhrada. Jej bariéry z profilovaného skla sú ľahkou, vzletnou, éterickou pointou fasád. Pohľad zablúdi k bazénu, núka sa však aj vzdialená panoráma za zátokou so štvrťou Las Glorietas – na ďalšie časti obytného komplexu Nordelta na brehoch a na nespočetných ostrovoch štyri a pol hektárového umelého jazera.
Široký prúd vody padajúci z nádrže na prvom poschodí je nielen efektný, jeho šum tlmí okolitý ruch a voda ochladzuje bezprostredné okolie domu. Teplotu vody prispôsobuje elektronický systém teplote vzduchu. |
Pri pohľade z protiľahlého brehu zátoky vyzerajú vetrom rozviate ľahučké záclony v spálni na prízemí i v jedálni o poschodie vyššie takmer ako ďalšie vodopády. Značný rozdiel vo výške miestností v severnej a južnej časti poschodia umožnil zriadiť strešnú terasu na dvoch úrovniach. |
Pôsobivý pohľad na vodný stĺp je zozadu, z originálnej miestnosti s barom na prízemí, kde je dosť miesta na tancovanie pri starožitnom hudobnom automate a zároveň na garážovanie dvoch áut. Sklená stena sa dá odsunúť a večierok sa môže rozprúdiť aj na stupňovitých drevených plochách pri bazéne. Po otvorení trojdielnej drevenej garážovej brány vznikne podobný efekt ako z okna na prvom poschodí – bazén, do ktorého ústi vodopád, splynie so zátokou.
Pohľad na vodopád zo strešnej terasy na poschodí. V porovnaní s nižšou terasou, ktorá je vlastne predĺžením jedálne, je menej exponovaná. Prichádza sa sem po točitých schodoch predovšetkým vychutnať si pekný výhľad.
Alejandro Peral; Juan Raña
Na zábavu a prenocovanie hostí má majiteľka, mladá slobodná podnikateľka, k dispozícii celú prednú časť prízemia. Sú tu až tri hosťovské izby s príslušenstvom. Dve z nich, do ktorých sa vchádza z dlhej chodby, si však možno predstaviť aj ako komfortné detské izby.
Sklený most nad kaňonom
Spoločenská zóna na poschodí sa vyznačuje útulnou členitosťou, nezvyčajnou v domoch s otvorenými pôdorysmi. Pričinil sa o to predovšetkým značný rozdiel vo svetlej výške miestností. Centrálne schodisko ústi do nižšej časti s jedálňou a kuchyňou, z jedálne sa ďalej prechádza do vysokého priestoru obývačky, rozdeleného sedacím nábytkom na dve zóny. Pásové okno umiestené v spodnej polovici steny prispieva k tomu, že miestnosť, kam permanentne svieti slnko, sa neprehrieva.
Z jedálne vidieť diametrálne odlišné prostredie kuchyne, dubová podlaha priamo susedí s hladenou betónovou. Autorom dizajnu kuchyne je vedúci architekt ateliéru. Za úsekom steny s hodinami sa vchádza na sklený mostík nad vstupným priestorom domu.
Kuchyňa je vybavená okrem iného aj počítačom so špecializovaným programom, ktorý napríklad overuje čerstvosť potravín a ponúka recepty na prípravu jedál.
Alejandro Peral; Juan Raña
Z jedálne vidieť diametrálne odlišné prostredie kuchyne, dubová podlaha priamo susedí s hladenou betónovou. Autorom dizajnu kuchyne je vedúci architekt ateliéru. Za úsekom steny s hodinami sa vchádza na sklený mostík nad vstupným priestorom domu. Kuchyňa je vybavená okrem iného aj počítačom so špecializovaným programom, ktorý napríklad overuje čerstvosť potravín a ponúka recepty na prípravu jedál.
Odsávacia šachta ohniska pripomína digestory špičkových talianskych minimalistických kuchýň takých značiek, ako je Boffi alebo Berloni. Pointou snímky je, že na menšom stolíku obitom kožou leží na kôpke kníh argentínsky dvojmesačník Para ti Deco s fotografiou tohto domu na titulnej strane. |
Na konci kuchyne, vedľa vstupu na mostík, je galéria, odkiaľ sa dá sledovať vchod do domu. Sklené dvere na prízemí vedú do garáže s barom a miestom na tancovanie. |
Kuchyňa sa od ostatných priestorov výrazne odlišuje dizajnom – je v nej podlaha z lešteného betónu, detaily z ocele a nábytok s čiernym tabuľovým náterom, kým v ostatných miestnostiach určujú vľúdnejšiu náladu dubové podlahy, a to napriek rezervovane pôsobiacemu wenge i rozsiahlej betónovej odkladacej ploche s ohniskom. Tieto odlišne ladené prostredia oddeľuje „kaňon“, ako by sa pre svoju výšku cez dve poschodia dal nazvať pomerne neveľký vstupný priestor s úzkym, jednoramenným schodiskom. Preklenuje ho sklený mostík, spájajúci kuchyňu s multimediálnou zónou obývačky. Mostík je prvé, na čo padne oko po prekročení prahu, je prvým náznakom, že v Dome s vodopádom (La Casa de la Cascada) možno vidieť nevšedné veci.
V prednej časti garáže zariadenej ako bar sa opakujú prvky z kuchyne: špecifický čierny náter aj podlaha z lešteného betónu.
Alejandro Peral; Juan Raña
Posteľ s pohľadom na nebo
Na konci chodby na prízemí, priamo oproti vchodu do domu, je spálňa s kúpeľňou en suite, s odvážne umiestnenou vírivkou v rohovom okne, na ktorú vonku nadväzuje bazénik. Vírivka je osadená v konštrukcii z dreva wenge, z ktorého je aj väčšina zariadenia v dome, až na malé výnimky navrhnuté v ateliéri Andrés Remy Arquitectos. Zaujímavým detailom je stropné okno priamo nad posteľou, ktoré ústi do podlahy na terase. V prípade potreby sa dá buď elektronicky zatemniť, alebo sa na pokyn diaľkového ovládača vysunie doska, ktorá prekryje okno a scelí podlahu terasy.
V stropnom okne v spálni je inteligentné bezpečnostné sklo s fóliou z tekutých kryštálov – pomocou diaľkového ovládača sa dá zmeniť na nepriehľadné alebo uzavrieť platňou, ktorá je na spodnej časti omietnutá. Po ľavej strane postele (mimo záberu) je dvojité umývadlo s veľkým zrkadlom, vedľa ktorého sa prechádza do šatníka, vedľa vírivky je televízor s veľkoplošnou obrazovkou.
Alejandro Peral; Juan Raña
