Na Liptove si postavili udržateľný dom z balíkov slamy, hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa
Vlastníkom pozemku, na ktorom stojí nový dom, je mladá uvedomelá rodina. Ich domov mal čo najmenej negatívne zasiahnuť do prírodného prostredia. Zadanie znelo: navrhnúť a postaviť príjemný priestor na bývanie z lokálnych materiálov, ktorý bude rozložiteľný a materiály z neho sa dajú recyklovať. Výsledkom je drevodom zateplený balíkmi slamy, s využitím hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa.
Pozemok určený na výstavbu sa nachádza v novovznikajúcej slepej uličke v obci Liptovský Ján. Architekti Martin Boleš, Aleš Berec, Erika Bolešová, ktorí stoja za návrhom nevšednej stavby, rozdelili obdĺžnikový pozemok diagonálne na dva trojuholníky.
Každý z nich má iný charakter. Severnú časť vyčlenili na samotný rodinný dom, v južnej sa nachádza záhrada. V zadnej časti pozemku stojí záhradný domček so zelenou strechou na uskladnenie záhradného a športového náradia.
Liptovská drevenica na trojuholníkovom sokli
Stavba je dvojpodlažná s trojuholníkovým pôdorysom prízemia (s jedným mierne zrezaným vrcholom), ktoré zahŕňa denné priestory a je v úzkom kontakte so záhradou. Horné podlažie je objemovo menšie, obdĺžnikové a patrí nočnej časti domu. Nočná časť vychádza z archetypu liptovskej drevenice. Dá sa z nej vyjsť na zatrávnenú strechu prečnievajúceho prízemia (táto strecha však nie je primárne určená na úžitkové účely).
Koncept pripomína pamätník ľudovej architektúry od výtvarníka Tomáša Džadoňa, ktorý osadil drevenicu na panelový dom v Košiciach, len v menšom meradle. Zelená strecha zároveň vytvára príjemný výhľad aj zo spální a pocitové nepriame spojenie so záhradou. K domu patrí aj prístrešok pre auto.
Zelená bublina dôležitejšia ako samotný dom
„Po viacerých stretnutiach sme zistili, že klientom ide primárne o vytvorenie akejsi „zelenej bubliny“ na pozemku v budúcej záhrade. Samotná záhrada, ktorá mala mať charakter Jánskych lúk, bola pre investorov dôležitejšia ako dom,“ vysvetľujú architekti začiatky projektovania. Vstup do „Slamáku“ je v strede podstavca, ktorý tvorí prízemie. Zo zádveria môžete cez šatníkovú niku vojsť do technickej miestnosti s malou dielňou na údržbu športového náradia. Hlavný obytný priestor, ktorý spája obývaciu časť, jedáleň, kuchyňu a schodisko, sa otvára za zádverím na južnú a západnú stranu. So záhradou je prepojený prostredníctvom prekrytých terás.
Akumulačná pec vykúri celú stavbu
Dominantou obytného priestoru je akumulačná pec a stĺp z lepeného dreva. Pec je hlavným zdrojom tepla v dome. Stĺp, ktorý je nevyhnutný z hľadiska statiky, opticky predeľuje obývačku od jedálne. Centrom domu sa stala jedáleň, ktorá komunikuje s obývačkou, kuchyňou, terasou, ale tiež s horným podlažím. Kuchyňa je zasunutá do zadnej časti spoločenského priestoru a je prepojená aj s hlavnou časťou prekrytej terasy, ktorá funguje ako letná obývačka. Ďalšou miestnosťou na prízemí je hosťovská izba prístupná z obývačky i z terasy.
Lezecká stena i čitáreň
Za „chrbtom“ jednej časti kuchynskej linky v tvare písmena U je schodisko do horného podlažia. Architekti k nemu z druhej strany pristavili dvojpodlažnú hmotu hygienického zázemia. Jej steny zároveň slúžia aj ako lezecká stena pre deti. Kúpeľne sú na oboch podlažiach takmer identické. Po bokoch schodiska sa v hornom „domčeku“ nachádzajú spálne a malá útulná čitáreň, ktorú od schodov oddeľuje sieť. Izby i chodba sú otvorené do strešného priestoru, vďaka čomu pôsobia vzdušnejšie. Dominantou oboch izieb sú veľkorysé okenné otvory.
Sedlová strecha s krokvami, drevený strop
„Stavba je založená na pásových železobetónových základoch stužených doskou. Modul hlavnej drevenej stĺpikovej nosnej konštrukcie vychádza z rozmerov lokálnych slamených balíkov. Vystuženie steny zabezpečuje diagonálne obitie z dosák, ktoré tvoria zároveň základovú vrstvu pre hlinené omietky. Stĺp z lepeného dreveného hranolu podopiera hlavný drevený nosník pretínajúci strop na dve polovice. Ten je riešený ako drevený trámový. Sedlová hambálková strešná konštrukcia, realizovaná tradičným tesárskym spôsobom s krokvami sediacimi na postranných pomúrniciach, je v interiéri zviazaná priznanými klieštinami,“ upresňujú konštrukčné jedinečnosti stavy jej autori.
Izolácia zo slamených balíkov z Hybe
Zvislé obvodové konštrukcie sú tepelne izolované slamenými balíkmi z neďalekej obce Hybe. Drevo pochádza z Kráľovej Lehoty, ktorá je rovnako v blízkosti stavby. Na stavbe „Slamáku“ sa podieľali miestni stavitelia a dom vznikal do veľkej miery svojpomocne. Primárnym cieľom však nebola ekonomická stránka, ale ekologická udržateľnosť a princíp takzvanej cirkulárnej ekonomiky s možnosťou rozložiteľnosti a vysokej miery recyklácie materiálu.
Prečo práve hlinené omietky?
Hlinené omietky majú veľkú výhodu v tom, že umožňujú vodnej pare unikať z interiéru von cez slamené balíky v stene. V prípade tejto stavby efekt podporuje difúzne otvorená vonkajšia obálka s drevovláknitou doskou a prevetrávanou fasádou. Hlina omietok je z pozemku, na ktorom stojí dom. Za povšimnutie stojí aj technológia nanášania hlinených omietok, ktorá dala charakter detailom okenných ostení – v interiéri sú zaoblené.
Drevo zvonku i zvnútra
K hlineným omietkam v interiéri ladia drevený nábytok a schody. Aj podlahy a stropy sú obložené drevom, navyše sú zateplené tepelnou izoláciou z recyklovaných textilných vláken. Drevené prvky sú ošetrené voskovými olejmi s rôznou pigmentáciu. Sedlová strecha je zateplená minerálnou vlnou. Jej statické vystuženie a vyšší difúzny odpor z interiéru umožňujú OBS dosky.
Smrekovec, oceľ, trapézový plech a česaný betón
Hlavným materiálom prevetrávanej fasády je drevený obklad z povrchovo neošetreného smrekovca. Obe podlažia sú oddelené takzvaným prstencom vo výške konštrukcie podlahy poschodia. Sedlová strecha a všetky klampiarske prvky sú z titán-zinkového plechu. Prístrešok pre auto je z pozinkovanej oceľovej konštrukcie a strecha z trapézového plechu. I ona bude zazelenená. Prístupový chodník a parkovacia plocha vznikli na mieste z odliateho česaného betónu. Hlavným zdrojom tepla v Slamáku je akumulačná pec. Priestory s dlažbou sú dokurované elektrickým podlahovým kúrením. Prípravu teplej vody zabezpečuje elektrický bojler umiestnený v technickej miestnosti.
RD Slamák
autori: Ing. arch Martin Boleš, Ing. arch. Aleš Berec, Ing. arch. Erika Bolešová
lokalita: Liptovský Ján
plocha pozemku 615 m2
zastavaná plocha 112 m2
podlahová plocha 191 m2
úžitková plocha 124 m2
projekt: 2016 až 2018
realizácia: 2018 až 2020
Sabína Zavarská
Foto: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová