Rekonštrukcia a oprava komína

Komíny, najmä v mestách, stratili svoju pôvodnú funkciu alebo sa nároky na ich využívanie zásadne zmenili (napríklad zmenou druhu vykurovacích palív, a tým aj zmenou zloženia spalín). Na chatách a chalupách však komíny ešte vždy hrajú dôležitú úlohu, keďže k atmosfére chalupy často patrí práve vykurovanie drevom, ktoré je navyše zaujímavé aj z ekonomického a environmentálneho hľadiska.

V ostatnom čase sa viac stavajú kozuby, ktoré slúžia nielen ako hlavný či doplnkový zdroj vykurovania, ale tiež ako estetický doplnok, zútulňujúci miestnosti. Preto aj napriek tomu, že mnohé komíny už neslúžia na pôvodný účel alebo sú značne poškodené, je lepšie ich neodstraňovať, ale ponechať a opraviť (resp. modernizovať). Ak sa pre ne nenájde iné využitie, dajú sa použiť na odvetranie priestorov alebo zavlhnutých konštrukcií, prípadne na ochladenie miestností v lete a pod.{R1}

109230

Výber správneho komína

Komínový systém treba vyberať na základe týchto údajov: druh pripojeného spotrebiča, výška komínového telesa, účinná výška komínového telesa a výška komínového telesa v nadstrešnej časti.

Dôležitým aspektom pre správnu funkciu komínového telesa a zároveň spotrebiča je dostatočná výška zaústenia dymovodu do komínového telesa. Už vo fáze projektu sa treba zamyslieť nad typom spotrebiča a spôsobom jeho zaústenia tak, aby v čase výstavby komínového telesa boli tieto otázky vyriešené a podmienky na stavbu komína boli vopred stanovené podľa našich požiadaviek. Výška komínového telesa je daná predpismi (vyhl. 410/2003). Vo všeobecnosti platí požiadavka, aby komínové teleso, resp. jeho vyústenie, bolo 0,5 m nad hrebeňom strechy. Táto podmienka vyústenia nad hrebeň strechy sa opiera o skúsenosti s požadovaným rozptylom spalín tak, aby spaliny nemohli vnikať späť do interiéru budovy cez okenné otvory.

Pri spotrebičoch na tuhé palivá je rovnako ako pri plynových spotrebičoch dôležité zvoliť si správny komínový systém. Vyhorenie sadzí, ktoré hrozí pri vykurovaní tuhými palivami (teplota pri vyhorení sadzí je 1 000 až 1 300 °C), spôsobí neodbornému komínu nezvratné škody, ktoré môžu zapríčiniť požiar celého objektu.

Priemer prieduchu komína by mal byť stanovený podľa výpočtu, môžeme sa však orientovať podľa všeobecných podmienok. Pri dodržaní minimálnej účinnej výšky 5 m možno použiť rovnicu: priemer dymovodu (vyústenie spalín zo spotrebiča) = priemer komínového prieduchu. Na odvod spalín z kozubovej vložky je bežne potrebný priemer16 až 20 cm (v závislosti od výkonu), z kachľovej pece 18 až 20 cm, z otvoreného krbu (kozuba) 20 až 30 cm.

Starostlivosť o komín

Tak ako sa venujeme pravidelnej údržbe nášho domu, mali by sme sa pravidelne starať aj o svoj komín. Legislatíva (vyhl. 95/2004) predpisuje tieto lehoty na kontrolu a čistenie komínových telies:

• 
  
  komín na plynový kotol – treba skontrolovať pred kolaudáciou a požiadať o jeho uvedenie do činnosti osobu odborne spôsobilú a následne dať komín skontrolovať každých 12 mesiacov;

• 
  
  komín na tuhé palivá – kozub či kachľovú pec treba skontrolovať pred kolaudáciou a požiadať o jeho uvedenie do činnosti osobu odborne spôsobilú a potom dať komín skontrolovať každé 4 mesiace.

Výsledkom takejto pravidelnej kontroly by mal by mal byť preverený a bezchybný komín a vystavená revízna správa. V prípade, že dôjde k poškodeniu majetku na základe prevádzky komínového telesa, požadujú poisťovne na vyplatenie poistného plnenia revíznu správu nie staršiu, ako sú uvedené lehoty. Zaujímať sa o stav svojho komínového telesa by sme sa však mali nielen na základe požiadaviek poisťovní. Ide o konštrukciu, ktorá má zabezpečovať požiarnu bezpečnosť v objekte, a preto by sme sa s ohňom nemali zahrávať a pravidelne komín kontrolovať.

109224

Poruchy komínov

Najčastejšie poruchy komínov vznikajú pôsobením poveternostných vplyvov (dážď, vietor, mráz, slnko) a spalín. Príčinou porúch však môžu byť aj stabilita komínového telesa, základov, pohybov budovy a pod. Pôsobeniu poveternostých vplyvov je najviac vystavené nadstrešné komínové teleso, ktorého najčastejšou poruchou je rozpad konštrukcie, prípadne až stavebnej hmoty, spôsobený hĺbkovou koróziu materiálu. Rozrušené murivo komína ohrozuje nielen bezpečnosť strechy a prevádzky pod ňou, ale môže byť aj príčinou požiaru. Vtedy je jediným možným riešením rozobratie poškodeného muriva a vymurovanie novej nadstrešnej časti komína.

Zvetrávaním dochádza aj ku korózii oplechovania komínového priestupu strechou alebo k rozpadu utesnenia priestupu (napr. prekrytia vyloženými tehlami, škridlami v nábehu strechy a pod.). V dôsledku toho zateká okolo komínového telesa, čo môže poškodiť nielen samotný komín, ale aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy. Negatívny vplyv spalín, často znásobený nevhodným užívaním a údržbou komína, sa môže prejaviť nielen na zakončení komínového telesa, ale aj v jeho priebehu (napríklad dechtovými škvrnami na omietke).

Sadze vznikajú spaľovaním príliš vlhkého dreva alebo ak sa príliš suché drevo spaľuje s malým prívodom vzduchu. Kominár tieto usadeniny nemôže odstrániť bežnými nástrojmi, preto sa komín necháva pod kontrolou vyhorieť.

109214

Utesnenie komínov

Častou poruchou komínov je ich nedostatočné tesnenie, ktoré spôsobuje znížený komínový ťah a prenikanie spalín do okolitého priestoru. Ďalšou poruchou je premočenie komínového plášťa fenolom a dechtom s následnými škvrnami na povrchu. Obe poruchy sa odstraňujú ťažko.

Jednou z možností utesnenia je opakované omietnutie komínového telesa nastavovanou vápenno-cementovou maltou s prísadou plastifikátora alebo s vystužením maltovej vrstvy maltonosným pletivom. Pred omietaním treba na komínovom telese otĺcť starú poškodenú omietku a vyškrabať škáry v murive komína do hĺbky asi 3 cm.

Pri oprave komína poškodeného dechtom treba odstrániť príčinu poruchy – nekvalitné palivo alebo zlý spôsob vykurovania. Aj potom je výsledok opravy neistý, pretože dechtom už nasiaklo aj murivo komína. Určitou možnosťou je oddelenie omietky od muriva vrstvou laku, ktorý sa ešte počas vädnutia obhádže pieskom. Ten zabezpečí lepšiu priľnavosť omietky. Ďalej možno komín obložiť nehorľavým obkladom. Úspešným riešením môže byť aj použitie dvojvrstvovej sanačnej omietky.

Oprava komínových hláv

Rozrušené murivo pod komínovou hlavou treba odstrániť až po neporušené murivo, niekedy až po úroveň strešného priestupu. Murivo sa dôkladne navlhčí a chýbajúca časť komína sa znova vymuruje. Časť nad strechou sa muruje z ostro pálených, mrazuvzdorných alebo zo šamotových tehál. Muruje sa na vápenno-cementovú maltu. Na vymurovaný komín je z funkčného hľadiska najvýhodnejšie osadiť alebo vybetónovať komínovú hlavu. Pri betónovaní je hlavu vhodné vystužiť jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie. Oceľové strmienky sa môžu vložiť aj do úložnej škáry muriva medzi štvrtú a piatu vrstvu pod hlavu. Pri osadzovaní novej komínovej hlavy je vhodné zalícovať ju s murivom, pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah.

Murivo komína sa v povalovom priestore, resp. v konštrukcii krovu omietne. Nad strechou sa murivo vyškáruje cementovou maltou, ale neomietne sa, pretože aj najkvalitnejšia omietka ťažko odoláva poveternostným vplyvom kombinovaným s tepelným a chemickým namáhaním komínového telesa. Poškodenú krytinu a oplechovanie okolo komína treba opraviť alebo vymeniť. Porušenú komínovú lávku (zvyčajne sa nachádza len na starých budovách) je výhodnejšie odstrániť a vymetacie otvory v komíne zhotoviť v povalovom priestore.

Životnosť bežných jednovrstvových komínov možno predĺžiť v nadstrešnej a povalovej časti nahradením viacvrstvovým komínovým telesom, zloženým z keramických vložiek s rovnakou vnútornou svetlosťou ako ostatná časť prieduchu a z murovaného komínového plášťa. Pri tomto spôsobe je však dôležité nechať medzi keramickou vložkou a betónovou hlavou primeraný dilatačný priestor.

Najčastejšie chyby pri stavbe komínových telies

• 
  
  Nedostatočná výška vývodu kondenzátu od čistej podlahy

Prvá tvárnica ,do ktorej sa osadzuje mriežka na zadné odvetranie, sa kladie priamo na základ alebo na hrubú podlahu. Ak nie je riešený odvod kondenzátu priamo do kanalizácie, nie je možné podložiť nádobu na zachytávanie kondenzátu.

• 
  
  Chýbajúci podstavec na odvod kondenzátu

Aj pri tuhých palivách (majú vyššie teploty spalín) vzniká kondenzát, preto treba zabezpečiť odvod kondenzátu a zároveň zabrániť, aby do komína napršalo.

• 
  
  Otočené šamotové vložky

Šamotové vložky majú presne stanovenú orientáciu v komínovom prieduchu. Spoj je systém pero – drážka a už pri osadzovaní na podstavec na odvod kondenzátu musí vložka dosadnúť do stanovenej drážky. Každý spoj sa musí, samozrejme, vyplniť a vytrieť škárovacou hmotou. Nie sú prípustné iné materiály, keďže nie je overená funkčnosť takto spraveného spoja. Na spoje sa nesmie použiť cementová malta.

• 
  
  Chýbajúci otvor na mriežku na zadné odvetrávanie.

Napriek vysokokvalitnej vložke je z fyzikálneho hľadiska možné, aby určité množstvo vlhkosti preniklo cez stenu vložky do izolácie a ďalej do konštrukcie komínového plášťa. Preto sú v rohoch tvárnice kanáliky zadného odvetrania, ktoré po celej výške komínového telesa musia zostať voľné a umožňovať prúdenie vzduchu z päty komína až po jeho ukončenie.

• 
  
  Napadaná malta do kanálikov zadného odvetrania – upchaté kanáliky zadného odvetrania

Pri nesprávnom kladení tepelnej izolácie sa môžu upchať kanáliky, a tým aj znehodnotiť celé komínové teleso. Kanáliky zadného odvetrania neslúžia napr. na statické zabezpečenie komínového telesa, preto sa na tento účel nesmú napr. zaliať betónom ani vystužiť navyše oceľovou výstužou.

• 
  
  Nevyhovujúca výška zaústenia dymovodu do komínového telesa

Už pri projekte, ale samozrejme aj pri montáži treba myslieť na typ spotrebiča, ktorý mienime zaústiť do komínového telesa, a tomu musíme prispôsobiť aj výšku umiestnenia napojovacieho kusu na dymovod:
– stacionárneho kotla (položený priamo na podlahe miestnosti) – 1,6 až 2,1 m,
– závesný kotol – 2,1 až 2,4 m.
– kozub, teplovzdušná kozubová vložka – 1,8 až 2,4 m.
Aby sme určili výšku napojenia priamo podľa podmienok výrobcu alebo dodávateľa, musíme kontaktovať dodávateľa spotrebiča. Treba taktiež myslieť na správnu orientáciu napojovacieho kusu pre dymovod, keďže môže byť umiestnený len v jednej zo štyroch strán komínovej tvárnice. Sopúch nesmie prechádzať rohom.

• 
  
  Nedostatočná dilatácia napojovacieho kusu na dvierka a dymovod

Šamotová vložka v komínovom telese musí mať vzhľadom na svoju tepelnú rozťažnosť možnosť dilatovať. Preto treba nechať nad rámikom dvierok voľný priestor (minimálne 3 cm), a to až spodnú hranu hornej tvárnice pre dilatáciu. Takáto možnosť dilatácie platí pre dymovod, ale samozrejme aj do bočných strán.

• 
  
  Tesné napojenie dymovodu od spotrebiča do napojovacieho kusu na dymovod

Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm. Je to z toho dôvodu, lebo dymovod, ktorý je najčastejšie z kovu, sa vplyvom tepla rozširuje. Napojovací kus dymovodu treba vždy vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie napr. pod uhlom 45°, lebo v tom prípade sa preruší prúdenie vzduchu v zadnom odvetraní.

• 
  
  Omietnutý napojovací kus na dymovod

Čelná doska z minerálnych vlákien umožňuje voľnú dilatáciu napojovacieho kusu na dymovod. Ak však čelnú dosku omietneme až na oceľový dymovod, dilatácia nebude možná. Vždy musí zostať aspoň 1 cm škára medzi šamotovým kusom a omietkou.

• 
  
  Priestup stropom bez tvárnic komínového plášťa (stropom prechádzajú len šamotové vložky s izoláciou)

Takéto riešenie nie je prípustné a revízny technik takéto teleso nesmie pustiť do prevádzky. Ide o požiarnu bezpečnosť stavby a, samozrejme, aj o našu bezpečnosť. Pri tomto riešení je zadné odvetranie nefunkčné.

• 
  
  Pevné spojenie komínového telesa so stropom

Aj komínové teleso tvorené komínovými tvárnicami musí mať možnosť dilatovať, a to po zvislici k ostatnej stavebnej konštrukcii. Preto treba vynechať 3 cm z každej strany tvárnice a potom túto medzeru vyplniť nehorľavou izoláciou.

• 
  
  Pevné spojenie komínového telesa so stenou

Medzi stavebnou konštrukciou a komínovým telesom musí zostať medzera široká min. 0,5 cm , ktorú následne treba vyplniť akrylátovým bezfarebným tmelom. Spoj komínového plášťa a stavebnej konštrukcie pred omietaním prekryjeme sieťkou a potom omietneme.

• 
  
  Konštrukcia krovu sa dotýka komínového plášťa

Minimálna vzdialenosť medzi povrchom komínového plášťa a horľavou konštrukciou je 50 mm. Môže však byť znížená v súlade so znením vyhl. 95/2004 – Príloha č. 1 k vyhláške č. 95/2004 Z. z.

• 
  
  Konzola betónovaná na stavbe – upchaté kanáliky zadného odvetrania

Ak sa rozhodneme konzolu betónovať na stavbe sami, nesmieme zabudnúť ponechať kanáliky zadného odvetrania voľné. V opačnom prípade komínové teleso začne vlhnúť a na komínovom plášti sa objavia mokré škvrny. Musíme, samozrejme, dodržať aj lehoty na získanie pevnosti betónu.

• 
  
  Uchytenie komínového telesa do konštrukcie krovu

Konzola je navrhnutá na obmurovku maloformátovými tehlami s rovnakou objemovou hmotnosťouako pri plnej pálenej tehle. Výška takto vystavanej obmurovky môže byť od konzoly max. 4 m. Tretina postavenej obmurovky by mala byť pod rovinou krovu. Na zabezpečenie komína v rovine strechy slúži napr. KOP – statické zabezpečenie komínového telesa, ktoré umožňuje dilatáciu, ale zároveň aj staticky zabezpečuje komínové teleso.

• 
  
  Zatekanie poveternostnej vlhkosti po komínovej konštrukcii do interiéru budovy

Veľkú pozornosť musíme venovať oplechovaniu, odizolovaniu priestupu komínového telesa rovinou strechy. Treba dostatočne utesniť každé miesto, kde môže preniknúť vlhkosti.

• 
  
  Zatekanie do komínovej konštrukcie pri výstavbe – navlhnutie izolácie

Pri každom prerušení stavby komínového telesa musíme komínové teleso, aby nedochádzalo k jeho navlhnutiu vplyvom poveternostnej vlhkosti. V prípade nasiaknutia tepelnej izolácie vlhkosťou, stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti a treba ju vymeniť.

• 
  
  Nedostatočne pevný spoj tvárnic

V prípade vysokých teplôt pri stavbe komínového telesa v letnom období musíme tvárnice vlhčiť, aby sa malta na cementovej báze dostatočne spojila s konštrukciou komínového plášťa.

• 
  
  Nefunkčné zadné odvetranie vplyvom zlého ukončenia komínového prieduchu

Tepelná izolácia sa musí ukončiť min. 60 mm pod hornou hranou poslednej tvárnice. Tým umožníme prúdenie vzduchu zo zadného odvetrania medzi šamotovou vložkou a prefabrikovanou krycou doskou do voľného priestoru. Túto medzera prekryjeme kónickým vyústením.

• 
  
  Zabetónované šamotové vložky do krycej dosky betónovanej na stavbe

Šamotové vložky musia mať možnosť dilatovať po celej výške komínového telesa, preto aj pri ukončení komínového telesamusíme zaistiť voľnosť pohybu vložiek po zvislici – napr. prostredníctvom dilatačnej manžety (variant ukončenia komínového telesa).

109216	109217
109218	109219
109220	109221
109222	109223
Komínové teleso musí voľne dilatovať. Na každej strane komínového telesa musí byť medzera 2 cm od prestupu v stropnej konštrukcii. V prestupu teleso obložíme doskami z minerálnej vlny s mernou hmotnosťou 100 kg/m3. Od drevených konštrukcií musí byť teleso vzdialené najmenej 5 cm. Medzeru vyplníme minerálnou vlnou. Pod strešným plášťom namontujeme na konštrukciu betónový komínový medziveniec ako základ pre obmurovku. Prikryjeme ju krycou doskou, do ktorej vložíme buď dilatačnú manžetu s Meidingerovou hlavicou alebo kónickú hlavicu. Namiesto budovania obmurovky môžeme plášť komína omietnuť.