Fenomén – Bruselský sen (Československé variácie EXPO 58)

Fenomén – Bruselský sen (Československé variácie EXPO 58)

12. 11. 2009
Zdieľať

V dobrom alebo v zlom, s pochybnosťami alebo nadšením, odpolitizovane alebo v kontexte doby. Nech ho obracajú z ktorejkoľvek strany, úspech československého pavilónu na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli je nespochybniteľný. Expozícia predstavovala povojnový život Československa, človeka, ktorý v ňom žije a pracuje, má čas na oddych, kultúru a umenie... alebo nie? Po zážitky a vlastný názor možno zájsť na výstavu do Slovenskej národnej galérie.


Fenomén – Bruselský sen (Československé variácie EXPO 58)

227691

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Od konca septembra do polovice novembra 2009 ožije v Esterházyho paláci v Bratislave viac ako päťdesiatročná spomienka na bruselský sen. Nechá nás nahliadnuť a aspoň sčasti nasať atmosféru československého pavilónu na svetovej výstave Expo 58, pripomenie využitie osobitých scénických prostriedkov podľa scenára Jindřicha Santara, ktoré prispeli k medzinárodnému oceneniu a nečakanej popularite československej expozície. K bruselskému fenoménu patrí demontovateľná konštrukcia pavilónu a reštaurácie Praha Expo 58 vrátane ich interiéru. Obe stavby sa neskôr previezli do Prahy, aby pripomínali dovtedy nevídaný úspech Československa, a v tých časoch budili zaslúženú pozornosť (v jednej z nich dnes sídli reklamná agentúra, pavilón v chabej kondícii v roku 1991 zhorel). Autori František Cubra, Josef Hrubý a Zdeněk Pokorný sa postarali, aby architektúra pavilónu nebola len jednorazovou exhibíciou, ale najmä ukážkou vývoja novodobej architektúry. Objekty navrhli a zariadili umeleckými dielami, originálnym nábytkom a úžitkovými predmetmi, z ktorých mnohé boli vo fáze prototypu. Aby si návštevníci z výstavy čo najviac zapamätali, jednotlivé výrobky starostlivo vybrali tak, aby reprezentovali celé odvetvia. Exponáty nasvietili, uložili podľa scenára a označili krátkymi textami. Najnavštevovanejšia expozícia Expo 58 získala Zlatú hviezdu, výrobky dostali 56 veľkých cien a medzinárodné uznanie, ktoré vrátili novému Československu sebavedomie. Ukázalo sa, že napríklad tvorba interiérov a nábytku sa u nás dostala takmer na európsku úroveň. Mimoriadnou udalosťou bol polyekran bratov Radokovcov a Josefa Svobodu. Premietal film na osem plátien, zábery sa prelínali a zvuk bol zosynchronizovaný. K zázraku s názvom Laterna magika autorsky prispeli Alfréd Radok, Josef Svoboda, Ján Roháč a Miloš Forman; synchrónne spojili tanec, hudbu, spev, divadlo a pantomímu s projekciou filmov. Na tieto predstavenia, v ktorých účinkoval aj SĽUK, si návštevníci vystáli dlhé rady. Naša výstava sa pýšila aj aerodynamickou šesťstotrojkou z dielne dizajnérov Zdeňka Kovářa a Františka Kardausa.





„Zmapovanie okolností slovenskej účasti na Expo 58 v Bruseli v celej šírke je doposiaľ neznáme, vyžaduje výskum a bádanie v archívoch, zbierkach galérií a múzeí na Slovensku. Napriek tomu sme si dovolili v spolupráci s kurátorkou D. Kramerovou výstavu s názvom Bruselský sen doplniť o diela autorov, ktorí participovali výtvarnými prácami v jednotlivých častiach československého pavilónu (J. Kostka, L. Fulla a L. Guderna). Výstava je jedinečnou možnosťou predstaviť ich práce v kontexte, v ktorom vznikli. Je z nich zrejmá dobová túžba po svetovom uznaní socialistického smerovania v bývalom Československu, ktoré sa nenaplnilo – rovnako ako bruselský sen,“ uviedla Vladimíra Büngerová, kurátorka Slovenskej národnej galérie.


Fenomén – Bruselský sen (Československé variácie EXPO 58)

227684

Štýl brusel
Úspech v Bruseli prišiel v čase, keď sa blížil masový vpád televízie a elektrospotrebičov do domácností, emancipácia žien sa hlásila o slovo a voľný čas sa patrilo tráviť nielen v záhradke, ale aj na kultúrnych podujatiach. Pre Brusel sa vybrúsil a doladil výber toho najlepšieho, čo československá vetva medzinárodnej moderny, ovplyvnená medzivojnovou avantgardou, ponúkala. Moderná domácnosť začiatku šesťdesiatych rokov bola odhodlaná zabudnúť na ťažký nábytok, háčkované dečky, tapetované alebo valčekovými dekórom zdobené steny. Vystavené výrobky, dizajn a umenie neodrážali síce socialistickú realitu, ale postupne sa ich vplyv odzrkadlil v našich príbytkoch.



Fenomén – Bruselský sen (Československé variácie EXPO 58)

227690
Daniel Veselský

Medializovaný bruselský dizajn chceli obyvatelia Československa vlastniť. Ovplyvnil podobu vecí vo všetkých oblastiach úžitkového umenia a priemyselného dizajnu. Nová geometria a dynamické formy spriatelené s organickým dizajnom tvarovali výrobky zo skla, keramiky, porcelánu a postavili nábytok na subtílne nôžky. Technici, architekti, dizajnéri, umelci – pre všetkých to bola príležitosť. Aj u nás sa ľudia začali zaujímať o dizajn. Ochotne si kupovali bruselský príbor, s ktorým sa síce nejedlo jednoducho, ale bol v kurze, vozili sa v oblých električkách a sedeli na plastových, po bruselsky ohnutých sedačkách. Na motocykel ČZT 175 si chcel zarobiť každý chlapec, do kuchyne patril mixér Pragomix, vysávalo sa s vysávačom ETA 402. V obývačkách sa vznášal v nových farbách nebývalo subtílny, rozmerovo skromnejší a dynamický nábytok, vyrobený s rešpektom k tradícii predvojnového remesla. Vznikal biomorfný nábytok na motívy dizajnu Arne Jacobsena, Charlesa a Rayi Eamsovcov či Eero Saarinena, ohýbalo sa drevo a preglejka, laminovalo sa a vyrábala sa prvá penová guma. Neskôr sa začal produkovať sedací nábytok z plastov a sklolaminátu. Kto mohol, ten si prehrával muziku na oblom magnetofóne, v nejednej vitríne sa plavili porcelánové labute, kupovali sa doplnky a kusy nábytku s kozmickou témou. Steny bytov sa tešili z pastelových farieb a ulietali pod geometrickými obrazcami v podobe šikmých liniek a trojuholníkov… a chystal sa na nás umakart.





Usporiadatelia výstavy: Arbor vitae societas a Slovenská národná galéria v spolupráci s Moravskou galériou v Brne, Umeleckopriemyselným múzeom v Prahe a Národným technickým múzeom v Prahe
Grafické riešenie: Robert V. Novák
Architektonické riešenie: Studio Olgoj Chorchoj – Michal Froněk, David Kazický
Produkcia: Arbor vitae societas
Kde: Esterházyho palác, 1. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Otvorené: denne od 24. 9. do 15.11. 2009 okrem pondelka, od 10.00 do 17.30 hod.
Vstupné: 3,30 Є / 99,42 Sk plné, 1,30 Є / 39,16 Sk znížené
Informácie: www.arborvitae.eu, www.sng.sk

Kategória: Dizajn
Tagy: bruselský sen československé variácie dizajn expo
Zdieľať článok

Diskusia