Dostala som lavičku
Dary môžu byť praktické až celkom nepoužiteľné, nad ktorými si neraz lámeme hlavu. Za dobrú radu by sme vtedy dali nie groš, dva, ale rovno celý mešec. Podobný problém som mala aj ja s lavičkou, ktorú som dostala na narodeniny. Napriek starému známemu „darovanému koňovi na zuby nehľaď“ som sa v tomto prípade musela chopiť úlohy „záhradného dentistu“, aby som našla pre moju lavičku to správne miesto.
Dobrý deň. Volám sa Luca a som záhradná architektka. Vlastním najkrajšiu záhradu v širokom okolí – tak to aspoň cítim ja. Moja mama opatrne tvrdí, že rozhodne je najzaujímavejšia. A pretože sa živým tým, čím sa živím, mohla by som začať napríklad aj takto: Práca záhradného architekta je dôležitá, najmä v prvoplánovom riešení záhrady! | |
Je to spôsob, ako sa vyhnúť nenapraviteľným chybám, ktoré v nasledujúcich rokoch doslova prerastú do katastrofických rozmerov! A tak ďalej, a tak ďalej… V konečnom dôsledku to tak naozaj je. Dať si poradiť od odborníka (aj keď cez “burinu”) sa skutočne oplatí. Pri rozhovore s klientmi mám radšej príjemnú atmosféru nezáväzného trkotania. Z praxe viem, že ľudia často prídu takmer s ostychom, pretože ide o kus hliny pri dome. Tak aké drahoty! Vnútri však cítia, že záhrada je niečo živé, niečo, k čomu treba pristupovať citlivo, takmer iracionálne. Pod korunou jablone alebo magnólie, uprostred zelenej nádhery kvitnúcich kríkov, trvaliek, petržlenu a okrasných tekvičiek sa môžu ľudia správať prirodzene – špacírovať sa v starých teplákoch pomedzi úhľadné riadky zeleniny či plaziť sa medzi kríčkami zelenej fazuľky. A sused vo vedľajšej záhrade, poskakujúc okolo konárikov stromčekových ríbezlí, vyzerá rovnako šialene a šťastne ako my. Tak teda poďme si potrkotať o milých malých záhradných problémoch. |
V pondelok ráno, keď som vypravila moje ratolesti do víru školských povinností, natlačila bielizeň do práčky a špinavý riad do umývačky, uvolila som sa uvariť si kávičku a začala snívať… a vtedy mi padol zrak na lavičku, ktorá po troch týždňoch ešte stále trónila s rozkošnou krikľavoružovou mašľou pod oknom v kuchyni. Aby som zmiernila svoj odmietavý postoj k takému dokonalému predmetu, pomenovala som ho lavička Evička.
Má naozaj krásne a premyslené tvary – odborne povedané: Funkčnosť sa spája s umeleckým vkusom. Navyše bola veľmi drahá! A vôbec sa mi nepáči! S láskou mi ju venovali moji dobrí kamaráti. Vždy ťažko dýcham, keď sa blížia narodeniny. Vtedy sa náš dom od pivnice až po povalu zavalí najneuveriteľnejšími darčekmi, pretože všetci sú presvedčení, že mi za tie roky rozhodne chýbali a že ja si tie úžasné a drahé veci naozaj zaslúžim. Vráťme sa však k lavičke Evičke – čo sa týka jej ďalšieho osudu, mala som niekoľko nie veľmi citlivých návrhov, no rodina, v duchu zachovania úcty k priateľským vzťahom, rozhodla, že lavičku treba niekam umiestniť a navyše na dobre viditeľné miesto. V mojej záhrade!
Vedela som, že tu pomôže len stará priateľka, s ktorou ma spája rovnaký osud záhradnej architektky, ale s odlišným vkusom. Úžasne sa dopĺňame a vždy z toho vzíde niečo pozitívne. Najmä keď na stanici vypadne z autobusu s veľkým zaváraninovým pohárom naloženým višňami v rume. Napriek tomu, že po prvom vzhliadnutí lavičky priateľka navrhla kremáciu, po obede sme Evičke našli hneď niekoľko vhodných miest. A rodina naše úsilie ocenila! Nech sa páči, vstúpte do môjho záhradného sveta. Evičke sme našli ešte kopu iných miest a spoločne s rodinou sme sa rozhodli, že všetko vyskúšame.
Chceme zistiť, kde jej to najviac pristane. Tento rok to pravdepodobne bude putovná lavička, ktorá nám podľa momentálnej nálady a nepredvídaných udalostí spestrí zabehaný život v záhrade. Týmto, moji milí priatelia a priateľky, chcem povedať len toľko: Ak máte vôľu, všetko vyriešite tým najsprávnejším spôsobom! Čokoľvek sa rozhodnete vo svojej záhrade podniknúť, zvládnete to najlepšie zo všetkých, pretože vy to tak cítite a vám sa to tak páči. A to je pre vás a vašu záhradu to najdôležitejšie! Ja vám len tichučko našepkám. Niekedy inokedy by sme si mohli poklebetiť napríklad o trpaslíkoch, sadrových srnkách a hríbikoch. Alebo o krásnych starých nádobách či o domčeku na náradie. Dovidenia.
Pod oporným múrom | Pri jazierku |
Terasa pri dome | V zeleninovej záhradke |
Pod starou jabloňou Sú iní, nápaditejší a výstrednejší. | |
Starí rodičia doteraz vytvárali upokojujúci tieň nad krikľavými košieľkami svojich vnukov a láskavo ich chránili pred neľútostnými lúčmi letného slnka. Vnuci teraz postupne preberajú tvrdú drinu svojich starých rodičov. Lavičku Evičku by som mohla postaviť práve sem, pod starú jabloň. V jej tieni by som mohla listovať v starých záhradníckych časopisoch či v zaľúbených románoch. Musím si však vziať deku. Slniečko sem chodí až podvečer. |