13. 08. 2007
Zdieľať

Dary môžu byť praktické až celkom nepoužiteľné, nad ktorými si neraz lámeme hlavu. Za dobrú radu by sme vtedy dali nie groš, dva, ale rovno celý mešec. Podobný problém som mala aj ja s lavičkou, ktorú som dostala na narodeniny. Napriek starému známemu „darovanému koňovi na zuby nehľaď“ som sa v tomto prípade musela chopiť úlohy „záhradného dentistu“, aby som našla pre moju lavičku to správne miesto.








Dostala som lavičku

103171


Dobrý deň. Volám sa Luca a som záhradná architektka. Vlastním najkrajšiu záhradu v širokom okolí – tak to aspoň cítim ja. Moja mama opatrne tvrdí, že rozhodne je najzaujímavejšia. A pretože sa živým tým, čím sa živím, mohla by som začať napríklad aj takto: Práca záhradného architekta je dôležitá, najmä v prvoplánovom riešení záhrady!


Je to spôsob, ako sa vyhnúť nenapraviteľným chybám, ktoré v nasledujúcich rokoch doslova prerastú do katastrofických rozmerov! A tak ďalej, a tak ďalej… V konečnom dôsledku to tak naozaj je. Dať si poradiť od odborníka (aj keď cez “burinu”) sa skutočne oplatí. Pri rozhovore s klientmi mám radšej príjemnú atmosféru nezáväzného trkotania. Z praxe viem, že ľudia často prídu takmer s ostychom, pretože ide o kus hliny pri dome. Tak aké drahoty! Vnútri však cítia, že záhrada je niečo živé, niečo, k čomu treba pristupovať citlivo, takmer iracionálne. Pod korunou jablone alebo magnólie, uprostred zelenej nádhery kvitnúcich kríkov, trvaliek, petržlenu a okrasných tekvičiek sa môžu ľudia správať prirodzene – špacírovať sa v starých teplákoch pomedzi úhľadné riadky zeleniny či plaziť sa medzi kríčkami zelenej fazuľky. A sused vo vedľajšej záhrade, poskakujúc okolo konárikov stromčekových ríbezlí, vyzerá rovnako šialene a šťastne ako my. Tak teda poďme si potrkotať o milých malých záhradných problémoch.


V pondelok ráno, keď som vypravila moje ratolesti do víru školských povinností, natlačila bielizeň do práčky a špinavý riad do umývačky, uvolila som sa uvariť si kávičku a začala snívať… a vtedy mi padol zrak na lavičku, ktorá po troch týždňoch ešte stále trónila s rozkošnou krikľavoružovou mašľou pod oknom v kuchyni. Aby som zmiernila svoj odmietavý postoj k takému dokonalému predmetu, pomenovala som ho lavička Evička.

Má naozaj krásne a premyslené tvary – odborne povedané: Funkčnosť sa spája s umeleckým vkusom. Navyše bola veľmi drahá! A vôbec sa mi nepáči! S láskou mi ju venovali moji dobrí kamaráti. Vždy ťažko dýcham, keď sa blížia narodeniny. Vtedy sa náš dom od pivnice až po povalu zavalí najneuveriteľnejšími darčekmi, pretože všetci sú presvedčení, že mi za tie roky rozhodne chýbali a že ja si tie úžasné a drahé veci naozaj zaslúžim. Vráťme sa však k lavičke Evičke – čo sa týka jej ďalšieho osudu, mala som niekoľko nie veľmi citlivých návrhov, no rodina, v duchu zachovania úcty k priateľským vzťahom, rozhodla, že lavičku treba niekam umiestniť a navyše na dobre viditeľné miesto. V mojej záhrade!


Dostala som lavičku

103139

Vedela som, že tu pomôže len stará priateľka, s ktorou ma spája rovnaký osud záhradnej architektky, ale s odlišným vkusom. Úžasne sa dopĺňame a vždy z toho vzíde niečo pozitívne. Najmä keď na stanici vypadne z autobusu s veľkým zaváraninovým pohárom naloženým višňami v rume. Napriek tomu, že po prvom vzhliadnutí lavičky priateľka navrhla kremáciu, po obede sme Evičke našli hneď niekoľko vhodných miest. A rodina naše úsilie ocenila! Nech sa páči, vstúpte do môjho záhradného sveta. Evičke sme našli ešte kopu iných miest a spoločne s rodinou sme sa rozhodli, že všetko vyskúšame.

Chceme zistiť, kde jej to najviac pristane. Tento rok to pravdepodobne bude putovná lavička, ktorá nám podľa momentálnej nálady a nepredvídaných udalostí spestrí zabehaný život v záhrade. Týmto, moji milí priatelia a priateľky, chcem povedať len toľko: Ak máte vôľu, všetko vyriešite tým najsprávnejším spôsobom! Čokoľvek sa rozhodnete vo svojej záhrade podniknúť, zvládnete to najlepšie zo všetkých, pretože vy to tak cítite a vám sa to tak páči. A to je pre vás a vašu záhradu to najdôležitejšie! Ja vám len tichučko našepkám. Niekedy inokedy by sme si mohli poklebetiť napríklad o trpaslíkoch, sadrových srnkách a hríbikoch. Alebo o krásnych starých nádobách či o domčeku na náradie. Dovidenia.










Dostala som lavičku

103149


Dostala som lavičku

103151


Pod oporným múrom
Je to môj zamilovaný kút – pod terasou plnou zelených šperkov. Je to moja zbierka najzaujímavejších “exotov” z ríše drevín. Nachádza sa za domom, trošku bokom od hlučnej terasy, kde rodina trávi takmer celé dni. Chráni ho vysoký kamenný múr. V lete, keď už mám práce dosť, sem nebadane vkĺznem a uvelebím sa v starom hojdacom kresle. Došikoval ho sem dedo z neďalekého smetiska. Tiež mal zmysel pre humor! Vo vyťahanom tričku, ďaleko od bežných starostí si rada užívam slnečný kúpeľ. Múr popína divý vinič (Parthenocissus quinquefolia) – naozaj výstižné pomenovanie pre tohto dravého jedinca, divokého, s vášnivo bujarým rastom, ktorý si nekoordinovane a dosť drzo robí nárok na neprimerane veľký kus miesta. Táto jeho ľudská vlastnosť sa mi úžasne páči, priam ma fascinuje. Navyše, rýchlo zakryje to, čo sa stavebníkovi veľmi nepodarilo a čo všetečné očko jazyčnatej susedky nemá vidieť. Na jeseň múr zaplaví ohnivou červeňou svojich listov a v zime skromnou čipkou holých výhonkov. Teraz by staré kreslo mohla nahradiť lavička Evička.


Pri jazierku
Doteraz som si myslela, že tomuto miestu nič nechýba. Dovliekli sme sem starý zaujímavý drevený klát, ktorý vyplavila rieka. Je to fajn miestečko, kde sa okrem nás na jar a v lete vyhrieva aj naša mačka. Evička však zmenila môj názor. S priateľkou sme sa zhodli na tom, že trošku luxusu a extravagancie v ktoromkoľvek kúte záhrady nezaškodí. Koniec koncov, vďaka Evičke môže byť miesto pri jazierku pohodlnejšie a obývateľnejšie. Rada si posedím blízko vody – človeku to vždy napraví rozhárané nervy. Aby bola scenéria dokonalá, bolo by vhodné Evičku trochu vylepšiť – dodať jej výraz starej lavičky, zabudnutej niekde na promenáde prímorského mestečka. Svetlé drevo treba stlmiť tmavším odtieňom transparentného laku alebo sivomodrým odtieňom s nádychom patiny. Vedľa do trvalkového záhona by som mohla postaviť zaujímavú nádobu s oleandrom, ale postačil by aj perovec (Perowskia), ktorý pripomína prerastený ker levandule. K veľkým riečnym valúnom by mohla pribudnúť plastika dvoch bronzových bocianov, ktorí čakajú na povale už od manželovej štyridsiatky. A umelecký dojem bude dokonalý.










Dostala som lavičku

103145


Dostala som lavičku

103146


Terasa pri dome
Aj keď sa mi tento nápad zdal najabsurdnejší, nakoniec sme sa s priateľkou zhodli, že kontrast podporí celistvosť dobre zladeného priestoru. Na terase máme krásny drevený nábytok s kopou milých doplnkov. Evička sa tu bude vynímať ako sklená pyramída na nádvorí parížskeho Louvru. Aj tam, uprostred toho vysoko umelecky a do detailu premysleného priestoru, majú mnohí návštevníci pochybnosti a niečo v ich podvedomí škrípe, ako keď sa o seba trú dve polystyrénové dosky. Niečo však na tom je! Možno tá odvaha? Alebo záľuba provokovať? Lavičke treba dodať ešte viac šmrncu, ešte viac ju odlíšiť od tradičného prostredia našej terasy. Napríklad ju vybaviť farebne netradičnými sedákmi (u nás ich milo nazývame podritníky), slnečníkom, paravanom alebo kovovou trelážou spočívajúcou v objatí popínavého hrachora či kapucínky. Mohlo by to vyzerať naozaj perfektne.


V zeleninovej záhradke
Tu treba predovšetkým pracovať, takže ma tu málokto navštevuje. Je pravda, že v čase hypermarketov, ktoré sú napratané až po povalu debničkami zeleniny a všakovakým exotickým ovocím, sú moje paradajky najdrahšie v celej Európe. Za peniaze, ktoré som minulý rok investovala do zeleninového záhončeka, by som mohla tráviť nejaký ten týždeň s detičkami pri mori. Ale ten pocit tvorivosti a užitočnosti! Veď to poznáte. Dve hodiny vŕtania sa v zemi vás vždy naplnia hrdosťou. Už vidím, ako na konci cestičky lemovanej bohatými trsmi trvaliek, cínií a astier, ktoré decentne zakrývajú zaburinené záhony zeleniny, umiestnim lavičku. Tu bude Evička najspokojnejšia a pre mňa najužitočnejšia. A čo je najdôležitejšie, spravím si tu “pohodlíčko” a nikto ma tu nebude hľadať. A donesiem si sem veselé vankúšiky, aby ma pri “práci” netlačilo! A maličký stolík na maličkú kávičku. Pred rokmi sa mi rodina smiala, keď som tvrdohlavo nástojila na tom, že do záhrady medzi rajčiny, ako povedal môj syn, si chcem okrem vody zaviesť aj elektrinu. Vyplatilo sa. V búdke na náradie a kvetinové cibuľky mám malú starú chladničku a rýchlovarnú kanvicu. A, pravdaže, rádio. Komfort patrí k veku! V lete, v tieni starých stromov, sa tu s priateľkami zašijeme a popíjame kávičku a chladenú minerálku. A zákusky od obeda sa mi tiež nepokazia.









Pod starou jabloňou
Kedysi bola naša záhrada starý sad. Bolo to úžasne romantické miesto. Roky sa však podpísali na korunách starých jabloní a mohutných čerešní. Nechceli sme stratiť čaro minulosti, preto sme “drevené” babičky a deduškov vykurírovali, prerezali a ošetrili, aby ešte dlho pobudli medzi nami. Pomedzi nich sme nasadili novú generáciu zelených šarvancov.
Sú iní, nápaditejší a výstrednejší.


Dostala som lavičku

103170

Starí rodičia doteraz vytvárali upokojujúci tieň nad krikľavými košieľkami svojich vnukov a láskavo ich chránili pred neľútostnými lúčmi letného slnka. Vnuci teraz postupne preberajú tvrdú drinu svojich starých rodičov. Lavičku Evičku by som mohla postaviť práve sem, pod starú jabloň. V jej tieni by som mohla listovať v starých záhradníckych časopisoch či v zaľúbených románoch. Musím si však vziať deku. Slniečko sem chodí až podvečer.

Kategória: Záhrada a exteriér Záhradný nábytok
Tagy: záhrada záhradné jazierko
Zdieľať článok

Diskusia