9 dôležitých rád, vďaka ktorým vás záhrada bude stáť menej. Tento spôsob polievania používajú mnohí a pritom je najmenej efektívny
Za krásnou záhradou nemusí byť vždy len množstvo peňazí. Okolie vášho domu sa môže stať nádherným a účelným miestom aj bez toho, aby priveľmi utrpel rodinný rozpočet. A ak by ste predsa len namietali, že nemálo stojí aj bežná starostlivosť o záhradu, máme pre vás niekoľko trikov, ako pri nej ušetriť.
Táto téma je nanajvýš aktuálna najmä dnes, keď ceny energií, vody a ostatných dôležitých záhradných ingrediencií, ako sú hnojivá, substráty a postreky, na rozdiel od platov rastú. Majiteľov záhrad to, prirodzene, zvádza k šetreniu, šetrenie na nesprávnom mieste sa však môže na záhrade nepekne odraziť. Šetriť teda áno, ide však o to, kde a ako.
1. Nákup rastlín
Nákup záhradných rastlín dnes nie je lacnou záležitosťou. Ak chcete mať peknú záhradu, ale nemáte peňazí nazvyš, istotne vám padne vhod súčasný trend – menej je viac. V duchu tohto princípu si môžete do záhrady vysadiť menej rastlinných druhov, ktoré sú menej náročné, a pritom pôsobia reprezentatívne.
Vo všeobecnosti sú lacnejšie rýchlorastúce a bežné druhy, nezvyčajné a exotické exempláre bývajú neporovnateľne drahšie. Pri drevinách dáte menej peňazí za mladé rastliny, za veľké stromy, naopak, podstatne viac. Preto ak chcete ušetriť, sústreďte sa na malé exempláre.
Najdrahší býva zväčša nákup letničiek – tie totiž treba vysádzať každoročne. Naproti tomu napríklad trvalky či cibuľoviny vydržia na jednom mieste veľa rokov. Ak budete chcieť mať záhradu plnú kvitnúcich letničiek, rozhodne neušetríte ani z ďalších dôvodov – predpokladom bohatej násady kvetov je totiž pravidelná zálievka, prihnojovanie a kvalitný substrát.
Za pomerne málo peňazí sa dajú zaobstarať krásne trvalky aj kry, len treba občas vyberať podľa odporúčania predavačov v záhradníctvach a podľa menoviek – lacnejšie sú totiž jedince, ktoré práve nekvitnú. A po sezóne môžete natrafiť aj na rastliny za naozaj atraktívne znížené ceny.
Veľa rastlín si môžete zaobstarať aj tak, že si ich sami rozmnožíte (výsevom, odrezkami a podobne) alebo si niečo prinesiete od susedov, prípadne z trhovísk, kde je tento tovar obvykle lacnejší. Najdrahšie (aj najrizikovejšie) je využívanie zásielkových služieb.
2. Elektrická energia
Aj keď sa jej tu nespotrebuje toľko ako v dome, elektrickou energiou môžete šetriť aj v záhrade. Dobre si rozmyslite, či je nevyhnutné zobrať do ruky elektrické náradie alebo si vystačíte s mechanickým. Napríklad kratší živý plot môžete pokojne ostrihať síce prácnejším, ale zato šetrnejším spôsobom – nožnicami na živý plot. Napokon, aj tie vás vyjdú podstatne lacnejšie než elektrický krovinorez.
Ušetriť môžete aj tým, že namiesto klasických záhradných svietidiel použijete solárne – svetlo tak budete mať prakticky zadarmo. Dnes je v ponuke množstvo zaujímavých aj pekných solárnych svietidiel, ktorých cena nie je vysoká a môžete ich umiestniť kamkoľvek podľa potreby a zasa ich podľa potreby aj premiestniť, pretože nepotrebujú rozvody ani vypínače. Ich svetlo nebýva veľmi intenzívne, výborne však poslúžia napríklad na osvetlenie chodníkov. Princíp fungovania solárnych svietidiel je jednoduchý: solárny (fotovoltický) článok asi za päť hodín nabije batériu (stačí mu na to rozptýlené denné svetlo, nepotrebuje priame slnko) a po zotmení sa lampa vďaka svetelnému senzoru rozsvieti
3. Dažďová voda
Mnohých majiteľov záhrad trápia vysoké účty za vodu. Aj keď nemáte studňu, existuje spôsob, ako výrazne znížiť spotrebu vody z verejného vodovodu. Stačí využiť to, čo sa ponúka – dažďovú vodu. Tá je navyše vďaka svojmu pH veľmi vhodná na zalievanie rododendronov, azaliek, vresov, hortenzií a ďalších kyslomilných a vlhkomilných rastlín. A ak ju nebudete odvádzať do kanalizácie, ušetríte aj na stočnom.
Dažďová voda je na zalievanie záhrady vhodnejšia než kohútiková.
Dažďovú vodu môžete zviesť rúrami priamo do záhonov, zachytávať do sudov na povrchu terénu alebo do plastových nádrží zakopaných v pôde. Ak sa rozhodnete pre nádrže pod zemou, rátajte s výkopovými prácami a napojením na čerpadlo. Výhodou takéhoto „uskladnenia“ je, že voda pod zemou sa neprehrieva a zároveň je chránená pred slabšími mrazmi.
Alternatívu k pitnej vode predstavuje studničná voda. Ak studňu ešte nemáte, budete musieť podať žiadosť o povolenie vodnej stavby. Keď voda nie je hlboko, stáva sa, že je znečistená. Laboratórny rozbor potom ukáže, či ju môžete bezpečne používať aj na zalievanie zeleniny a ovocia.
4. Najlepší čas na polievanie
Využívanie dažďovej vody je výbornou možnosťou na zníženie nákladov na zalievanie záhrady, ktorá má pred sebou veľkú perspektívu, treba sa však naučiť s vodou aj lepšie hospodáriť. Napríklad zalievať v lete na pravé poludnie je to najhoršie, čo môžete urobiť, a to nielen z hľadiska úspor. Voda sa takmer okamžite vyparí z povrchu pôdy a len málo sa jej dostane až ku koreňom rastlín, nehovoriac o tom, že kvapky pôsobia na listoch ako malé lupy a slnko ich tak môže viditeľne poškodiť. Polievať preto treba buď ráno, alebo večer – vtedy sa voda dostane hlboko do pôdy.
Ak chcete znížiť výdavky za vodu, nevyberajte si rastliny náročné na jej prísun – hortenzie, netýkavky, letničky a podobne. Vyplatí sa záhony s trvalkami, letničkami a drevinami namulčovať drvenou kôrou. Výrazne sa tým zníži vyparovanie a nebude tu rásť ani toľko buriny.
5. Najmenej efektívne sú hadice
Ručné púšťanie vody je neefektívne aj z hľadiska času, lepšiu službu urobí riadiaca jednotka alebo počítač, prípadne doplnený dažďovým či veterným senzorom, respektíve senzorom zisťujúcim vlhkosť v pôde. K jednoduchým a finančne nenáročným riešeniam patrí pomerne nekomplikovaný časovač, ktorý sa montuje priamo na kohútik s vodou. Efektívnejšie sú rôzne systémy s kvapkacími a priesakovými hadicami, prípadne podpovrchová zálievka. Relatívne jednoduché je inštalovať povrchové systémy, najprácnejšie, ale aj najúspornejšie zase tie podpovrchové.
6. Kvapková závlaha
Rôzne konštruované „kvapkacie“ hadice sú vybavené malými dierkami, cez ktoré kvapká voda priamo k zavlažovanej rastline. Intenzita zavlažovania závisí od priemeru dierok a od tlaku vody v rozvodnom systéme. Hadice umiestňujte na povrch pôdy pozdĺž riadkov s vysadenými rastlinami. Systém môžete napojiť cez automatické regulátory tlaku a času na vodovod alebo zásobnú nádrž a čerpadlo. Veľmi dôležitá je pritom čistota vody, aby sa neupchávali dýzy „kvapkačov“. Zavlažovaný záhon by mal byť vodorovný alebo s minimálnym sklonom. Systém sa dá využiť aj na prihnojovanie rastlín dobre rozpustnými hnojivami.
Na podobnom princípe ako kvapková závlaha pracujú priesakové hadice – s tým rozdielom, že priesak závlahovej vody sa deje po celej dĺžke rozvodnej hadice, ktorá je vybavená množstvom miniatúrnych otvorov či pórov a položená na povrchu pôdy vedľa riadka vysadených rastlín. Uplatňuje sa najmä na zavlažovanie rastlín vysadených v riadkoch relatívne husto vedľa seba. Aby sa zabránilo nežiaducemu odparovaniu vody, oba typy systémov možno prekryť mulčom.
7. Podpovrchové systémy
Podpovrchové zavlažovacie systémy eliminujú výpar závlahovej vody z povrchu pôdy, zároveň sa živiny dostávajú priamo do koreňovej zóny rastlín a nepodporujú rast burín ani množenie hubových chorôb. Existuje viacero systémov podpovrchového zavlažovania.
8. Zloženie a kvalita pôdy
Zloženie a kvalita pôdy výrazne ovplyvňujú zavlažovanie i nastavenie systému. Kým pri piesočnatej pôde 20 mm intenzívna závlaha prenikne do hĺbky 30 cm, pri ílovito-hlinitej pôde prenikne len do hĺbky 10 – 15 cm. Ešte horšie je, že z piesočnatej pôdy dokáže rastlina túto vlahu získať, ale ílovitá pôda vodu viaže tak silno, že pri tomto nasýtení ju k rastline „nepustí“. Preto vždy treba nastaviť systém individuálne. Optimálny výsledok dosiahnete viacnásobným skúšaním.
9. Pozor na postreky
Vyplatí sa napríklad zistiť si, ktoré rastliny sú vhodné do podmienok vašej záhrady a ktoré nie – inak hrozí, že budete musieť pravidelne vyhadzovať vyhynuté jedince a na ich miesto kupovať nové a nové, čo so šetrením naozaj nemá nič spoločné. Treba si dať pozor aj na to, či kupujete druhy rezistentné proti chorobám a škodcom. Postreky sú dnes totiž nezanedbateľnou investíciou. Dobrou správou je, že ponuka osív kvetov aj zeleniny, ktoré sú odolné proti chorobám a škodcom, sa stále rozširuje.
Zaujímavou formou úspory je aj využitie kompostovej zeminy na prihnojovanie trávnikov či záhonov. Jedinou investíciou bude zaobstaranie kompostéra, aj ten si však môžete vyrobiť vlastnoručne z dostupných materiálov. Okrem toho musíte počítať už len s tým, že naň treba v záhrade vyčleniť miesto. Vďaka kompostovaniu získate hodnotný humus, ktorý pôdu prevzdušní a zároveň obohatí o živiny, a navyše sa ekologicky zbavíte väčšiny záhradného odpadu.
Text: Daniel Košťál, Denisa Slančová
Upravila: Sabína Zavarská
Foto: Shutterstock, Daniel Košťál
Zdroj: Časopis Môj dom špeciál