Kompost – čisto naturálna záležitosť

Keď na jar začne v záhrade všetko rásť, treba rastlinkám aj pôde dopomôcť hnojivom – môžete si vybrať zo širokého sortimentu umelých hnojív alebo sa rozhodnúť pre prírodné, akým je napríklad kompostová zemina, ktorú môžete získať svojpomocne a ktorá je navyše šetrná k prírode.

Sansára na záhradný spôsob

Večný kolobeh zrodu a umierania, ktorý možno vidieť aj v prírode – na jar vyklíči, v lete zarodí, na jeseň vydá úrodu a v zime odpočíva. Najmä pri jesennom upratovaní záhrady musíte čeliť množstvu odpadu v podobe opadaného lístia, suchých konárov, zvyškov rastlín po zbere úrody, vytrhanej buriny, ostrihaných vetvičiek zo živého plota alebo pokosenej trávy. Darmo, sú v každej záhrade. Otázka znie: Kam s tým všetkým? Najlepšie – do kompostu. Ide totiž o jeden z najpraktickejších spôsobov, ako znížiť množstvo biologického odpadu.

Čo sa to v tej kope deje?

Či už sa vo vašej záhrade rozvaľuje kompostovacia kopa či jama, alebo plastový, drevený, murovaný či z pletiva vytvarovaný kompostér, dôležité je, aby cez masu voľne prúdil vzduch. Tak dochádza totiž k tleniu; občas sa môžete stretnúť s mylným názorom, že ide o hnilobný proces, v skutočnosti pri rozkladaní pôsobením vysokých teplôt (až 85 °C) sa ničia choroboplodné zárodky. V druhej fáze teplota klesá, uvoľňujú sa dusičnany a kompostová masa postupne zosadá (klesá). Výsledkom dozrievacej fázy je humus. Ten je ideálny najmä pri zakladaní nových záhonov.

Prečo kompost?

Nuž, okrem ekonomického benefitu (tým, že znížite množstvo odpadu, budete menej platiť za jeho likvidáciu a navyše ušetríte aj za priemyselné hnojivá) sú tu aj ďalšie výhody, ktoré oceníte, napríklad:

• ak máte ťažkú pôdu, organická hmota (čiže vyzretý kompost) zvýši jej vzdušnosť a vodopriepustnosť a naopak,

• ak máte v záhrade ľahkú pôdu, pridajte do nej humus a zvýšte tak jej súdržnosť a zmenšíte riziko vysychania a prepúšťania vody.

Kompostovaním získate predovšetkým kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny.

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, stabilnú štruktúru (ak ho stlačíte v ruke, nevyteká z neho voda ani sa nerozpadne, ale udrží si formu) a nezapácha! Vyzretý kompost možno využiť najmä na jar ku všetkým typom plodín (odporúčaná dávka je dva litre na štvorcový meter). Takzvaný čerstvý kompost (starý dva až šesť mesiacov) možno použiť len ako nástielku, čiže sa nezapracováva do pôdy. Je ideálny najmä pre piesčité pôdy, ktoré majú málo živín.

A ako spoznáte, že je kompost vyzretý? Pomôže vám malý test: do nízkej nádoby dajte trochu navlhčeného kompostu, vysejte doň semienka žeruchy a prikryte fóliou. Do štyroch dní by mali vyklíčiť zelené rastlinky – znamená to, že kompost je vyzretý a neobsahuje škodlivé látky.

Čím ho kŕmiť?

Veľakrát sa stáva, že zápach, ktorý kompost šíri do (žiaľ, často ďalekého) okolia, je taký neznesiteľný, až to bolí nielen čuchové bunky, ale aj neuróny, ktoré túto informáciu nesú do mozgu. Silný zápach je hlavným znakom, že niečo „v tej kope“ nie je s kompostovým poriadkom. Skôr než začnete kopiť vrstvu po vrstve (najlepšie je začať už od prvej), zabudnite na heslo „Co je v zahradě, to se počítá“ (dúfam, že mi znalci českej filmovej klasiky nebudú zazlievať tento škriatkovský kúsok). Na kompostovanie je vhodný odpad zo záhrady (pokosená tráva, zvyšky zeleniny, zvädnuté rastliny, lístie okrem lístia z orecha a pagaštanu konského sú vhodné listy z brezy, lipy, javora, kvety, nadrobno nasekané konáre, zemina), z kuchyne (zvyšky z očistenej zeleniny a ovocia, čaj, kávový výluh, lepenkový papier) a iný organický odpad (piliny, hnoj, mačacie a psie exkrementy zmiešané s vodou, servítky). V nijakom prípade do kompostu nehádžte rastliny napadnuté chorobami, chemické látky (farby, lieky, oleje), smeti z vrecka z vysávaču, kosti, mäso, mliečne výrobky, kovy, plasty, sklo a textil.

76408

Nájsť to správne miesto

Začnime od piky – čo sa dáva do kompostu? Odpad. A aké citoslovce je charakteristické pre rozkladajúce sa organické časti bioodpadu? Väčšinou: Fuj! Preto by kompostovisko nemalo byť vystavené uprostred záhrady ako Mona Lisa v Louvri. Uskromní sa s decentným miestečkom niekde v kúte záhrady, ale nie príliš ďaleko od domu (aby ste sa veľa nenachodili). Kompostovisko by malo byť ľahko prístupné a takisto nezabudnite na dostatočný priestor na manipuláciu s náradím pri jeho odbere či prehadzovaní. Takisto je dobré, ak pracovné miesto okolo jamy či kompostéru (nie jeho podklad!) je spevnené, čo uľahčí prácu (napríklad po daždi). Aby proces rozkladu prebiehal tak, ako má, neodporúča sa kompostovisko umiestniť na priame slnko (pretože môže vysychať) či na miesto, kde nebude chránené pred silným vetrom. Ideálny je polotieň – pod ovocnými stromami, vedľa živého plotu alebo pergoly obrastenou popínavou fazuľou. Výber teda závisí od vášho rozhodnutia a, samozrejme, od rozlohy pozemku.

76401	76402
Kompostovisko možno vybudovať aj pomocou kovových stĺpikov zapustených do zeme a drevených dosiek: 1 – dosky zasunuté do stĺpikov, 2 – kovové stĺpiky profilu U, 3 – organická vrstva hrubá 15 až 20 cm, 4 – päťcentimetrová vrstva zeminy sa strieda s rastlinnou, 5 – drenážny podklad z kameňov alebo úlomkov škridiel.	Jednoduché kompostovisko rozličného tvaru a veľkosti si môžete vytvoriť z doskových lamiel, ktoré majú na jednej strane kovové úchytky a na druhej kovové očká. Nevýhodou je, že taký zásobník má obmedzenú životnosť, pretože oveľa rýchlejšie podlieva poveternostným vplyvom ako napríklad plastový kompostér.
76403	76404
Výhodou tohto riešenia je, že kompostovisko sa dá ľubovoľne prenášať vďaka odnímateľným dreveným dielcom. Tie pri vyberaní kompostovej hmoty treba postupne odkladať nabok.	Neprenosné kompostovisko možno zamaskovať pred zrakmi návštevníkov pergolou obrastenou brečtanom či fazuľou. Múrik môžete zase skrášliť črepníkmi s kvetmi, prípadne s kameninovou nádržkou pre vtáky.
76405	Vo väčších záhradách je vhodné vybudovať viacdielne kompostovisko (minimálne z dvoch zásobníkov), napríklad aj z pletiva. Kým jeden zásobník budete napĺňať, v druhom bude dozrievať kompostová hmota.

Vivat dažďovky!

Okrem rozličných baktérií a húb obľubujúcich kyslík sú pre vyzretý kompost v jeho poslednej fáze dôležité aj dážďovky (Eisenia foetida), ktorých výskyt indikuje dostatočnú vlhkosť v komposte. Obývajú jeho najvrchnejšiu vrstvu. Ich úlohou je zmenšovať hrubšie látky, ktoré sa potom ľahšie rozkladajú.

Zásady pri kompostovaní Na dno kompostu dajte hrubší materiál (napr. rozdrvené konáre), aby masa mala kontakt so zemou a aby mohol prúdiť vzduch a odtekať voda. Dusíkaté látky (sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, napr. pokosená tráva, zvyšky rastlín) miešajte s uhlíkatými (tie sú tvrdé, hnedé a suché, napr. piliny, suché lístie, konáre) v pomere 20 : 1. Tlenie môžete urýchliť, ak do masy pridáte zopár lopát vyzretého kompostu. Kontrolujte vlhkosť v komposte. Ak je veľmi suchý (drobí sa), pridajte vodu, v opačnom prípade doň zamiešajte suchý materiál (piliny, slamu a pod.). Mikroorganizmy a živočíchy, ktoré sa zúčastňujú na rozkladacom procese, potrebujú kyslík, preto kompost dvakrát ročne poprehadzujte, čím ho prevzdušníte a urýchlite rozklad. Masa tak bude konzistentnejšia a nebude zapáchať. Kompost dozrieva po šiestich až dvanástich mesiacoch. Nespotrebovanú masu zapracujte do nového kompostoviska. Kompost z rozličného materiálu je kvalitatívne lepší ako len z pokosenej trávy a lístia.

Čo robiť, ak: kompost zapácha? Príčinami sú nadmerná vlhkosť a nedostatok vzduchu. Vtedy nedochádza k tleniu, ale k hnitiu odpadu. V takom prípade stačí, ak pridáte do kopy čerstvý kompost, ktorý viaže vlhkosť, alebo posekané konáre či iný suchý materiál. Kompost treba obrátiť, aby sa premiešal a prevzdušnil. je kompost suchý? Nedostatok vlhkosti môže spôsobiť, že proces rozkladania nebude prebiehať tak, ako by mal. Pri vysokých teplotách (v prvej fáze) dochádza k odparovaniu vody a môže dôjsť k premnoženiu plesňových húb. Vtedy sa odporúča doplniť kompost vodou alebo pokosenou trávou.