Ako vyzerá záhrada bez trávnika a bez zálievky? Majitelia v nej vysadili 2550 okrasných rastlín
Majitelia záhrady pri modernej drevostavbe nechceli trávnik. Časté kosenie, zalievanie, hnojenie a k tomu strihanie krov vnímali nielen ako časovo i fyzicky náročné, ale v istom zmysle aj zbytočné. A tak vznikla polodivoká, na jar a v lete kvetinová záhrada, ktorá na jeseň zas pripomína prírodný lúčny porast. Bez klasického trávnika, samozrejme.
Namiesto záhrady riadená lúka
„Toto je náš druhý dom aj druhá záhrada. Tá prvá, v teplej a relatívne suchej oblasti juhozápadného Slovenska, nám dávala zabrať, hovorí domáca pani.“ Časté kosenie trávnika, zalievanie, hnojenie a k tomu strihanie krov vnímali majitelia nielen ako časovo i fyzicky náročné, ale v istom zmysle aj zbytočné. „Trávnik ako umelé spoločenstvo rastlín vyžaduje mnoho vstupov ako zálievku, hnojenie, odburiňovanie a už spomínané kosenie,“ pokračuje. „Toto sme už nechceli. Natrafila som na publikácie o tvorbe známej kanadskej krajinnej architektky Cornelie Oberlander, plné lúk, divých rastlín, tráv, a to ma uchvátilo. Naša nová záhrada mala pôsobiť podobne divoko, prírodne.
„Nechceli sme „iba“ obyčajnú lúku, ale plánovaný a organizovaný priestor, ktorý by bol plnohodnotným doplnením k našej modernej drevostavbe. Chceli sme výsadby plné tráv a trvaliek, ktoré sa časom zapoja a žijú si svoj vlastný život, samozrejme, so zásahom človeka. Nazýva sa to aj riadená lúka. A nad bylinným spoločenstvom nám postupne poskytnú tieň tri viackmenné brezy.“
Prírodná záhrada chce správnu dávku divokosti
Ako prvú majitelia po dokončení domu oslovili záhradnú architektku, ktorá im v minulosti navrhovala záhradu na Slovensku. S jej návrhom sa však nestotožnili, bol príliš „tradičný“. A tak hľadali ďalej.
Architekt im odporučil záhradnú architektku Andreu Prievalskú z ateliéru Zelený design, pracujúcu v tandeme s realizátorom Ondrejom Klučárom. „Už prvá štúdia sa nám okamžite zapáčila“, spomína majiteľka. „Andrea úplne pochopila naše predstavy. Vystihla presnú dávku divokosti, ktorá sa spája s moderným dizajnom.“
Záhradná architektka dopĺňa: „Majitelia mali celkom jasnú víziu o štýle záhrady. Absentovať mal náročný trávnik a mulčovaciu kôru, ktorú by v tejto veternej oblasti ľahko rozfúkal vietor, mal nahradiť štrk. Z rastlín mali prevládať rôzne druhy tráv, preto sme sa dohodli, že kompozíciu záhonov založíme na systéme ,prériových výsadiebʻ, ktoré sú tvorené 70 % okrasných tráv a zvyšok, tridsať percent, patrí trvalkám, cibuľovinám a migrujúcim dvojročkám. Akurát pred domom sme pomer obrátili, aby záhrada smerom do ulice pôsobila reprezentatívnejšie a pripomínala kvitnúcu predzáhradku, pomocou byliniek navyše prepojenú s úžitkovou časťou. Nechýbajú ani dreviny, okrem spomínaných viackmenných briez sme vysadili jedlé a na jeseň krásne vyfarbujúce muchovníky. A aby sa zelená farba celkom nestratila zo záhrady ani v zime, vysadilo sa niekoľko vavrínovcov, kalina Davidova a kalina Burkwoodova.“
Dá sa to aj bez zálievky?
Zaujímavé je spomenúť aj „podmienky“ výberu rastlín. V tejto lokalite nie je majiteľom pozemkov povolené budovať vlastné studne a realizovať závlahový systém napojený na verejný vodovod by zase bolo zbytočne drahé. Celý mikroregión totiž čerpá pitnú vodu vysokej kvality zo spoločnej hlbokej studne. Ak by sa na tento zdroj napojilo príliš veľa ľudí, okrem rizika znečistenia by mohlo dôjsť aj k výkyvom hladiny podzemnej vody a problémom so zásobovaním.
Cieľom teda bolo vybrať také druhy rastlín, ktoré dokážu v suchej a teplej oblasti prežiť bez zálievky, samozrejme, s výnimkou prvého roka, kým sa ujmú. Realizovaná záhrada ukazuje riešenie, ktoré počíta s globálnym otepľovaním a budúcnosťou, v ktorej sa môžeme čoraz častejšie stretávať s možným nedostatkom úžitkovej, prípadne i pitnej vody. „Aj napriek rozmanitej druhovej skladbe sú nároky na údržbu záhrady minimalizované. Zásadný je jarný rez odumretých častí trvaliek a tráv, následne si záhrada môže „žiť svoj vlastný život“. Vhodný výber rastlín, ich zapojenie a dôraz na technologické postupy pri založení eliminujú aj zaburinenie záhonov,“ hovorí záhradný architekt Ondrej Klučár
Terénne vlny
Architekti pracovali aj s terénom. „Možno to na fotkách nie je na prvý pohľad vidieť, ale vytvarovali sme vyvýšené terénne vlny, ktoré spolu s vysokými trávami, krami a stromami prinesú pocit súkromia a vytvoria zaujímavé zákutia.“
Miesta na oddych je dosť, nechýba záhradný domček
Približne stredom záhrady sa vinie pochôdzna drevená plocha, vystúpená mierne nad terén. Jej línie vychádzajú z tvaru elipsy, ktorá je hlavným kompozičným zdrojom tejto realizácie. A vďaka terénnej modelácii a viackmenným brezám je tu vytvorené zákutie pre nerušený oddych na ležadle. Na stredne veľkej elipsovitej ploche, blízko záhradného domčeka, stojí búda pre psa. Tretia, najmenšia, nadväzuje na terasu domu a počas sezóny vytvára pohľadovú kulisu pre spálne. „Keďže záhrada bude v budúcnosti obkolesená rodinnými domami, pristupovali sme k nej ako k uzavretému átriu. Kompozične je návrh hrou troch elipsovitých plôch na jemne vymodelovanom teréne, vzájomne prepojených štrkovými pochôdznymi plochami,“ prezrádza architektka Prievlaská.“
Netradične umiestnená úžitková časť
Zeleninovo-ovocná časť sa celkom netradične nachádza pred domom a bez oplotenia. K tomuto riešeniu viedli dva dôvody. Prvým bola otvorenosť, ktorú majitelia ako noví obyvatelia chceli priniesť do existujúceho priestoru. Susedia sú tu vítaní, vyvýšené záhony sú koncipované zároveň ako lavice, kde je možné sa zastaviť na kus reči a posedieť či spoločne ochutnať drobné ovocie. Druhým dôvodom je slnečná strana vhodná na pestovanie zeleniny a ovocia.
Tisíce kvetov
Pre jarný efekt sú záhony osadené stovkami rôznych cibuľovín, konkrétne sem sa ich vysadilo 1 150 kusov. Pre zaujímavosť: trvaliek a okrasných tráv by ste tu spočítali približne 1 400 kusov. V líniách „chodníkov“ sú vysadené nízke plazivé rastliny, ako je machovnička či pôchodzne odrody tymianu, ktorý sa dokonca šplhá až na terasu.
Prečo stavili na štrk?
Štrkové plochy z drveného melafýru nahrádzajú tradičné záhradné chodníčky. Diagonálne uložené kamenné kocky majú tak trochu pripomínať starý rozpadajúci sa chodník, nad ktorým preberá vládu príroda. Hoci hneď po realizácii sa záhrada zdala „zaštrkovaná“ a ledva z nej vytŕčali rastliny, už prvý rok priniesol silný rozvoj tráv a trvaliek, ktoré schovali väčšinu kameniva.
Záhrada bez trávnika
Prírodná záhrada s rozlohou 500 m2, Burgenland, Rakúsko
autori projektu: Ing. Andrea Prievalská, Ing. Ondrej Klučár, zelenydesign.sk
realizácia: NuGarden s.r.o., 2019
ocenenie: 1. miesto v súťaži Záhrada roka 2020, ktorú vyhlasuje Spoločnosť záhradnej a krajinnej tvorby
Text: Monika Králová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Môj dom