Dula, moruša a oskoruša: Menej známe stromy, ktoré v záhrade oceníte

Moruša

Morušovník pochádza z Ázie a jeho listy pôvodne slúžili ako potrava pre larvy priadky morušovej. Obľúbenosť si u ľudí získal predovšetkým pre svoje sladké plody, ktoré chutia aj ako sušené. V Európe sa rozšíril v stredoveku. Dnes si môžeme pochutnať na moruši bielej, čiernej i previsnutej a ďalších.

Zdroj: isifa/shutterstock

Strom je do 20 m vysoký, s výrazným až priebežným kmeňom nesúcim bohato rozkonárenú a olistenú korunu. Má tenké, hladké konáriky a tenké, vajcovité listy. Kvitne v máji, súplodia dozrievajú v júli.

Pôvodne sa najviac využívala v Ázii. Jej listy sa ešte využívajú na chov priadky morušovej, preto bola pôvodne moruša biela introdukovaná aj do Európy, kde nadšenie pre chov hodvábnika postupne upadalo až zaniklo. Druh sa však nezlikvidoval, lebo jeho plody sa stali najmä na vidieku obľúbeným ovocím.

Zdroj: isifa/shutterstock

V druhej polovici 20. storočia však rapídne poklesol záujem aj o jeho ovocie, pre ktoré kedysi nechýbal na dvoroch takmer ani jednej poľnohospodárskej usadlosti na južnom Slovensku, pretože v období bohatých úrod boli plody výbornou potravou domácej hydiny.
Drevo má veľmi dobré fyzikálno-mechanické vlastnosti. Je dostatočne tvrdé a ohybné, preto je využívané v debnárstve (napr. na výrobu sudov), ale aj v nábytkárstve, kde zas vyniká veľmi pekným červenohnedým jadrom.

Moruša ako strom je zaujímavá a pekná drevina svojím habitom a pravidelnou korunou s lesklými listami, a preto pôsobí najmä v bezlesných častiach ako prvok krajinu obohacujúci a nevtieravý, či už ako solitér, skupina, alebo aleja. Jej kultivary poskytujú doplnkový sortiment pri tvorbe verejnej aj parkovej zelene, niektoré nízke možno použiť aj v záhradkách.

Dula

Dula je jesenné ovocie, ktoré rastie podobne ako jablká a hrušky. Po odtrhnutí sa však plody nedajú jesť okamžite, pretože sú tvrdé. Napriek tomu je to veľmi sladké a chutné ovocie. Je to menší opadavý strom a pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie. Duly sa bežne pestujú hlavne v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť. U nás je ich pestovanie rozšírené hlavne v južnejších okresoch Slovenska. Môžete ich nájsť zasadené v starých záhradách alebo vo vinohradoch. Duly ľudia pestovali zrejme ešte pred jabloňami a u starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách ako symbol zdravia a plodnosti.

Zdroj: isifa/shutterstock

Plody sú najskôr zelené, až neskôr pri dozrievaní sa ich farba zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné, veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú. Duly oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli (niektoré zdroje uvádzajú, naopak, zber až po prvých mrazoch). V našich zemepisných šírkach je to spravidla koncom októbra alebo začiatkom novembra. V dobrej, suchej pivnici alebo v komore vydržia nepoškodené plody veľmi dlho. Dozreté plody sú veľmi aromatické.

Duly sú výborným zdrojom vitamínu C aj ďalších látok osožných nášmu zdraviu. Významný je hlavne obsah pektínu, vďaka ktorému sa duly pridávajú aj do džemov z iných druhov ovocia. Dula sa odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke. Tepelne spracované plody sú vhodné na zlepšenie trávenia a upokojenie žalúdka. Majú mierne laxatívne účinky a obsahujú vlákninu, ktorá je prospešná pre črevá.

Oskoruša

Jedným veľmi zaujímavým ovocným druhom je oskoruša. Ide o plody vzácnej jarabiny oskorušovej, ktorá je neodlúčiteľnou súčasťou slovenských viníc. Napriek tomu, že to bola v minulosti užitočná drevina, dnes je menej známa. Býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach. Svojou veľkosťou dotváral krajinu a jednoducho sa nedal prehliadnuť.

Zdroj: isifa/shutterstock

Oskoruša sa ako jediná nekríži s jarabinami a nevytvára hybridy.
V stredoveku sa jej plody používali ako prostriedok proti hnačkám a iným črevným neduhom. Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín. Práve z tohto dreva sa kedysi robili najtvrdšie časti drevených lisov. Šťava z oskorušových plodov sa zase používala na spomalenie a stabilizáciu fermentácie ovocných muštov. Plody oskoruše v zrelom stave nie sú ešte vhodné na konzumáciu. Sú príliš trpké a jesť sa dajú až po „uhniličení“. Vtedy sa dužina plodu premení na sladký „džem“ veľmi zaujímavej a osobitej chuti. Z medicínskeho hľadiska pôsobia plody mierne močopudne, protireumaticky, upravujú trávenie a sú bohatým zdrojom vitamínov.

Zdroj: isifa/shutterstock

Z uhniličených plodov sa môže robiť mušt, lekvár, marmeláda
tzv. oskorušoláda, kompót, sušené oskoruše a destiláty. Oskoruša sa patrične teší väčšiemu záujmu v posledných 10 rokoch. Semenáče začínajú plodiť po 7 – 15 rokoch, štepené rastliny po 2 – 4 rokoch. Ide o dlhoveký strom, ktorý prináša ovocie aj viac ako 100 rokov.

Oskoruša je svetlomilná a teplomilná drevina, dobre prosperujúca na nepodmáčaných, živinami dobre zásobovaných stanovištiach. Hlavne počas kvitnutia a dozrievania plodov si vyžaduje stály prísun vody, ktorú si ale dokáže ťahať aj z niekoľkometrovej hĺbky. Oskoruša je dostatočne mrazuvzdorná, takže dokáže v našich podmienkach rásť aj v stredných polohách, najlepšie však na južných – juhozápadných svahoch.

Text: Dominik Lukáč

Foto: isifa/shutterstock

Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie