Interiérová dizajnérka: Bez záclon ťažko vytvoríte útulný domov. A koberec so vzormi má veľký efekt, no ľudia sa ho boja

Aj bývanie a dizajn podliehajú trendom. Nové štýly prichádzajú, iné sa dostávajú do úzadia. Máme my, Slováci, vkus a cit pri zariaďovaní vlastného bývania?

Myslím si, že vkus určite máme, respektíve vieme, čo sa nám páči a v akom štýle by sme si radi zariadili svoj nový domov. Avšak, v dnešnej dobe pri možnostiach a výbere, ktoré trh ponúka, sa často stratíme a odídeme od predstavy, ktorú sme si vytýčili. Samozrejme, nechcem zovšeobecňovať, ale už som sa s tým stretla v mnohých prípadoch.

Niekedy nás vedie konkrétna predstava, inokedy ideme na to štýlom pokus-omyl. Kde robíme najčastejšie chybu?

Najčastejšiu chybu robíme vtedy, ak sa nám páči priveľa materiálov, štýlov a namixujeme to tak, že jednotlivé kúsky sú síce sami o sebe pekné, ale ako celok to nefunguje. Vtedy vznikne chaos a bez toho, aby to človek vnímal, na neho toto prostredie nemôže pôsobiť príjemne a harmonicky. Stále by sme mali mať na pamäti, že menej je viac. A hlavne v dizajne platí, že v jednoduchosti je krása.

Rozličné vzory a materiály síce samostatne môžu byť pekné, ale vzájomne nemusia ladiť. Aj v interiéri platí, že menej je viac. Zdroj: Archív K. B.

Nestojí nás to práve v tom druhom prípade zbytočne veľa peňazí?

Stojí, lebo vo výsledku s tým interiérom vlastne ani nie sme spokojní, len to nevieme pomenovať a nevieme, prečo to tak vlastne je. Aj to je dôvod, ktorý nás neustále núti k zmenám.

Keď už sme pri tej investícii, platí aj pri interiéroch to, čo napríklad v móde? Drahé neznamená vkusné?

Vkus je veľmi subjektívny. Závisí od osobných preferencií klienta a jeho estetického cítenia. Ale vždy sa dá nájsť kompromis, pokiaľ to klient vie finančne zastrešiť. Vždy spolu vieme nájsť kvalitné a jeho vkusu vyhovujúce riešenie, ktoré krásne zapadne do navrhovaného interiéru.

Do čoho sa teda oplatí investovať?

Z môjho uhla pohľadu sa oplatí investovať do kvalitných materiálov, ktoré nielenže dobre vyzerajú a sú príjemné na dotyk, ale lepšie čelia opotrebovaniu a majú dlhšiu životnosť. Preferujem aj nábytok na mieru, ktorý ak je správne navrhnutý, poslúži dlhé roky bez potreby výmeny. Tiež netreba zabúdať na vyhovujúce a hlavne dostatočné osvetlenie. A v neposlednom rade sa určite oplatí investovať do interiérového návrhu, lebo ten vie ušetriť veľmi veľa času, rozhodovania, komplikácií pri vysvetľovaní predstavy každej profesii, a tým uľahčuje následné práce pri stavbe alebo rekonštrukcii.

Malo by byť z vášho pohľadu bývanie zrkadlom jeho majiteľa? Je práve to záruka toho, že sa v ňom bude cítiť príjemne a pohodlne?

Interiér šitý na mieru je kľúčom k pohodlnému a príjemnému bývaniu, sadne rovnako ako na mieru ušité šaty. Pri navrhovaní interiéru kladiem vždy dôraz na to, aby bol interiér navrhnutý na konkrétne životné návyky a potreby mojich klientov. Pýtam sa ich, ako fungujú, ako často mávajú návštevy, či spolu trávia ako rodina čas alebo majú domáceho miláčika, čo majú radi, či čítajú… To všetko sú vstupy do dizajnu, ktoré sa snažím zohľadňovať. Vo výsledku im takýmto spôsobom domov personalizujem a prispôsobujem presne na ich potreby.

Interiér prispôsobený osobným preferenciám je kľúčom k pohodlnému bývaniu. Zdroj: Archív K. B.

Kde beriete inšpiráciu pri vašej práci vy? A ako ste sa vôbec k interiérovému dizajnu dostali?

Inšpiráciu? Ja ani neviem. Asi to bude znieť ako klišé, ale všade navôkol. Či už v prírode, v krásnych interiéroch, na cestách a, samozrejme, v nových trendoch v dizajne. Stačí byť len otvorený novým nápadom, kombinovať a experimentovať. Ale často je to taká intuitívna, kreatívna práca.

K interiérovému dizajnu som sa dostala pri zariaďovaní môjho prvého bytu, pri ktorom som zistila, že ma to baví a napĺňa.  V tejto oblasti som si neskôr doplnila vzdelanie a pretavila som ho do plnohodnotnej práce tak, ako ho robím dnes.

Je to len môj pohľad, alebo má každý dizajnér rozpoznateľný rukopis a štýl, ktorý preferuje?

V tomto s vami plne súhlasím. Každý dizajnér má svoj rukopis a to je fajn, lebo vo finále si klient môže vybrať zo širokej ponuky. Ak si ma klient vyberie práve na základe mojej práce, je to záruka, že sa spoločne dopracujeme k želanému výsledku. Ak mi napíše alebo zavolá a nevidel ešte moju prácu, vždy ho najprv nasmerujem na moje portfólio aby videl, či sa mu môj štýl navrhovania páči alebo nie.

Roky praxe prinesú nielen veľa skúseností či inšpirácií, ale tiež odborný pohľad na to, ako sa dizajn mení a kam sa posúva. Kam sme sa v tejto oblasti posunuli?

Myslím si, že výrazný posun u ľudí nastal vo vnímaní domova ako priestoru, v ktorom žijú svoj každodenný život. Vnímajú, že by ich mal odzrkadľovať a reflektovať ich potreby a požiadavky na pohodlie. Zároveň viac vnímame kvalitu a udržateľnosť.  V tomto zmysle sú ľudia už ochotní priplatiť si za kvalitný projekt, personalizovaný návrh interiéru a precízne remeselné spracovanie.

Pamätáte si na najväčšiu výzvu, ktorej ste pri svojej práci museli čeliť?

Výzvou sú pre mňa väčšinou netradičné, komplikované priestory alebo komerčné priestory, ako napríklad kaplnka, ktorú som navrhovala dávnejšie. Ale mám ich rada, lebo ma posúvajú vpred a vždy ich prijímam s rešpektom a pokorou.

Stalo sa vám niekedy, že ste požiadavku klienta nevedeli splniť, alebo ste spoluprácu museli z nejakých dôvodov odmietnuť?

Asi dvakrát sa mi stalo, že som sa nie úplne trafila na prvýkrát do klientovej predstavy, ale nakoniec sme sa spolu dopracovali k želanému výsledku. S odstupom času to prisudzujem nedorozumeniu v komunikácii. Spoluprácu som z mojej iniciatívy zatiaľ nikdy neukončila.

Aj keď sa návrh nepodaril na prvý raz, stále sa nakoniec našlo spoločné riešenie. Zdroj: Archív K. B.

A naopak, s akými typmi klientov sa vám spolupracuje najlepšie?

Mám rada rozhodných klientov, ktorí majú čas na komunikáciu, majú realistické očakávania s ohľadom na rozpočet a následný proces zariaďovania. Toto všetko indikuje príjemnú pracovnú atmosféru a vzájomnú spoluprácu. Klient s takýmito vlastnosťami je otvorený spätnej väzbe a vie sa zamyslieť nad ponúkanými možnosťami a riešeniami.

Máte radšej, ak dostanete úplne voľnú ruku, pár indícií alebo jasné zadanie?

Voľná ruka v dizajne je aspoň pre mňa kameňom úrazu. Do takýchto projektov by som ani nešla, lebo každý interiér sa dá zariadiť na milión spôsobov a ja mám len jednu šancu vytvoriť ten správny. Ak aj klient nemá predstavu, ako by mal vyzerať jeho domov, správnymi otázkami prídem k odpovediam, ktoré sú pre mňa dôležité. Na základe týchto informácii mu potom navrhnem interiér, od ktorého sa dá už ľahko odraziť. Keď má klient v rukách vizualizáciu a zhmotní sa mu nejaká predstava, ako by jeho domov mohol vyzerať, vieme s tým už ďalej ľahšie pracovať.

Ale osobne nemám rada ani prácu s klientom so striktnými zadaniami, lebo vtedy sa z dizajnéra stáva len prekresľovač bez možnosti ponúknuť svoje skúsenosti. Najlepšie sa mi pracuje s ľuďmi, ktorí majú svoju predstavu, vedia zadefinovať, v akom štýle by chcel mať navrhnutý interiér a približne v akých farbách, a zvyšok je na mne.

Aké neštandardné azda až bizarné požiadavky mávajú klienti?

Väčšinou sú to dispozičné riešenia, ktoré nie sú úplne vhodné pre ich danú dispozíciu, ale sú na ne nafixovaní, lebo sa im to páči alebo to niekde videli. Príkladom je napríklad ostrov v kuchyni. Ten si vyžaduje veľkorysý priestor, ktorý ak chýba, tak pôsobí ako zbytočná bariéra, ktorá zaťažuje priestor. Tiež sa občas stretávam, že chcú v interiéri viaceré materiály, ktoré sa im páčia, ale nie sú kombinovateľné vzorovo ani štýlom.

Zvyknú ľudia počúvať vaše rady, alebo si idú tvrdo za svojim?

Musím povedať, že si nechajú poradiť. Ak sa aj stretnem s nejakou špecifickou požiadavkou, väčšinou to vyplýva z nedostatku vedomostí o možnostiach, ktoré sú dnes na trhu. Keď im vysvetlím prečo to nie je dobré riešenie, tak zvažujú. Stále však majú možnosť, že ak ich to má v hlave mátať, tak im to pre predstavu zakreslím. V 90% prípadov mi dajú následne za pravdu.

Čierna farba sa nehodí do každého interiéru, ale na druhej strane na ňu nemá každý odvahu. Dizajnérka vie klientov nasmerovať, ale aj povzbudiť k skúšaniu nových vecí. Zdroj: Archív K. B.

Nadčasová klasika, ktorá neomrzí alebo odvážne experimenty. Čo uprednostňujeme viac?

Samozrejme, záleží od charakteru a účelu konkrétneho priestoru, ale vo väčšine preferujeme klasiku. Farebne aj materiálovo stály dizajn, ktorý vieme obmeniť len jednoduchou výmenou drobných zariaďovacích predmetov. Aj naďalej u nás prevláda funkčný minimalizmus s jednoduchými čistými líniami v neutrálnych farbách, občas doplnený o výraznejší akcent, prípadne nejaký zaujímavý prvok. Na druhej strane, keď potom príde projekt, v ktorom chce klient čierne stropy, je to pre mňa vítané osvieženie.

Veľmi dôležité je aj to, aby bolo bývanie praktické a funkčné. Myslíme na to už v samotnom procese zariaďovania, alebo je to vec, ktorú preverí až samotné bývanie a používanie?

Praktickosť a funkčnosť sú veľmi dôležitými faktormi pri navrhovaní interiéru najmä vzhľadom na súčasný životný štýl a ekonomickú stránku. Už pri samotnom zadaní dostávam často podmienku, aby bol interiér nadčasový a s dostatkom úložných priestorov. Klient investuje veľa peňazí do samotnej nehnuteľnosti a chce interiér, ktorý je aktuálny niekoľko rokov, aby ho nemusel tak skoro rekonštruovať. Toto je vo všeobecnosti môj prístup k návrhom interiéru. Vidieť to najmä v detských izbách, ktoré navrhujem s neutrálne farebným nábytkom. Vie poslúžiť ako malému dieťaťu, tak aj tínedžerovi vo vyššom veku. Stačí len vymeniť tapetu, dekorácie alebo maľovku, pridať svetielka a redizajn je na svete.

Detské izby v neutrálnych odtieňoch sa neskôr jednoduchšie pretvoria na izbu pre tínedžerov. Zdroj: Archív K. B.

Často interiéru namiesto veľkých zásahov prospejú práve spomínané „kozmetické úpravy“. Aké zmeny zaberú pri redizajne?

„Kozmetické úpravy“ môžu mať veľký vplyv na atmosféru a vzhľad interiéru bez potreby veľkých zásahov alebo investícií. Veľký efekt vedia spraviť koberce. Rada ich používam so vzorom, ale všimla som si, že sa ich ľudia trochu boja. A hlavne väčších formátov. Tiež ak v domácnosti nie je záclona, ťažko z interiéru vyčarujete útulný domov.

Samozrejme, okrem textílii je to aj samotná úprava stien, či vo forme maľovky, tapety, omietky. Svetlou farbou stien viete priestor opticky zväčšiť, intímnu atmosféru zasa vyčaria tmavšie odtiene. Na stenu stačí niekedy zavesiť obrazy, plagáty, zrkadlo, ktoré sa pohrá s odrazmi, či pridať zeleň, ktorá vnesie do domova kúsok prírody. A nesmieme zabúdať ani na náladové osvetlenie, napríklad v podobe stojacej alebo stolovej lampy.  A pre tých odvážnejších a kreatívnejších sa ponúkajú rôzne DIY projekty, kde stačí premaľovať nábytok, zrenovovať nejaký vintage kúsok alebo ozdobiť steny nástennými lištami, panelmi, či lamelami. Fantázii sa v tomto prípade medze nekladú.

Text: Michaela Krivdová
Foto: Archív respondentky