Ako zbavili chátrajúcu stavbu večnej vlhkosti a priviedli do nej viac svetla? Liečivý rez domom vykúzlil zo starého mlyna nevšedné bývanie!

Po bližšom zoznámení sa so staručkým mlynom bolo jasné, že na jeho premenu na bývanie nebude dostatočná „plastická operácia“, ale potrebuje podstatne razantnejšie riešenie – „transplantáciu“. Nestačilo omladiť len povrch a vizuálnu podobu. Mlyn potreboval ozdraviť všetky zásadné konštrukcie a to tak, aby nezmizlo kúzlo stáročí a pôvodnej funkcie stavby.

Stavba pred rekonštrukciou Zdroj: Stempel & Tesar architekti

Namiesto novostavby rekonštrukcia

Majitelia mlyna presne vedeli, čo od bývania, na ktoré sa mal premeniť, očakávajú. Svoju predstavu charakterizovali slovami: „Má byť nevšedné a pritom neokázalé“. Tento opis zároveň odráža celý životný postoj a charizmu manželského páru, pre ktorý má dôležité miesto v živote pokora a úcta. Investori ani architekti na začiatku spolupráce netušili, že výsledkom bude vdýchnutie nového života domu, ktorý vznikol vďaka úžasnej spolupráci.

Mlyn potreboval ozdraviť všetky zásadné konštrukcie a to tak, aby nezmizlo kúzlo stáročí a pôvodnej funkcie stavby. Zdroj: Filip Šlapal

Najskôr len spoločne hľadali vhodné miesto, kde by stál nový príjemný dom, kým nenarazili na prastarý mlyn pri zaniknutom rybníku so silným géniom loci. Po prvej návšteve bolo rozhodnuté – nebude sa stavať, ale rekonštruovať.

Ako amputovali časť trupu

Architekti obrazne prirovnávajú svoju prácu k práci lekárov, ktorí liečia pacientov. Aj v tomto prípade pristupovali k mlynu ako k človeku, ktorého je potrebné uzdraviť, ba čo viac – dať mu šancu na nový život napriek zlému zdravotnému stavu.

„Hlavnou úlohou bolo do útrob domu dostať vzduch a svetlo. Nechceli sme však narušiť štít, preto sme „amputovali časť trupu“. Vďaka tomuto riešeniu vzniklo v pôvodnom objeme stavby patio. Cez presklený „rez domom“ do interiéru vniklo slnko. Hlavný štít sme obnažili z oboch strán a prúdenie čerstvého vzduchu ho zbavilo večnej vlhkosti, ktorá by sa s obnovením rybníka znásobila,“ opisujú architekti najdôležitejší moment rekonštrukcie.

Hlavná denná zóna je na strednom podlaží,, pretože je v jednej rovine s patiom a „odkrojenou“ fasádou s čarovným priestorom na sedenie. Zdroj: Filip Šlapal

Zrenovovaný krov vytvára atmosféru v dennej zóne

Nevyhnutnou súčasťou rekonštrukcie bolo rozobratie a zrenovovanie krovu, až potom sa mohol vrátiť späť do pôvodnej polohy. Architekti zrušili stropy v obývacej izbe s kuchyňou a jedálňou, vďaka čomu je priestor otvorený cez dve poschodia až po krov – takže obyvatelia i návštevníci tomu sa môžu stále kochať pohľadom na prácu predkov.

Rekonštruovaný mlyn celkovo pozostáva z troch podlaží umiestnených v miernom svahu. Hlavná denná zóna je na strednom z nich, pretože je v jednej rovine s patiom a „odkrojenou“ fasádou s čarovným priestorom na sedenie. V najvyššom poschodí sú galéria s knižnicou a dvoma miestnosťami, nočná časť našla priestor v najnižšie položenom poschodí.

Architekti zrušili stropy v obývacej izbe s kuchyňou a jedálňou, vďaka čomu je priestor otvorený cez dve poschodia až po krov. Zdroj: Filip Šlapal

Pôvodnú funkciu stavby pripomína mlynské koleso

Pôvodný vstup do mlyna viedol po lávke, ktorú autori premeny nahradili súčasnými materiálmi – pozinkované nosníky a pororošty. Vchod však zostal na rovnakom mieste, ako bol kedysi. Neodmysliteľnou súčasťou exteriéru mlyna je mlynské koleso, vyrobené tradičným remeselným spôsobom. Celé prízemie vrátane patia je vydláždené čadičovou dlažbou.

„Jednotlivé časti mlyna sme starostlivým spôsobom postupne obnovili alebo vymenili, aby spĺňali vytýčený cieľ – nevziať domu krásu staroby. Život mlynu vdýchli až jeho noví majitelia, keď sa zabývali. Dom našiel znovu svoju funkciu, zmysel života. Po rekonštrukcii sa nestal exponátom do skanzenu, ale miestom, v ktorom sa žije,“ uzatvárajú autori zaujímavej rekonštrukcie.

Sabína Zavarská
Foto: Filip Šlapal