Pôvodný dom kedysi fungoval ako hostinec. Po náročnej rekonštrukcii si v ňom dnes užívajú zaslúžený dôchodok

Dlho pred rozvojom železníc, v časoch, keď sa používali konské záprahy a dostavníky, sa mnohí cestujúci zastavovali na krátky odpočinok v dome, ktorý je teraz domovom Wendy a Johna. Ich príbytok stojí na frekventovanej ceste medzi dvoma mestami, bol totiž veľmi obľúbeným zájazdovým hostincom. Je len kúsok od pôvodnej cesty a rozhodne nie je jediný, ktorý už od 16. storočia, keď bol postavený, plnil túto funkciu.

To, čo dom v súčasnosti odlišuje od tých ostatných, je poctivá renovácia, ktorou prešiel pod rukami Wendy a Johna. Manželia svojím citlivým prístupom dokázali docieliť, aby staré zrenovované prvky dokonale ladili s novými, ktoré k budove pridali. Z domu je tak i naďalej miesto, z ktorého má radosť každý, kto si v ňom aspoň na chvíľu odpočinie.

Majitelia Wendy a John. Zdroj: Penny Wincer

Rekonštrukcia starého zájazdového hostinca bola behom na dlhú trať. John kúpil usadlosť už v roku 1990 a s renováciou začal o štyri roky neskôr. Časť pôvodnej dubovej konštrukcie musela byť zrenovovaná tak, aby poskytovala väčšiu stabilitu. Bolo tiež potrebné vymeniť strechu. John nahradil drevenú fasádu tehlami, aby drevenú konštrukciu ochránil pred prípadným poškodením spôsobeným dažďom. Vrátiť rozpadnutý dom do obývateľného stavu bolo pre Johna, ktorý pracoval po boku skúsenejších stavbárov, ozajstnou osobnou výzvou. „V čase, kedy sme sa s Johnom zoznámili, boli už všetky veľké opravy dokončené. A tak sme sa sem mohli hneď nasťahovať a ja som začala premýšľať, ako dom zariadim a vyzdobím. Bolo to celkom dobre načasované,“ dodáva so smiechom Wendy.

Kým sa John sústredil na stavebnú časť renovácie, Wendy do domu vložila svoje estetické cítenie. „Keď som sa nasťahovala, všade boli béžové steny a ťažké modré koberce. Kuchyňa bola poskladaná dohromady len tak náhodne,“ spomína Wendy. „Postupne som vymenila farby a koberce, aby interiér získal trochu viac štýlu. Johnovi sa to tiež páčilo.“

Dvojica vdýchla život kuchynským skrinkám, a to vďaka novému náteru. Zrkadlo nad umývadlom pochádza z vedľajšieho stánku na bazáre, na ktorom predávali svoje veci i John a Wendy.  Zdroj: Penny Wincer

„Cena zrkadla postupne klesala, no stále bolo pre nás príliš drahé. Nakoniec sme jeho majiteľom ponúkli niektoré z našich nepredaných vecí a pridali k nim nejaké peniaze, len aby sme tento kúsok mohli získať,“ vraví Wendy.

S pomocou priateľa, architekta Williama Howeho, dostali bez problémov stavebné povolenie na rozšírenie zimnej záhrady v zadnej časti domu. Získali aj povolenie na renováciu malej stodoly, ktorá sa nachádza na jednej strane domu. „Mali sme šťastie na ľudí na miestnom stavebnom úrade,“ vraví Wendy. „Sú celkom flexibilní za predpokladu, že robíte zmeny v súlade s pôvodnou budovou. My sme, samozrejme, nechceli robiť zásahy, ktoré by sa k domu a prostrediu nehodili.“

Starý príborník ladí s kuchyňou vo vidieckom štýle. Wendy na ňu vystavila obľúbené starožitné taniere a dózy v tvare králikov. Zelený džbán s bodkami, ktorý kúpila na trhu s ručne vyrobenými vecami, patrí k jej obľúbeným kúskom. Jednoducho − čo predmet, to originál. Zdroj: Penny Wincer

Zimná záhrada a vylepšená kuchyňa vdýchli domu nový život. Z každej miestnosti na vás teraz vyžaruje prívetivosť a pohostinnosť, ktoré boli pre tento dom charakteristické aj v dávnej minulosti. Vďaka tomu, že Wendy má cit pre starobylé kúsky, získala nehnuteľnosť osobitý nádych. „Nemala som nejakú konkrétnu predstavu alebo plán, ako dom zariadim a vyzdobím,“ priznáva Wendy. „Páči sa mi francúzsky vidiecky štýl a maľovaný nábytok. Je tu však aj niekoľko prvkov, ktorými sme improvizovali. Je to jednoducho, ako keby sa k vám dom prihováral,“ dopĺňa. „Občas len tak prinesiem nejaké veci, a zistím, že sa sem nehodia. Alebo sa mi tu až tak nepáčia. Keď sa to stane, tak ich jednoducho posuniem ďalej.“

Niekedy s nadšením prinesiem domov nejaký kus nábytku alebo dekoráciu a zistím, že sa sem vlastne nehodia. Počítam s tým a netrápi ma to. Jednoducho ich posuniem niekomu inému, koho potešia.

majiteľka Wendy

Loviť poklady z bazárov nie je len Wendyinou doménou. John má v tomto smere rovnako silné stránky. „Je skvelý v zjednávaní a domov tiež rád nosí rôzne veci,“ usmieva sa Wendy. „Raz prišiel s kusom oplotenia a so starými oknami z korby auta. Zaujímalo ma, čo s tým plánuje robiť.“ A čo z toho nakoniec vzniklo? Vo vzdialenom kúte záhrady vybudoval malú vyvýšenú plošinu, niečo ako malú pevnosť. Na nej dvojica zvykne len tak sedieť, pričom sa jej ponúka výhľad na celé údolie. „Na začiatku bola spustnutá a na pohľad nie veľmi vábna,“ spomína Wendy. „Ppostupne sa však premenila na letný domček, ktorému žartovne hovoríme dom na rybníku, pretože voda stúpa a klesá podľa ročného obdobia.“

Bez ohľadu na ročné obdobie stojí pohľad na záhradu vždy za to. Práve tu trávi Wendy viac času než kdekoľvek inde. Samotný výhľad na údolie si však neužíva toľko, koľko by si priala. Väčšinou ju nájdeme medzi záhonmi. Niekedy sa jej stane, že pri hrabaní sa v pôde nájde kúsok hlinenej fajky – pozostatok z čias, keď jej dom fungoval ako hostinec.

V spálni majiteľov sa nájde dokonca aj niekoľko objavov z ulice, ako napríklad kreslo. Veľká skriňa pochádza z ďalšieho starožitníctva. Zdroj: Penny Wincer

John objavil detskú topánku v komíne nad kuchynským kozubom. V hlavnej spálni je do malty vložená stará minca, ktorá prešla toľkými rukami, že jej povrch je už úplne hladký a nie je na nej možné prečítať dátum.
Možnože tieto staré poklady priniesli svojim novým majiteľom počas rokov šťastie. A možno je to naopak. Wendy a John sú rozhodne šťastní, že sa môžu o tento dom s láskou starať. A ak by vedel ich príbytok rozprávať, určite by povedal, aký je rád, že má takých láskavých a starostlivých majiteľov.

Väčšina dekorácií na komode sú milované úlovky z bazáru – Wendy má na ne jednoducho nos. Lavičku na parfum kúpila v starožitníctve a akvarelový obraz v galérii. Zdroj: Penny Wincer

Profil

MAJITELIA

Wendy, v minulosti pracovala ako farmaceutka, a John, ktorý pracoval ako obchodník. Obaja si už užívajú zaslúžený dôchodok.

NEHNUTEĽNOSŤ

História domu v grófstve Kent, ktorý v minulosti fungoval ako zájazdový hostinec, siaha až do 15. storočia. Dom sa rozkladá na štyroch poschodiach vrátane pivnice.

REKONŠTRUKCIA

Časť podperných stĺpov z duba musela byť zrekonštruovaná, aby stĺpy zabezpečili väčšiu stabilitu. Majitelia vymenili aj strechu a prepojili niektoré časti domu. Bolo potrebné riešiť problém s veľkou vlhkosťou. Výmenou museli prejsť aj zhnité okenné rámy.

Text: Karen Darlow, redakčne upravila Lucia Blažiová

Foto: Penny Wincer

Zdroj: Časopis Môj dom