Stretnutie dvoch svetov

Bývanie v podkroví má svoje výhody i nevýhody. Jednou z neodškriepiteľných výhod je vytvorenie nových priestorov na bývanie relatívne lacno a bezproblémovo. Práve to bola zrejme tá pravá a prvá pohnútka, prečo sa začali podkrovia využívať na bývanie – vytvorenie nového bytu, na ktorý netreba nový pozemok, nové základy, ani nové prípojky… využitie doteraz nevyužívaných priestorov, rozšírenie možností, „nafúknutie“ životného priestoru, ktorý sa pôvodne zdal nemenne zovretý štyrmi stenami. Aj keď štyri steny nepovolili, tá piata sa dala prekabátiť. Podobný bol aj dôvod pre vznik bytu, ktorý sme tento mesiac navštívili.

Príbeh rekonštrukcie

Starý nájomný dom takmer v centre mesta, postavený asi v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, sa po revolúcii vrátil do rúk staronových majiteľov a vzápätí prešiel niekoľkými premenami. Pri prvej rekonštrukcii a modernizácii sa tu vytvorili kancelárske priestory. Kancelárie vtedy vznikli aj v podkroví, v priestoroch pôvodnej práčovne a sušiarne prádla. Pri druhej rekonštrukcii, o sedem rokov neskôr, sa podkrovie premenilo na byt pre majiteľa domu.

Dom síce nie je pamiatkovo chránený, ale patrí do pamiatkovo chránenej zóny, čiže bolo potrebné akceptovať pripomienky od pamiatkarov, a aj relatívne bezvýznamné zásahy (napr. zbúranie garáže vo dvore) sa dosť komplikovane schvaľovali. Pri rekonštrukcii podkrovia, vzhľadom na to, že sa nemenila uličná fasáda domu, neboli zo strany pamiatkového úradu nijaké väčšie obmedzenia. Pri prvej prestavbe sa zasiahlo aj do konštrukcie krovu. Nemohol sa síce zvýšiť, ale na strane do dvora sa zmenil sklon sedlovej strechy na miernejší, čím sa v interiéri získalo viac priestoru s podchodnou výškou a rozšírila sa tak obývateľná a zariaditeľná plocha podkrovia. Okrem toho sa na strane otočenej do dvora (pri terajšej kuchyni) vybudovala aj terasa.

V roku 1992, keď sa dom prvýkrát rekonštruoval, bol výber materiálov podstatne obmedzenejší ako dnes. Väčšina konštrukcií v podkroví je preto z dreva, izolovaná Nobasilom a omietnutá. Pri prvej rekonštrukcii boli všetky nové rozvody napojené na pôvodné vedenia v dome (výnimkou boli len elektrické inštalácie, ktoré museli byť pre elektrické kúrenie úplne nové). Pri druhej rekonštrukcii (v roku 1999) sa však museli všetky staré rozvody (vody, plynu, odpadové potrubia, hromozvody…) vymeniť, pretože boli vo veľmi zlom stave. Vtedy sa tiež zmenilo elektrické kúrenie na výhodnejšie plynové.

Pri druhej rekonštrukcii sa v podkroví menili najmä povrchové úpravy a materiály v interiéri (podlahy, obklady, dvere, vybavenie kúpeľne…) tak, aby sa zvýšil štandard bytu. Aj v tomto prípade samuseli rešpektovať požiadavky pamiatkarov – napríklad na materiál a tvary okien na fasádach orientovaných do ulice.

46614

Dispozičné riešenie

Dispozícia bytu je veľmi jednoduchá a logická. Podkrovie je z väčšej časti rozdelené na dve polovice chodbou, ktorá prechádza po dĺžke priestoru približne pod najvyšším miestom krovu – hrebeňom strechy. Do bytu sa vstupuje na jednom konci podkrovia (zboku) a priamo oproti vstupu je otvorená hala spojená s pracovňou, oddelená od chodby len krátkou stienkou. Na strane orientovanej do ulice je hneď vedľa haly spálňa. Oproti cez chodbu, na strane orientovanej do dvora, sú v rade za sebou WC, kúpeľňa a kuchyňa. Vďaka tomu, že sa tu zmiernil sklon strechy, je kuchyňa dosť veľká a priestranná, navyše na ňu nadväzuje pomerne veľká terasa. Na opačnom konci od vstupu končí chodba v priestrannej obývačke otvorenej na celú šírku podkrovia.

Život v podkrovnom byte

K nevýhodám podkrovných bytov patrí to, že aj keď je podlažná plocha veľká, pre šikmé steny (a malú výšku pri obvode budovy) ju z veľkej časti nemožno využívať. Túto nevýhodu možno niekedy eliminovať zmenou sklonu strechy, alebo nadvihnutím celej konštrukcie krovu, čím sa zvýši nadmurovka – rovná stena, ktorá je pokračovaním fasády. V tomto podkroví bola možná iba zmena sklonu strechy, aj to len z jednej strany bytu.

Ako hovorí domáca pani, život v podkroví je iný ako v obyčajnom byte – v niečom krajší, v niečom komplikovanejší. Kým si privykla na šikmé steny, párkrát si poriadne udrela hlavu, ale zvykla si. Zvykla si aj na klimatizáciu, ktorá je v lete v podkrovnom byte nevyhnutná. A býva tu rada. Vychutnáva tú zvláštnu atmosféru. Rada sedáva na terase vysoko nad ostatným svetom, rada sa pozerá cez strešné okná na nebo, oblaky, dážď, ktorý melancholicky bubnuje na sklo, alebo keď na okná pomaly padajú snehové vločky. Podkrovný byt má asi aj vďaka tej blízkosti k nebu úplne inú atmosféru než obyčajný. Aj preto, aby sa dalo lepšie vnímať nebo a živly za nimi, nie sú v tomto byte na šikmých oknách nijaké závesy ani žalúzie. Domáci radšej zvolili tmavú fóliu, ktorá v lete chráni pred slnečnou páľavou.

Kontrasty a harmónia v zariadení

Celý byt je zariadený striedmo a elegantne, s dôrazom na kvalitné materiály. Každý z partnerov si do bytu doniesol niečo so sebou a všetko bolo treba zladiť. Domáca pani pochádza z umeleckej rodiny, z ktorej si priniesla blízky vzťah k umeniu a starožitnostiam. Svojím nekonvenčným prístupom k zariaďovaniu domova v paneláku jej však rodičia už od detstva vštepovali istú prispôsobivosť a toleranciu k iným názorom. Naproti tomu domáci pán je príkladom technicky založeného praktického pragmatika, ktorému ide o čistotu zvuku a obrazu, a nie o to, aký tvar a farbu má televízor, alebo reproduktory. Ako hovorí domáca pani: „Aj zariaďovanie bytu vo dvojici je o tolerancii, a každý z nás musí občas vedieť ustúpiť.“ Pri spoločnom dotváraní svojho domova sa snažia voliť „zlatú strednú cestu“. Avšak ani kontrasty medzi starým a novým tu nepôsobia neprimerane, naopak, byt oživujú, a oba protipóly v tomto kontraste lepšie vyniknú. Zrejme preto, že zdanlivo vzdialené svety sú kombinované s vkusom, a predsa len ich niečo spája – maximálna kvalita. Kvalitné a hodnotné veci z každej epochy ľudských dejín ostávajú kvalitnými a hodnotnými, aj keď čas plynie ďalej a prináša nové módne trendy.

Pri výbere nábytku sa manželia zhodli v názore, že menej je niekedy viac, a zariadili byt minimom nábytku, tak, aby vynikol priestor sám. Nevýhodou takéhoto prístupu však je nedostatok miesta na odkladanie. Čiastočne ho rieši odkladací priestor tesne pod hrebeňom strechy, ktorý je však prístupný len po rebríku, a tak sa sem často používané veci naozaj nedajú odložiť. Avšak, ako sa hovorí, kto chce, hľadá spôsoby… a tak sa aj v tomto byte našlo riešenie. Podkrovný byt je, pochopiteľne, na najvyššom poschodí, a nakoľko je celý dom v súkromnom vlastníctve, dalo sa k bytu pričleniť aj prístupové schodisko. V čase našej návštevy tu práve vznikali odkladacie priestory na zvršky, knihy a rôzne iné, zväčša neskladné predmety (ako napríklad žehliaca doska), ktoré sú v domácnosti potrebné, ale miesto na ich odloženie sa často hľadá len veľmi ťažko.

Tento podkrovný byt je pre dvojicu hniezdočkom snov, pre troch by však bol asi pritesný. A tak, keď príde tretí, vítaný člen rodiny, a začne sa hlásiť o svoje neodškriepiteľné právo na priestor, budú musieť pouvažovať nad tým, kde ho nájsť. Ani tento byt nie je nafukovací, a pretože už bývajú v podkroví, tradičná „cesta hore“ nie je možná. Ešte stále tu však ostáva otvorená „cesta dolu“, teda aspoň čiastočný návrat z nebeských výšin medzi štyri kolmé steny.

Technické údaje: Strešná krytina: Bramac Tepelná izolácia: Nobasil Kúrenie: plynové Podlahy: klasické lepené drevené parkety, keramická dlažba Povrchová úprava stien: omietky Okná: drevené