Vyzerá ako vystrihnutý z typickej dedinky, ale v skutočnosti stojí v Bratislave. Uprostred metropoly si pár žije idylku ako na vidieku

Starý dom na svahovitom pozemku na prvý pohľad nepôsobí ako najlákavejšia ponuka na kúpu. Ak je to aj váš názor, isto vás prekvapí, čo z „deduška“ na juhozápadnom svahu v bratislavskom Starom Meste dokázali vytvoriť architekti zo štúdia JRKVC. Mali za úlohu premeniť stavbu, ktorá už prakticky doslúžila, na bývanie pre spoločensky aktívny zrelý pár a jeho rodinu.

Vďaka rekonštrukcii dom získal úplne inú atmosféru a bývanie v ňom sa na rebríčku životnej úrovne posunulo o pár priečok vyššie. To všetko bez toho, aby narušil vzhľad ulice alebo inak nepriaznivo zasiahol do pôvodného stavu.

Dom aj napriek veľkej rekonštrukcii zapadá do okolitého prostredia tak prirodzene, akoby tu stál odjakživa. Zdroj: Peter Jurkovič

Dvojpodlažná terasa

Základný tvar a proporcie stavby zostali prakticky nezmenené, zásadnou zmenou je rozšírenie do priestoru záhrady a pribudla aj vstupná platforma na úrovni ulice. Najviac nás zaujala veľkorysá terasa v šírke celého domu, ktorá rozširuje obytný priestor nielen na prízemí, ale aj na prvom poschodí. Pôvodne mal dom z tejto strany len jednu lodžiu v podkroví a menšiu terasu na prízemí. Tento charakteristický prvok rekonštrukcie poskytol domácim nekonečné možnosti trávenia času na rozhraní interiéru a exteriéru s výhľadom do súkromia záhrady.

„V projekte rekonštrukcie sme v maximálnej miere využili existujúce murované obvodové konštrukcie prvého aj druhého nadzemného podlažia. Vybúrali sme všetky vnútorné priečky druhého nadzemného podlažia a strešnú konštrukciu sme nahradili novou,“ spresňuje Peter Jurkovič.

Terasa na zadnej strane domu rozširuje nielen obytný priestor, ale aj možnosti relaxu. Zdroj: Peter Jurkovič

V obale z eternitu

Ďalším výrazným prvkom premeny trojpodlažného domu je materiálové zjednotenie stavby. Dvojpodlažnú terasu, ktorú autori premeny „prilepili“ na fasádu orientovanú do záhrady, materiálovo odlíšili od samotného domu. Nielen horné podlažia domu, ale prakticky celú stavbu obalili do sivého eternitu, teda cementovláknitých dosiek v tvare šablón (neobsahujú azbest, ako sa každý hneď pýta – poznámka architekta) pripomínajúcich rybie šupiny. Svahovitý terén pri pohľade z ulice ukrýva celé najnižšie podlažie, stavba pôsobí kompaktne, moderne a pritom neruší okolie.

Stavbu architekti obalili do eternitu, pripomínajúceho rybie šupiny. Neobsahuje však azbest. Zdroj: Peter Jurkovič

Zmeny v interiéri

Z hlavného vstupu do domu sa dostanete priamo do dennej zóny na druhom nadzemnom podlaží (prvé poschodie). Architekti otvorili takmer celý priestor a vytvorili tak priestrannú dennú zónu. Prepojili ho však aj so záhradou, takže atmosféra v priestore kuchyne, jedálne a obývačky je úplne odlišná ako kedysi.

„Toto podlažie sme po oboch stranách pozdĺžne otvorili sklenenými plochami s výhľadom do záhrady. Tým vznikajú atraktívne priehľady a zároveň je interiér presvetlený prirodzeným svetlom,“ zdôrazňuje hlavný architekt.

Najvyššie poschodie slúži ako nočná zóna. Okrem spálne k nemu patrí pracovňa, priestranný šatník a ešte väčšia kúpeľňa. Keďže je to poschodie na oddych a spánok, má najmenej presklených plôch.

Rohové presklenie pri jedálenskom kúte. Zdroj: Peter Jurkovič

Denná zóna

Vstup do domu vás zavedie do priestrannej dennej zóny, ktorá funguje ako spoločenská časť domu. Napriek tomu, že tu nenájdete žiadne dvere, podlažie je funkčne rozčlenené na kuchyňu s jedálňou a obývačku, na ktorú nadväzuje terasa. Toto praktické členenie architekti dosiahli pomocou svetlomodrého boxu umiestneného doprostred dispozície. Z jednej strany zahŕňa kuchynskú linku, vnútri ukrýva hygienu a komoru.

Aj bez dverí sa dá priestor rozdeliť na funkčné zóny. V tomto prípade si architekti pomohli modrým boxom, ktorý ukrýva toaletu a komoru. Zdroj: Peter Jurkovič

Presklenie a terasa

Celá jedna stena druhého nadzemného podlažia je presklená. Vďaka preskleniu je obývačka väčšinu dňa plná prirodzeného svetla a zároveň sú zvnútra príjemné výhľady do okolia – podobne ako z terasy za presklením. Pod ňou je ďalšia terasa, ktorá nadväzuje na prvé nadzemné podlažie.

Presklená stena vovádza dovnútra množstvo prirodzeného svetla. Vďaka otvorenej dispozícii siaha svetlo aj hlbšie do dispozície. Zdroj: Peter Jurkovič

Vonkajšia jedáleň

Hlavnou zmenou, ktorá vznikla počas rekonštrukcie, bolo rozšírenie obytných podlaží smerom do exteriéru, vďaka dvom pristavaným podlažiam terasy. Vznikol tak praktický i príjemný priestor na hranici medzi interiérom a záhradou, kde môžu domáci stolovať, hostiť návštevy či len tak relaxovať pri pohľade na zeleň.

Rozsiahla zastrešená terasa je ideálnym miestom na relax i na stolovanie s priateľmi. Zdroj: Peter Jurkovič

Obývačka

Fakt, že majitelia sú umelecky naladení, je zrejmý prakticky z každého kúta domu. Ani nemusíte vedieť, že súčasťou domu je ateliér. Zaujímavé obrazy pokrývajú celú stenu za gaučom v obývačke. Všimnite si knižnicu vľavo, ktorá je zakomponovaná do multifunkčného centrálneho boxu. Spojivom celého podlažia je koľajnicové stropné osvetlenie.

Umenie dodáva priestoru farebnosť i osobitú atmosféru. Zdroj: Peter Jurkovič

Ateliér

Zo zádveria na druhom nadzemnom podlaží, ktoré je z jednej strany na úrovni ulice, z druhej však vysoko nad svahom, vedie jednoramenné schodisko o poschodie nižšie. Tu architekti vo veľkej miere zachovali pôvodnú dispozíciu, zmenili však funkciu jednotlivých miestností. Dnes tu nájdete nahrávacie štúdio, ateliér, hosťovskú izbu a práčovňu.

V dome nebývajú len jeho majitelia, ale aj ich umelecké diela – obrazy. Majú vyhradený samostatný priestor, kde vznikajú a sú i vystavené na obdiv. Zdroj: Peter Jurkovič

Podobne ako prvá časť ateliéru, určená na tvorbu, aj jeho druhá časť, ktorú domáci používajú na uskladnenie diel a ich vystavenie, má východ na terasu. Z terasy prvého nadzemného podlažia schodmi zídete rovno do svahovitej záhrady.

Z ateliéru sa dostanete priamo na spodnú terasu a do záhrady plnej zelene. Zdroj: Peter Jurkovič

Text Sabína Zavarská
Foto Peter Jurkovič
Zdroj: Časopis Môj dom