Z historického dvojdomu vytvorili dva samostatné byty. Pôvodné členenie zmenili z vertikálneho na horizontálne

Investorkou rekonštrukcie a zároveň majiteľkou domu je rodáčka zo Sušíc, ktorá žije v zahraničí. Celá stavba nie je rovnako stará, pretože k pôvodnému domu bola v 90. rokoch minulého storočia pristavená nová časť. Prístavba však nebola nikdy dotiahnutá do finále – zostala vo fáze hrubej stavby, a tak ju našli aj architekti pri prvej obhliadke. Hlavným zámerom rekonštrukcie bolo z nepraktického historického objektu vytvoriť príjemné bývanie. Dokonca nie jedno, ale hneď dva samostatné byty.

Historické hradby tvoria južný múr prístavby

Oba domy – pôvodný i pristavený sú pôdorysmi primknuté k hradbám mesta až do tej miery, že historické hradobné murivo tvorí južnú stenu prístavby. V stavbe kedysi sídlilo kaderníctvo. Premena funkcie na dve samostatné bývania si automaticky vyžadovala vznik nových otvorov a predovšetkým kompletné prepracovanie dispozícií.

Pôvodný stav. Zdroj: Radek Úlehla

Usporiadanie vo vnútri zmenili z „vedľa seba“ na „pod sebou“

„Princíp prevádzkového rozdelenia sme zmenili z horizontálneho (podľa objektu) na vertikálne (podľa podlažia). Hlavnou myšlienkou nášho návrhu bolo priestory starej i pristavenej časti funkčne zjednotiť, ale pritom odlíšiť nového a starého. Rekonštrukcia pôvodného objektu rešpektuje jeho ráz, prístavbu sme si dovolili jemne aktualizovať. Oboje sa odohráva v rámci existujúcich hmôt bez akýchkoľvek externých doplnkov. Odlíšenie je okrem pôvodných, drobných hmotových rozdielov zvýraznené farebnosťou fasády a charakterom i veľkosťou okenných otvorov. Všetky okná v novej časti majú ľahko zrezané pravé ostenie,“ vysvetľujú detaily premeny architekti David Neuhäusl a Matěj Hunal.

Po rekonštrukcií vznikli dva samostatne fungujúce byty. Zdroj: Radek Úlehla

Typické prvky zachovali, aj nové okná vyzerajú ako kedysi

Napriek potrebným zmenám kvôli presvetleniu interiéru a zmene funkcií kládli autori premeny dôraz na zachovanie charakteru objektu. Nové okná v starej časti sú podobné ako pôvodné – dvojkrídlové s delenými tabuľkami) a posadené tak, ako to pri tomto type býva zvykom, v rovine s fasádou.

Odlíšenie je okrem pôvodných, drobných hmotových rozdielov zvýraznené farebnosťou fasády a charakterom i veľkosťou okenných otvorov. Zdroj: Radek Úlehla

Zaujímavým prvkom na fasáde je historické okienko prerušujúce rímsu. Pôvodný otvor dverí v uličnej fasáde je tiež zasklený – dnes sa do domu vchádza zo štítovej strany. Kamenné parapety a drevené rámy okien sú natreté bielou farbou.

Novovzniknuté byty fungujú samostatne

Investorka si želala, aby dva novovzniknuté byty fungovali úplne samostatne. To bolo hlavným dôvodom presunutia vchodu z uličnej fasády do štítovej steny. Po vstupe do domu sa ocitnete v spoločnej chodbe. Z nej sa vstupuje do skladu, technickej miestnosti a oboch bytov. Byt na prízemí tvorí pozdĺžny obytný priestor s kachľami. Do jednej izby sa vstupuje priamo z obývacieho priestoru, do druhej až z malej chodby, ktorá slúži ako filter pri vstupe na WC alebo do kúpeľne.

Vďaka vytvoreniu nových otvorov dnes podkrovný priestor ponúka nielen dostatok prirodzeného svetla, ale aj výhľady do historického centra, k potoku a k parku. Zdroj: Radek Úlehla

Strešné okná: svetlo aj výhľad

Do bytu na druhom podlaží vedú schody, pred ktorými sú uzamykateľné dvere. Všetky miestnosti v tomto priestore sú presvetlené strešnými oknami, vrátane chodby. Pôvodne bola prístavba o čosi nižšia ako historický dom, architekti tento rozdiel vyrovnali.

Všetky miestnosti v tomto priestore sú presvetlené strešnými oknami, vrátane chodby. Zdroj: Radek Úlehla

Vrchný byt je väčší o plochu, ktorá je na prízemí vyhradená technickým účelom (má 100 m²). Jeho jadrom je veľký obývací priestor spojený s kuchyňou a jedálenskou časťou. Vďaka vytvoreniu nových otvorov dnes podkrovný priestor ponúka nielen dostatok prirodzeného svetla, ale aj výhľady do historického centra, k potoku a k parku. Celým rekonštruovaným priestorom prestupujú priznané stĺpiky, vzpery, väznice a klieštiny.

Dom na hradbách

architektonický ateliér: Neuhäusl Hunal

autori: David Neuhäusl, Matěj Hunal

hlavný inžinier: Jan Vošalík

kamenár: Martin Beránek

lokalita: Sušice, ČR

projekt: 2018

realizácia: 2020

Sabína Zavarská

Foto: Radek Úlehla