Staré domy mávajú často problémy, ktoré je nákladné odstraňovať, vraví architekt o obnovách. Aké nedostatky riešia najčastejšie?

V portfóliu štúdia JRKVC máte viacero rekonštrukcií bytov i domov. Aké sú s nimi vaše skúsenosti?

Naše skúsenosti s rekonštrukciami sú veľmi pozitívne, hoci každá z nich prináša svoje špecifiká. Práca s jestvujúcimi stavbami je výzvou, pretože často musíme kombinovať moderné riešenia s rešpektom k histórii a pôvodným materiálom. Pre nás je dôležité, aby konečný výsledok nielen esteticky zodpovedal očakávaniam, ale bol aj funkčný a udržateľný.

Príjemným prekvapením je, keď v starých stavbách objavíme hodnotné architektonické detaily, ktoré môžeme zapracovať do návrhu. Naopak, nepríjemnosti často prichádzajú vo forme skrytých konštrukčných problémov, ako sú poškodené základy, nevyhovujúce statické riešenia či nekvalitné materiály.

Peter Jurkovič založil v roku 2013 architektonické štúdio JRKVC v Bratislave. Predtým pôsobil ako partner v ateliéroch GUTGUT a RAUM. Na konte má viaceré ocenenia. Zdroj: Boris Nemeth.

Nedávno sme na webe predstavili váš projekt BBNV – rekonštrukciu rodinného domu v bratislavskom Starom Meste. Aké boli hlavné výzvy tohto projektu a ako ste ich riešili?

Výzvou bolo najmä statické riešenie objektu. Ide o rekonštrukciu trojpodlažného murovaného domu osadeného vo svahu. Hlavným motívom architektonického návrhu bola výrazná zmena dispozičného riešenia. Z pôvodného domu zostali prakticky iba obvodové steny – vnútri dispozície nie sú žiadne nosné prvky.

Ako pristupujete k zachovaniu historických prvkov pri rekonštrukciách? Kedy je podľa vás vhodné ponechať ich a kedy nahradiť modernými riešeniami?

Historické prvky vnímame ako hodnotu, ktorú treba zachovať, ak je to technicky možné. Ak sa nedajú priamo ponechať a opraviť, často pracujeme aj s referenciami na historické prvky či stavebné postupy a snažíme sa ich interpretovať tak, aby boli rozoznateľne súčasné, no s odkazom na obdobie vzniku pôvodnej stavby. Dôležité je rešpektovať kontext a charakter stavby.

Ak to je možné, architekt sa snaží historické prvky v starých budovách zachovať. Zdroj: Peter Jurkovič

Prestavať alebo zbúrať a postaviť nový dom… Kedy podľa vás už nemá význam riešiť starú stavbu, ale radšej ju zbúrať a postaviť novú?

Staré nehnuteľnosti môžu skrývať značné technické problémy, ktoré sú finančne náročné na odstránenie – napríklad narušenú statiku alebo nekvalitnú izoláciu. Izolácie akéhokoľvek druhu sú pomerne ľahko doplniteľné. No napríklad nedostatočné založenie stavby v prípade, že klient uvažuje o zväčšení jej objemu formou nadstavby, môže byť práve tým povestným škrtom cez rozpočet.

Aké najčastejšie problémy sa vyskytujú pri rekonštrukciách starších nehnuteľností?

Často sa stretávame so statickými problémami, s vlhkosťou, nevyhovujúcou izoláciou a nedostatočnou energetickou efektívnosťou. Tieto problémy si vyžadujú odborné riešenia, ktoré môžu byť finančne náročné, no sú pomerne bežné pri všetkých adaptáciách starších stavieb. Špecifikom sú pamiatkovo chránené objekty, pri ktorých je našťastie možné uvažovať aj o určitých kompromisných riešeniach, čo sa týka energetickej efektivity a podobne.

Kľúčom k úspechu je dôkladná príprava – detailný prieskum stavu nehnuteľnosti, vypracovanie kvalitného projektu a realistický časový harmonogram. Dôležitá je aj flexibilita, pretože aj pri najlepšej príprave sa spravidla objavia nečakané výzvy. Treba sa na to pripraviť a už vopred počítať so všetkými možnosťami.

Ako ovplyvňuje vaše návrhy súčasný trend udržateľnosti a ekologických materiálov?

Pri návrhoch preferujeme ekologické materiály, efektívne technológie a riešenia, ktoré minimalizujú energetickú stopu budov. Dlhodobo favorizujem skôr pasívne riešenia – mám na mysli také, ktoré nie sú závislé od technológií. To znamená, že sa snažíme navrhovať stavby v minimálnej možnej výmere, správne orientované na svetové strany, chránené pred prehrievaním formou pasívnych tieniacich prvkov či samotných architektonických elementov a podobne.

Dom Mačka doplnil ulicu na minimálnom pozemku. Má šírku iba 4 metre. Architekti tento rozmer kompenzovali dlhými priehľadmi po celej dĺžke domu a zvýšenou výškou podlaží v niektorých častiach. Zdroj: Peter Jurkovič

Predpokladám, že sa menia i požiadavky klientov na Slovensku.

Súčasní klienti kladú dôraz na udržateľnosť, energetickú úspornosť a flexibilitu priestoru. Takisto majú čoraz lepší prehľad o dianí na architektonickej scéne u nás i vo svete.

Pred niekoľkými rokmi ste mali možnosť pôsobiť ako hosťujúci pedagóg na Fakulte architektúry VUT v Brne. Čo vám dala táto skúsenosť?

V Brne som bol, žiaľ, iba jeden semester, kolega Petr Šmídek mal takouto formou „hosťovania“ architektov z praxe z okolitých štátov nastavený svoj ateliér. Pre mňa to bola skvelá príležitosť, ako prísť do kontaktu s premýšľaním mladých architektov na akademickej pôde. Verím, že si to zopakujem. Mladí architekti sú takí istí ako všetci mladí ľudia, plní ideálov a nápadov, nezaťažení praxou a nepodarenými projektmi. Je príjemné byť pri tom.

Pozrime sa na niektoré vaše realizácie. Rekonštrukcia bytového domu Nová Dunajská vám priniesla cenu CE-ZA-AR. Čím bol pre vás výnimočný?

Pre nás bola mimoriadne atraktívna poloha v centrálne mestskej zóne, návrhom sme dopĺňali kompaktnú mestskú zástavbu. To je pre nás vždy zaujímavé. Vzhľadom na stiesnené priestorové podmienky bola výzvou hlavne efektivita bytového domu – pomer obytných plôch k tým obslužným. Zároveň sme chceli vyriešiť podzemné parkovanie bez nutnosti použiť výťah pre automobily. No a popri tom všetkom sme sa najmä snažili navrhnúť kvalitnú architektúru, ktorá bude dobre slúžiť obyvateľom a adekvátne doplní Dunajskú ulicu.

Tvorba Petra Jurkoviča zahŕňa aj ocenené projekty, napríklad rodinný dom IST v Čunove, ktorý získal cenu CE-ZA-AR v roku 2014, a bytový dom Nová Dunajská v Bratislave ocenený rovnakou cenou v roku 2022. Zdroj: Peter Jurkovič

V ďalšom ocenenom projekte malého domu s obmedzeným rozpočtom 75 000 eur ste využili prvky tradičnej slovenskej architektúry v modernom dizajne, ktoré pôsobia veľmi prirodzene.

Aplikovanie tradičných riešení považujem za prirodzené – ako sa hovorí, netreba znovu objavovať koleso. Ešte viac ma však fascinuje možnosť čerpať inšpiráciu z týchto historických motívov a techník a kreatívne ich adaptovať do nových kontextov či podôb.

Tieto prvky ponúkajú široké spektrum možností, ktoré sa dajú flexibilne prispôsobiť súčasným potrebám. Vnímam, že v dnešnej dobe sú vedomosti neoceniteľné a architekt, ktorý dokáže citlivo pracovať s historickým odkazom architektúry minulých storočí, má silný základ na zvládanie akýchkoľvek výziev.

Rodinný dom IST v Čunove. Zadanie znelo: chcem bývať v malom dome na malom pozemku za rozumné náklady. Rozpočet 75 000 €, tvaroslovie slovenskej ľudovej architektúry. Zdroj: Peter Jurkovič

Na akých realizáciách momentálne pracujete?

Zhodou okolností aktuálne pracujeme iba na rekonštrukciách jestvujúcich stavieb. V Petržalke navrhujeme zmenu budovy škôlky na súkromnú strednú školu pre 250 študentov, pre Slovenskú národnú galériu spracovávame projekt rekonštrukcie fasády a parteru Esterházyho paláca v Bratislave, dokončujeme interiér klubového kina s kaviarňou Edison. V Kokave nad Rimavicou dlhodobo riešime areál Starej školy a jej premenu na múzeum skla s ďalšími doplnkovými funkciami a navrhujeme rekonštrukciu zaujímavého rodinného domu zo 70. rokov na Kolibe.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Peter Jurkovič, Boris Nemeth
Zdroj: časopis Môj dom