Veľký prípad pristavaného ateliéru

Veľký prípad pristavaného ateliéru

10. 03. 2009
Zdieľať

Premýšľaním a zvažovaním všetkých dostupných možností vzniká domov podľa bežných predstáv. Zaujímavý prípad adaptácie malého rodinného domu na pomery a nároky rodiny známeho umelca sa zrodil z náhlej pohnútky a náhodnej príležitosti. Náhoda vraj nie je hlúpa, a tak si sadne iba na pripravených, ...alebo odhodlaných na všetko?


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183684
Daniel Veselský

„Ráno vstanem a som v práci,“ pochvaľuje si Stano Bubán svoje rodinné sídlo. „Som typ, ktorý viac pracuje večer. Nie je teda také dôležité, že ateliér obrátený do záhrady smeruje proti pravidlám dobrej architektúry na juh. Zvyčajne mu náleží severná strana, ale my sme kúpili dom, ktorého severná časť s hlavným vstupom, izbou a kuchyňou je vlastne pôvodným domom z čias prvej. Československej republiky.“ Dispozícia tejto časti domu bola daná a Bubánovci ju akceptovali. Umelec a rozvinutá predstavivosť patria k sebe. Tak to bolo aj so Stanom Bubánom a jeho architektmi, ktorí skôr ako ostatní videli konečnú podobu prestavby.


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183687
Daniel Veselský

V prípade domu na Trnávke sa zišla predstava maliara a architektov, ktorí sa dohodli na zväčšení objemu domu smerom do záhrady. Mal sa pristavať ateliér, ktorý by sa zdvihol z prízemia až na poschodie, a malo sa zabezpečiť aj prirodzené prepojenie domova s vonkajším svetom: „Bol to jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sme sa hrnuli z petržalského bytu do rekonštrukcie domu na opačnom konci Bratislavy. Nezabudnem na letný deň, keď sme navštívili rodinu našich kamarátov, ktorí síce bývali v byte, ale na prízemí a s predzáhradkou. Nemohli sme si pomôcť. Tá pohoda vyjsť z obývačky a sadnúť si na vzduch a stále ešte byť pritom doma nás opantala. Na druhý deň som si kúpil Avízo a našiel som, čo som hľadal: dom na Trnávke.


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183689
Daniel Veselský

Na kúpu domu sme nemali ani korunu, ale bolo to príliš silné, aby sme sa do dobrodružstva s budovaním nového domova nepustili.“ Stano Bubán neraz spomínal, že obrazy sa mu snívajú. Asi sa presníval až k tomuto domu. Vydolovať z jednoizbového domčeka v radovej zástavbe z tridsiatych rokov dom s ateliérom, v ktorom sa zabýva štvorčlenná rodina bola v tom čase mierne povedané abstraktná predstava. Pri návšteve sme však pochopili: nenápadné priečelie s dvomi oknami a skromným vstupom ukrýva prívetivú atmosféru. Hlbšie v dome sa potom nečakane otvorí priestor a zdvihne sa cez dve poschodia ku galérii…


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183691
Daniel Veselský

Duchovia minulosti

Začiatok 20. storočia. Prvá Československá republika. Nemci, Maďari, Oravci. Krčmy mali všetci. Zmes pôvodných obyvateľov a tých, ktorí prichádzajú za prácou z vidieka. Rozostavané robotnícke domčeky a ruch, ktorý náhle zatíchol počas hospodárskej krízy. Tí čo si nestihli postaviť bývanie podľa pôvodného zámeru, zlepili provizórne domčeky o ulicu ďalej. Niekto si postavil obvodové múry a ráno sa mu mohlo stať, že ich nenašiel, lebo ktosi iný tiež potreboval murovať. Neskôr, za socializmu, tu bola stavebná uzávera. Architektonicky menejcenná zástavba tejto štvrte sa mala zbúrať. Odvtedy sa pohľad na bývanie zmenil a na cene získali nielen vily v centre hlavného mesta, ale aj dovtedy neatraktívne robotnícke domčeky v okrajových štvrtiach. Keď už kvôli ničomu inému, tak aspoň kvôli pozemku. Napriek tomu tunajšie nehnuteľnosti ešte driemali v tieni nezáujmu.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183685
Daniel Veselský

Všelikto v čase, keď sa Bubánovci rozhodli pre investíciu do staršieho domčeka, ohŕňal nos nad kúpou na Trnávke. Ešte stále sa čosi-kdesi lepilo na povesti tejto štvrti z čias, keď Trnávka (Dornkappel až do roku 1945) bola najchudobnejšou perifériou Bratislavy. Robotníci vtedy chodili odtiaľto za prácou vlakom alebo bicyklami do bratislavskej Káblovky, Dynamitky Nobel, Cvernovky, Gumonky či Stollwercku alebo ďalších firiem. Niektorí získali sezónnu prácu vo vinohradoch v Rači a Vajnoroch. Obyvateľstvo malo napriek tomu mizivú príležitosť na dobrý zárobok. Odrazom nízkej životnej úrovne bola aj radová zástavba jednoizbových rodinných domkov, v ktorých sa v nevyhovujúcich životných podmienkach tiesnili početné rodiny. Spočiatku boli k múrom pristavané chlievy a králikárne, ktoré aspoň trochu pomáhali udržať teplo vo vnútri stavby. „V miestnej tehelni kopali hlinu až do hĺbky 1,5 metra, napĺňali ňou železné vozíky nazývané „ponvágle“, formovali surové tehly, ktoré vozili do sušiarne, kde ich ženy ukladali.“ (uvádza Viera H. Houšková na www.bratislavskenoviny.sk).


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183686
Daniel Veselský

Dobrý dom v dobrej štvrti

Trnávka a jej okolie sa v súčasnosti rozrastajú o novú bytovú zástavbu, ktorá rešpektuje tichú lokalitu s prevahou rodinných domov. Väčšinu z nich už prestavali alebo zmodernizovali. Odvtedy, ako sa rodina výtvarníka bez otáľania nasťahovala do polorozostavaného domu, prešlo niekoľko rokov a ceny nehnuteľností v tejto štvrti narástli päť- až šesťnásobne. Kým si Bubánovci začali hovieť vo svojom, prežili štyri roky provizória na stavenisku vlastnej prestavby. „Neboli sme prví, ktorí dom zveľaďovali. V 60. rokoch predošlí majitelia pristavali smerom do záhrady jednu izbu. Teraz sme boli na ťahu my. Bývali sme a prestavovali jedným dychom. Po dlhých desaťročiach sa tak pre tento dom začala druhá etapa prestavby. Za jazdy sa u nás striedali inštalatéri, stavební majstri, architekti,“ spomína Stano.


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183695
Daniel Veselský

Keď sa prvý raz vybalili, k zabývaniu mali ďaleko. Najprv museli vymeniť nevyhovujúce rozvody elektriny a kanalizácie. Objednali si teda partiu robotníkov. „Čo spravili prvé? Zbavili nás na dlhý čas umývadla a WC, odpojili vodu.“ Pre niekoho by to bol stav na vysťahovanie, pre nich poľné podmienky a čas overovania susedských vzťahov. „Púšťali nás do svojej kúpeľne, ba dokonca sme našli suseda Jozefa Mišíka, ktorého nám môžu závidieť všetci tí, ktorí niekedy prestavovali svoj domov počas chodu domácnosti. Tento absolvent lesníckej priemyslovky, ale najmä zručný chlapík urobil u nás kus dobrej remeselnej práce. Mysleli sme si, že nás už nič neprekvapí. V dome boli spojazdnené a vymenené všetky inštalácie, byt bol vymaľovaný, zariadený. Žiaľ, okrem rozvodu vody, o ktorom nám majstri tvrdili, že to je stará poctivá robota. Tá nevydržala, lebo jednej noci sme zistili, že nám v dome zurčí potôčik. Galibu sme riešili zaslepením časti potrubia a vodovodným ‚bypasom‘,“ spomína príhodu Stano, kým vchádzame do ateliéru.
 


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183690
Daniel Veselský


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183688
Daniel Veselský

.


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183694
Daniel Veselský


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183693
Daniel Veselský

.

O dome, za ktorým si stojí ateliér


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183692
Daniel Veselský

Návrh prestavby domu vypracoval architekt Jozef Griač, múdro rozvrhnuté schody aj s galériou vymyslel zas architekt Jano Mizerák. Dvíhajú sa otvoreným priestorom ateliéru. Sú funkčným i výtvarným prepojením pôvodného objektu s pristavanou časťou. Tá na prízemí slúži ako ateliér pre Stana Bubána. V podstrešnej časti ‚na mostíku‘, ktorý sa vznáša nad rozmaľovanými obrazmi, vznikol priestor pre pracovňu Beaty Jablonskej, výtvarnej teoretičky. „Sedí si pod strechou nad miestom, kde maľujem svoje obrazy plné figúr ako vo ,velíne‘. Pre nás je dôležité, aby sme mali príjemné miesto na prácu aj doma. Voľakedy, keď sme obývali petržalský byt, trávil som veľa času cestovaním medzi domovom a mojimi pracoviskami: ateliérom a vysokou školou. Maľovanie olejom potrebuje prestávky. Farby pred ďalším vrstvením musia preschnúť. Odkedy tvorím doma, môžem sa zatiaľ venovať inej činnosti, som so svojou rodinou,“ pochvaľuje si Stano. Pravdu o živote domu a jeho obyvateľov možno prečítať na odvrátenej strane domu otočenej do záhrady. Dom sa zasklenými plochami otvára záhrade a priznáva priestranný interiér. Severné priečelie s dvomi oknami a hlavným vstupom tak, ako väčšinu domov v radovej zástavbe chráni od ulice malá predzáhradka. Fasáda sa od iných domov líši zdvihnutou strechou s dvomi vikiermi, ktoré presvetľujú a súčasne zväčšujú objem dievčenských izieb v podkroví.


Veľký prípad pristavaného ateliéru

183698
Daniel Veselský

Stano Bubán sa narodil v Sečovciach. Podporoval ho otec, známy maliar podobne ako jeho sestru Enu Bán, ktorá je tiež výtvarníčkou. Na slovenskej výtvarnej scéne sa pohybuje tri desaťročia. Začiatky spojil s postmodernou vlnou, neskôr sa s expresívnym výrazom venoval abstraktnej maľbe. Od roku 1987 svoje diela vystavoval na samostatných autorských výstavách na Slovensku, v Českej republike, v Poľsku a Rakúsku. Nasledovalo obdobie naplnené obrazmi s príbehmi a figúrami. Rád sa dotýka hranice žánrov a mieša štýly do svojrázneho výsledného diela. Prednáša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Spolu s Ferom Guldanom a ďalšími umelcami vymaľovali dnes už neexistujúce kultové divadlo Stoka.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: ateliér dom galeria návšteva
Zdieľať článok

Diskusia