Sadové úpravy a vodné prvky v záhrade

Skalka

Osobitným a veľmi efektným prvkom v záhrade je skalka (alpínka). Hlavnou surovinou pri zakladaní skalky je kameň. Kameň je kostrou skalky, v ktorej rozlišujeme ešte kostrové kamene. Výplň tvoria rastliny. Delia sa na kostrové, doplnkové, podrastové a výplňové. Nepoužívame surový lomový kameň. Najvhodnejší a najprirodzenejší je kameň s patinou – poznačený poveternostnými vplyvmi. Vhodné sú čiastočne zvetrané vápence, dolomitické vápence (nie v tvrdej sivej farbe), travertíny, vápenaté tufy, v ktorých prítomnosti sa bude dariť obzvlášť vápnomilným rastlinám. Horniny na skalku treba zväčša namáhavo ručne vyberať. Výnimku tvoria lomové pieskovce, ktoré získajú patinu veľmi rýchlo. Nevhodným materiálom sú obliaky, bridlica, žula, porfýr. Vždy používame iba jeden druh kameňa.

Skalku ako celok naprojektujeme veľmi ťažko. Začíname modeláciou terénu. Svah hladký ako doska nie je veľmi príťažlivý, pretože skalka pôsobí neprirodzene. V skalke treba navrhnúť schody, chodník a pozadie, ktoré oddelí skalku od rušivých elementov.

Prvým krokom pred samotnou výsadbou je dokonalé odburinenie totálnymi herbicídmi (Roundop). V ostatnom čase sa často využíva netkaná geotextília, ktorá ako podklad skalky úplne zabraňuje rastu burín. Má však aj nedostatky – zem pod ňou stráca prirodzený charakter, voda v skalke presakuje pomalšie. Ak si svah a podložie vyžaduje drenáž, robíme ju v jednotlivých tretinách. Po vrstevnici v sklone vykopeme ryhy, zasypeme ich drenážnym materiálom (2/3) a hlinou (1/3), aby presakujúca a stekajúca voda pomaly mizla. Vrchná vrstva musí byť nakyprená kvôli výsadbe. Kamenný materiál musí byť ukotvený v troch bodoch. Pred samotnou výstavbou si jednotlivé kamene rozložíme podľa frakcií na tri až štyri skupiny. Začíname rozložením najväčších (kostrových) kameňov. Striedaním rôznych veľkostí dosiahneme efekt prirodzeného, prírodného útvaru. Nesmieme zabudnúť na malé horské lúčky vo svahu alebo v umelo vybudovanej rovine. Ich rozloha musí zodpovedať veľkosti skalky, ktorej celkovú kompozíciu dopĺňajú. Zdola nahor s postupne budujeme schody a cestičky, ktoré nesmú mať priamy smer. Do skalky môžeme zabudovať aj vodný prvok. Podľa projektu vysadíme kostrové dreviny, postupne dopĺňame i ostatné. Stĺpovité dreviny, napr. borievky, nesadíme v horných partiách.

Zastúpenie kameňa v skalke je relatívne, odporúča sa 75 % a viac. S odstupom času neživý materiál prerastie výsadba. Mnohokrát vidieť z kameňov iba torzo.

Voda v záhrade

Výnimočným a veľmi cenným prvkom v záhrade je voda v akejkoľvek podobe (fontána, prírodné jazierko, vodopád, potok či jazierko na kúpanie). Kde je voda, tam je aj život. Veľkosť vodnej plochy závisí najmä od možností pozemku. Existuje viacero technológií i materiálov na vybudovanie jazierka. Najúčinnejší a najjednoduchší spôsob je pomocou fólie. Alternatívou fólie sú nádrže z tvrdených plastov, ktoré však majú pevný, nemenný tvar a sú plytké. Preto sa hodia len do malých záhrad.

Osadenie takéhoto jazierka je jednoduché. Obrysy nádrže obkreslíme do zeme a začneme s výkopom. Prebytočnú zem použijeme napr. pri budovaní vodopádu alebo vyvýšeného záhona. Jednotlivé stupne vytvoríme podľa tvaru nádrže. Okraje musíme spevniť, napr. betónovými platňami, na ktoré jazierko uložíme, aby nádržka netlačila nerovnomerne na zem. Pri osadení položíme na hornú hranu vodováhu a pri zasypávaní pieskom kontrolujeme rovinu. Nádobu napúšťame vodou naraz, aby hneď dobre sadla. Vodu lejeme po okrajoch, aby sa piesok zhutnil. Rastliny vysádzame do košíkov vystlatých jutovinou. Takto uzavretý substrát v jednotlivých zónach sa nevyplavuje a nevzniká živná pôda pre riasy. Lekná musíme pre malú hĺbku prezimovať mimo nádrží. Napriek výsadbe v močiarnej a plytkej zóne vnímame plastové dno aj okraje nádrže. Okraje sú veľmi strmé a neudržia štrk, z jazierok sa ťažko dostávajú zablúdené zvieratká. Jazierkové fólie delíme podľa materiálu na PVC, PE a gumové. Ich ideálna hrúbka je 1 mm. Fólie z PVC sa teplovzdušne zvárajú, gumové sa lepia. Manipulácia s týmito plachtami je veľmi jednoduchá.

Podľa projektu, ktorý navrhol záhradný architekt vyznačíme pomocou piesku a hadice pôdorysný tvar jazierka na pozemok. Oblé tvary vychádzajú z deformovanej elipsy. Pomocou kolíkov, vodováhy a špagátu zameriame konečnú výšku hladiny a brehov vzhľadom na vymodelovaný terén záhrady. Výkop začneme robiť od stredu ku krajom. Budujeme terasy (zóny), ktoré kopírujú obvod jazierka. Aby sa kamene a štrk udržali na fólii, je dôležité dodržiavať sklon jednotlivých svahov do 30 stupňov pomocou uholníka.

Zóny rozdeľujeme na močiarne zóny, zóny plytkej vody, zóny plávajúcich rastlín a hlboké zóny. Močiarne zóny s hĺbkou 0 až 10 cm zaberajú asi tretinu celkovej plochy. Sú najbohatšie na výsadbu. Zóna plytkej vody má hĺbku 10 až 40 cm, zóna plávajúcich rastlín 40 až 80 cm. Hlboká zóna má hĺbku viac ako 80 cm, v ktorej nezamŕza voda a kde môžu prezimovať ryby.

Najprudší svah môžeme vyskladať z veľkých kamenných dielcov. Po výkope a prípadnom zhutnení jednotlivých terás môžeme celé jazierko vysypať 5 až 10 cm vrstvou piesku. Všetky ostré kamene a korene sa snažíme mechanicky odstrániť. Na piesok uložíme ešte geotextíliu, aby riziko perforovania fólie bolo čo najmenšie. Množstvo fólie vypočítame tak, že pásmom zmeriame najväčšiu dĺžku a šírku koryta a k nej pripočítame 50 cm. Fóliu ukladáme tak, aby spoje neboli v kontakte s vodou. Fóliovú plachtu ťaháme od stredu k okrajom. Vzniknuté záhyby pritlačíme veľkými oblými kameňmi. Pod záhyby môžeme schovať hadice vedúce od čerpadla. Obliaky si najskôr rozložíme na tri až štyri frakcie. Začneme ich ukladať odo dna. Ukladaním rôznych frakcií vytvoríme prírodný efekt. Začíname najväčšími okruhliakmi, ktoré pritlačia fóliu. Súčasne napúšťame jazierko vodou. V najhlbšej zóne vysádzame lekná uložené vo vysádzacích košoch. V najplytšej močiarnej zóne vytvárame z kameňa hrádzu, aby sa ílovitý substrát nedostal do ostatných častí jazierka. V tejto zóne sadíme asi päť rastlín na jeden meter štvorcový. Vodné rastliny rastú expanzívne. Lekná pokrývajú časť hladiny, čím zabraňujú prenikaniu slnečných lúčov do ďalších partií v jazierku a premnoženiu rias. Okraj fólie na brehu zasunieme kolmo do zeme a zasypeme hlinou. Na brehy a zóny mimo vodnej hladiny uložíme veľké okruhliaky, štrk, trávy, trvalky a vysadíme rastliny podľa projektu. Chodník v tesnej blízkosti by mal byť uložený v lôžku zo suchého betónu. Pre udržanie ekologickej rovnováhy sa odporúča, aby jazierko bolo čo najväčšie.

Starostlivosť o jazierko

Pretrvávajúcim problémom v jazierku sú hnedé, zelené riasy a sinice. So znižujúcou sa alkalitou vody klesá aj ich množstvo. Aby sa voda v jazierku prekysličovala, je dôležitá jej cirkulácia cez kaskády, vodopády či potok. Ak chceme získať úplne číre a čisté jazierko, nezaobídeme sa bez čistiacich filtrov, ktoré sú zabudované v jazierku alebo v pobrežnej suchej zóne. Filtre pomáhajú odstraňovať aj kaly. Výplň filtrov je rôznorodá: napr. zeolit, PVC. Filtre so zabudovanou UV lampou celkom likvidujú riasy. Do filtrov môžeme pridať nitrifikačné baktérie, ktoré spracúvajú prebytočný dusík – živnú pôdu pre riasy a sinice. Celý objem treba prepustiť cez filtre do dvoch hodín. Slúžia na to špeciálne čerpadlá s veľmi nízkou spotrebou energie, ktoré musia byť zapnuté od jari do jesene.

Všetky doplnky vrátane vodných čerpadiel možno zakúpiť v špecializovaných predajniach. Odtok prebytočnej vody sa v čase veľkého úhrnu zrážok koriguje odtokovou rúrou s mriežkou (najmä tam, kde je vybudovaný potok). Jazierko bez rýb nie je vodnou oázou. Jazero plné lariev komárov poskytne rybám (sivoň americký, sumčeky) v letnom období dostatok potravy.

40758

Vodopád, potok

Pri budovaní jazierka budujeme súčasne aj vodopád či potok. Vodopád musí mať pevné, najlepšie betónové podložie. Jazierková fólia je prepojená s fóliou vodopádu.

Najpôsobivejší vodopád vytvoríme, keď koryto kaskád poskladáme z kamenných platní alebo kvádrov. Na zamedzenie podtekania vody vyplníme škáry škárovacou hmotou. Aby bol efekt padajúcej vody čo najlepší, je dôležité prepojenie vyvierajúceho žriedla s čerpadlom dostatočne hrubou tenkostennou hadicou s vonkajším priemerom aspoň 32 mm.

Sadové úpravy

Ak sme ukončili všetky stavebné práce v záhrade vrátane osadenia závlahového potrubia a príslušenstva, môžeme pristúpiť k realizácii sadových úprav a trávnika. Po aplikácii totálnych herbicídov na jedno- a dvojklíčnolistové buriny (pribl. 10 dní) odstránime odumretý porast. Nasledujú rekultivačné práce vo vrstve ornice. Po nakyprení odstránime z pozemku kamene a biologický odpad. Pozemok jemne upravíme hrabľami. Výsadbu začneme podľa presného osadzovacieho plánu kostrovými drevinami.

Osobitnou skupinou záhonov sú vresoviská situované v severných častiach záhrad. Tento rastlinný materiál vyžaduje kyslé pôdy. Dno a okraje výkopu s hĺbkou približne 40 cm obložíme nepresakujúcim materiálom. Vytvoríme špeciálny substrát z čistej rašeliny (pH = 3,8 až 4,2) a hliny v pomere 1 : 2. Väčšina rastlín je v kontajneroch, a tak ich môžeme vysádzať počas celého roka. Výnimkou sú rastliny v baloch a dreviny s voľnými koreňmi. Na ukotvenie drevín treba mať prax. Ochranu záhonov pred zaburinením zabezpečia pôdopokryvné rastliny (Cotoneaster dammeri, Vinca minor, Hedera helix, Pachysandra terminalis) alebo mulčovací materiál (borka rôznej farby a veľkosti, štiepka, vymývaný štrk, plátky bridlice).

Trávnik

Na dynamike záhrady sa podieľajú zatrávnené plochy, ktoré by mali byť k záhonom v pomere približne 2 : 1.

Trávnikovou geometriou môžeme opticky meniť charakter pozemku. Pri dlhších úzkych pozemkoch trávnik ukončíme vyššou rastlinou. Ďalšou možnosťou je priečne delenie trávnika pomocou záhonov, ktoré majú rozličné oblé, vystupujúce tvary. Takto vzniknú pohľadovo ukryté zákutia. Naopak, krátke záhrady možno opticky predĺžiť tak, že trávnatá plocha sa smerom do zadnej časti záhrady bude zužovať. Tento optický trik ešte zvýrazníme zostupnou výsadbou a postavením dominanty na jej konci.

Aby trávnik mohol dobre plniť svoju funkciu, potrebuje vhodné pôdno-klimatické podmienky. Najlepšie podložie je hlinité alebo piesčito-hlinité. Ak je pôda veľmi ťažká, pri rekultivácii sa do nej pridáva jemný kremičitý piesok. Dôležitým faktorom je pH. Ideálne pH je 5,5 až 6,5. Pri nižších hodnotách zapracujeme do pôdy vápenatú zložku. Rast trávnika podmieňuje dostatočné a pravidelné zavlažovanie a teplo.

Ak je pôdne lôžko vyrovnané, pomocou vysievacieho stroja vysievame trávne semeno v dvoch na seba kolmých smeroch a jemne ho zahrabeme. Trávne zmesky sa rozlišujú podľa intenzívnosti namáhania trávnika, jeho expozície a lokálnych podmienok. Trávnik zvalcujeme a vrchnú vrstvu nakoniec zasypeme jemným popraškom trávnikového substrátu. Trávne semeno vysiate vo svahu jemne zapracujeme hrabľami. Vysievaný trávnik prvýkrát kosíme, keď dosiahne výšku 10 cm. Skrátime ho na 7 cm. Druhýkrát ho pokosíme na 6 cm, keď tráva opäť dorastie na výšku 10 cm. Ďalej kosíme podľa potreby (vhodné jeden krát týždenne). Po prvom kosení je ideálne trávnik pohnojiť (NPK, Travcerit).

Ďalším spôsobom zatrávňovania je ukladanie trávnych drnov. Po jemnej modelácii a zarovnaní terénu pozemok zvalcujeme. Výmole zahrabeme a povrch zhutníme. Tesne pred položením trávneho koberca treba plochu intenzívne zavlažiť. Koberec kladieme v najdlhšej línii na svahu zhora nadol. Ak je svah príliš prudký, pásy ukotvíme drevenými kolíkmi. Trávnik po uložení intenzívne zavlažíme a zvalcujeme v dvoch na seba kolmých smeroch. Kvôli ľahšej manipulácii s kosačkou je nutné použiť obrubu medzi záhonmi a trávnikom. Na tento účel môžeme použiť napr. oceľové pásy, dlažbové kocky, tehlu alebo iba vykopať ryhu.