Brehy a hladiny

Jazierka a rybníčky

Založenie vodnej záhrady nemusí byť finančne náročné, inak je to so starostlivosťou o ňu. Systematicky sa starať o umelú vodnú plochu a jej vegetáciu je pomerne časovo aj technicky náročné. Plánovaný vodný prvok by mal proporcionálne zodpovedať veľkosti záhrady. Aj terén záhrady vypovedá o tom, aký druh vodnej plochy je vhodné zvoliť. Medzi najčastejšie budované záhradné vodné plochy patria jazierka a malé rybníčky. Môžete ich umiestniť na ktorékoľvek miesto. Výnimkou sú skalnaté a nerovné terény, hoci v niektorých prípadoch môže byť členitosť terénu výhrou a predpokladom na vybudovanie zaujímavej vodnej kaskády alebo umelého vodopádu. Najmenej vhodným miestom na zakladanie jazierok je južný svah pre nežiaduce prehrievanie vody a množiace sa riasy. Ideálnymi sú východná, juhovýchodná a severná strana. Okrasné jazierko by nemalo byť na mieste, kde je celý deň tieň. Ani najnižšie umiestnené časti záhrady, tzv. jama, nie sú vhodné na jeho výstavbu, lebo hnojivá a postreky zo záhrady by sa mohli splavovať priamo do vody.

Na založenie vodnej záhrady je najvhodnejšie slnečné stanovište. Vytvára ideálne podmienky na pestovanie najkrajších vodných rastlín – lekien. Tieto atraktívne rastliny potrebujú denne šesť až osem hodín slnečného svitu. Dobre sa im darí vo vode s teplotou 20 až 25 *C, tú im zaručí práve slnečné miesto. V prípade menších vodných plôch, ako sú jazierka, však môžu na slnečnom stanovišti nastať problémy s prehrievaním vodnej hladiny. Jazierko umiestnené na takom mieste by malo byť denne približne tri až štyri hodiny v tieni. Ideálne je, ak na juhovýchodnej a juhozápadnej strane jazierka vo vzdialenosti aspoň päť metrov od neho rastú vyššie stromy – najlepšie vlhkomilné druhy. Tu však treba dať pozor na agresívne korene týchto stromov, ktoré sa môžu rozrásť a poškodiť brehy vodnej plochy, prípadne môžu odčerpávaním vlhkosti zabrániť rastu jazernej vegetácie.

Svoj pôvab má aj vodná plocha v tieni. Nevýhodami sú nedostatok svetla, chlad a vlhko. Pri takýchto plochách môžete pestovať rastliny, ktoré vynikajú atraktívnym olistením, napríklad papraďorasty. Najväčšou nevýhodou takého miesta je, že do vody môžu z tieniacich stromov a krov padať odkvitnuté kvety, lístie, peľ alebo dozreté semená drevín. Preto v kritických obdobiach roka treba cez jazierko natiahnuť špeciálnu sieť.

Tvar a veľkosť vodného prvku

Tvar jazierka by mal korešpondovať so štýlom záhrady. Ak bude v blízkosti domu, vhodné je navrhnúť pravidelný geometrický tvar, ak bude ďalej od domu, možno zvoliť nepravidelný tvar. Jazierko nepravidelného tvaru možno umiestniť aj v skalke. V menších záhradách vynikne vodná plocha s prísnymi geometrickými tvarmi – okrúhla alebo obdĺžniková. Nie je to však pravidlom. Pri plánovaní by sa nemalo zabúdať ani na chodníky (vysypané kameňmi alebo štrkom). Odpočívadlá by mali byť v primeranej blízkosti jazierka, aby ste mohli pri sedení pozorovať vodnú hladinu. Pri väčších jazierkach sú ideálnym miestom na pozorovanie drevené mostíky alebo akési terasy – paluby nad vodnou plochou.

Optimálna rozloha vodnej plochy záhradného jazierka je 25 m². Pri ploche väčšej ako 100 m² možno hovoriť o záhradnom rybníčku. Ideálne je, ak na štvorcový meter vodnej plochy pripadá 350 l vody. Pri zakladaní fóliových jazierok je dôležité vypočítať množstvo potrebnej fólie a geotextílie, ktorá sa ukladá pod fóliu na zarovnanú vrstvu piesku. Jazierko by malo byť hlboké aspoň 80 až 100 cm, čo je ideálne na pestovanie lekien a chov niektorých druhov rýb. Pre ostatné vodné rastliny je vhodná hĺbka 20 až 60 cm. Pri zakladaní fóliového aj plastového jazierka treba zamaskovať ich nevzhľadné okraje (najlepšie pomocou riečnych okruhliakov). Nemali by sme zabúdať ani na osvetlenie. K vodným plochám prírodného charakteru sa hodí skôr nadzemné osvetlenie umiestnené na stĺpiku. Do nádrží geometrických tvarov možno osvetlenie umiestniť aj pod vodnú hladinu.

Plasty, fólie, íl alebo betón

Pri zakladaní okrasného záhradného vodnej plochy je dôležité prihliadať predovšetkým na trvanlivosť, nepriepustnosť, ekologickosť materiálu, možnosť pripodobnenia k štýlu danej záhrady, jednoduchosť údržby a aj to, či poskytuje podmienky na pestovanie vodných rastlín. Na vybudovanie záhradného jazierka sú v súčasnosti k dispozícii hotové plastové nádrže (sú ideálnym riešením pre malé záhrady), rozličné hydroizolačné fólie, betón, hydrosil, ílovité zmesi alebo betón. Neodporúčajú sa niektoré druhy plastových fólií, staré betónové nádrže, liatinové vane, prípadne plechové sudy.

V ostatnom čase náš trh doslova zaplavili hotové nádrže vyrobené z termoplastických látok. Sú odolné proti UV žiareniu, extrémnym poveternostným vplyvom a čo je veľmi dôležité – sú dostatočne odolné aj proti narastajúcemu tlaku koreňov rastlín. Majú hĺbku 80 až 100 cm. Vnútro členené miskovitými preliačinami umožňuje pestovať rastliny, ktoré majú často odlišné požiadavky na výšku vodnej hladiny. Tieto nádrže sú vhodné najmä do menších záhrad a členitého terénu. Ich prednosťou je, že pri rekonštrukcii záhrady ich možno bez problémov presťahovať na iné miesto. Pre pestovanie niektorých druhov bahenných rastlín sa neodporúčajú, lebo voda sa v nich rýchlejšie prehrieva a znižuje sa obsah kyslíka, čo je škodlivé aj pre vodné živočíchy. Cenovo dostupné je založenie fóliovej vodnej plochy ľubovoľného tvaru – záhradného potoka, vodopádu alebo umelej vodnej kaskády. Vďaka svojej elastickosti je fólia univerzálnym materiálom – je odolná proti vyšším teplotám, UV žiareniu, mrazu a ďalším chemickým vplyvom. No keď nie je dokonale zapracovaná do okolia, pôsobí rušivo.

Veľkú pozornosť treba venovať maskovaniu okrajov jazierka. To platí aj o stenách, ktoré pôsobia prirodzene až vtedy, keď sa potiahnu tzv. „vodnou patinou“. Na budovanie vodných plôch možno použiť predovšetkým PVC fóliu, gumokaučukovú fóliu (EPDM), ktorá je však drahšia, alebo tuhšiu fóliu z polyetylénu (PE). Fólia sa dá tvarovať tak, aby kopírovala terén vyhĺbenej jamy. Ďalším materiálom je tvarovaný polyester vystužený skleným vláknom. Nevýhodou betónového jazierka je, že sa ťažko odstraňuje. Okrem toho jeho steny sa musia natrieť ochranným náterom. Počas tuhých zím môže praskať. Napokon ani vodným rastlinám sa v betónových nádržiach nedarí tak dobre ako vo fóliových, prípadne v ílových. Jedinou prednosťou je azda len to, že betón znesie väčšiu hmotnosť vody a má dlhšiu životnosť.

V zahraničí (najmä v Anglicku a Holandsku) sa pri budovaní umelých vodných plôch bežne využívajú aj materiály ako íl a hydrosil, ktoré veľmi dobre zadržiavajú vodu. Budovanie jazierok pomocou týchto materiálov je časovo aj finančne náročné, ale výsledok je dokonalý. Súčasným trendom sú aj prírodné vodné nádrže, v ktorých sa dá okrem pestovania zelene a chovu okrasných rýb aj kúpať.

41215
Daniel Košťál

Vodné a močiarne rastliny

Každej vodnej ploche, aj umelo vybudovanej, dávajú okrasný efekt rastliny. Sortiment vhodných rastlín je bohatý. V súčasnosti sa využíva najmä osádzanie vodnými, bahennými a plávajúcimi rastlinami. Počas vegetačného obdobia sa hladina obkolesená bujnou vegetáciou takmer stráca (približne tri roky po výsadbe sa rastliny desaťnásobne rozrastú). Čím je skladba vegetácie pestrejšia, tým lepšie. Rastliny by mali tvoriť asi tretinu vodnej plochy. V takom prostredí žije množstvo vodných a vlhkomilných živočíchov, napríklad žaby, vážky či ryby (tým vyhovujú väčšie jazierka s hĺbkou vody najmenej 80 cm). S výsadbou rastlín treba začať koncom apríla, najneskôr v máji. Predpestované vodné rastliny sa vysádzajú aj s koreňovými balmi do košov so špeciálnym substrátom, ktorý si môžete kúpiť v záhradníctve. Aby si rastliny vzájomne neuberali životný priestor, treba medzi nimi zachovať dostatočný odstup.

V hlbokej zóne jazierka (80 až 120 cm) sa najlepšie darí leknám (vyžadujú vodnú plochu väčšiu ako 2 m²). Pri výbere lekien treba mať na pamäti, že niektoré druhy rastú rýchlejšie a nie všetky kultivary prezimujú vonku bez poškodenia. Zóna plytčín (s výškou vodného stĺpca 40 až 60 cm) vyhovuje rastlinám, ktorým neprekáža časté kolísanie vodnej hladiny. Také rastliny sa najčastejšie pestujú v špeciálnych vegetačných košoch, ktoré zabraňujú ich agresívnemu a nežiaducemu rozširovaniu do okolia.

Medzi druhy typické pre túto zónu patria truskavec (Hippuris vulgaris), pontedéria (Pontederia cordata), puškvorec (Acorus calamus), vachta (Menyanthes trifoliata), pálka (Typha minima), prasličky (Equisetum fluviatile) alebo kosatec (Iris kaempferi). Čaro dodávajú jazierkam aj niektoré ponorené a plávajúce rastliny. Príkladom je stolístok (Myriophyllum), ktorý zabezpečuje biologickú rovnováhu v jazierku. Plávajúce rastliny môžu svojimi listami zaujímavo pokryť výraznú časť vodnej hladiny. Dôležitou súčasťou okrasného jazierka je aj pobrežná zóna. Tu možno pestovať naozaj široké spektrum okrasných rastlín. Pri výbere treba vziať do úvahy individuálne požiadavky jednotlivých druhov rastlín na vlhkosť pôdy, pôdnu reakciu, svetlo, prípadne charakter rastu.

Na zatienené brehy jazierok sú vhodné záružlie (Caltha palustris) a alchemilka (Alchemila mollis), na slnečné valdštajnka (Waldsteinia ternata), zbehovec (Ajuga reptans) alebo čerkáč (Lysimachia numularia). V prípade menších jazierok je vhodné do pobrežných zón vysádzať najprv nižšie druhy, do ktorých sa neskôr zakomponujú vyššie. V blízkosti jazierok možno vysadiť aj nádherné a kvitnúce astilby (Astilbe), rodgersie (Rodgersia podophylla), ľaliovky (Hemerocallis), bergénie (Bergenia cordifolia), funkie (Hosta), bruneru (Brunera macrophylla), udatník (Aruncus dioicus), atraktívny a žlto kvitnúci Lysichiton americanus, alchemilku (Alchemilla mollis), túžobník (Filipendula palmata) či rôzne druhy papraďorastov a prvosienok. Väčší efekt dosiahnete, ak sa niektoré z týchto rastlín objavia aj v iných častiach záhrady.