Videli ste už originálnejší byt? Hýri farbami, prekvapí dispozíciou a neobvyklými riešeniami

Apartmán má celkom 170 m² a je charakteristický aj osvetlením a vetraním navyše. Jeho súčasťou je krásna vnútorná terasa, ktorá je dekorovaná dreveným nábytkom a tónovaným sklom.

Stav bytu preto presne diktoval jeho premenu a rekonštrukciu: dlhá predná časť z orechového dreva a s otvorenými pórmi začína od obývačky vedľa ulice a pokračuje po celej dĺžke apartmánu. Dokopy je to 21 metrov, kým sa dostanete ku galérii, ktorá vedie na vnútorné nádvorie bloku.

Vnútorná terasa je ozdobená dreveným nábytkom a tónovanými sklami. Zdroj: José Hevia

Predimenzované priestory so všestranným využitím

Na fasádu z dreva potom nadväzujú jednotlivé miestnosti. Ide o izby s kolektívnym využitím a prispôsobenou šírkou. Zámerom architektov bolo vytvoriť obytné, nielen prechodné priestory. Chceli, aby boli lepšie používané, než iba ako ,,obývačka“ alebo ,,jedáleň“.

Každý jeden kúsok bytu sa rozhodli použiť na svoj cieľ tak, aby ani jeden centimeter nevyšiel nazmar. Výsledkom je napríklad aj miestnosť s doposiaľ neurčenou funkciou – útulná izba vedľa vnútornej terasy, do ktorej sa dostáva svetlo cez pôvodné modro-tónované okná. Byt na ulici Girona sa tak vyznačuje hrou architektov so svetlom aj priestorom.

Jedáleň nemusí byť ,,iba“ jedálňou, ale aj hracím kútikom. Zdroj: José Hevia

V hlavnej úlohe vystupuje mozaika

Spoločné miestnosti spája použitie rovnakej mikrocementovej podlahy. Na strategických miestach sa niekde objavuje aj podlahová mozaika, ktorá je pôvodným, avšak obnoveným prvkom v byte.

Drevená rovná fasáda vedie pozdĺž stien a je charakteristická pokračovaním pomocou dvoch typov mozaikového posúvania medzi sebou.

Mozaika dominuje celému priestoru. Zdroj: José Hevia

Všade samé farby

Zvyšok interiérového dizajnu tvoria rozličné kusy integrovaného nábytku, ktoré boli špeciálne navrhnuté pre apartmán. Tie sa vyskytujú v odtieňoch vzdialených od farebnej schémy mozaiky či dreva, preto väčšinou pokojnému interiéru dodávajú protipóly farieb.

Priestor je kombináciou sýtomodrej či zelenej, hnedej alebo červenej. Farebný ,,ohňostroj“ je však vyvážený bielou, ktorá ponúka harmonické zladenie pre všetky spomínané odtiene.

Kuchyňa je farebnou explóziou sýtozelenej, žltej a bielej. Zdroj: José Hevia

Drevené čelo a kovové priečelia

Drevená ,,rezná rovina“ sa vyznačuje začiatkom aj koncom. V obývačke je posilnená použitím mosadze a nehrdzavejúcej ocele. V byte sa nachádzajú otočné dvere, ktorých zmena polohy naznačuje nehmotné spojenie týchto dvoch kovových priečelí na každom konci.

Za otočnými dverami pokračuje drevená fasáda smerom do ďalšej izby, pričom z nej robí ,,hybridný“ priestor. Tvorcovia tak vytvorili spálňu, ktorá je zároveň spoločenskou miestnosťou.

Spálňa funguje ako hybridná miestnosť. Zdroj: José Hevia

Oddelenie spoločných priestorov a súkromia

Na druhej strane orechovej fasády sú izby, ktoré viac alebo menej vyžadujú súkromie. Ich vchody sú vpredu kryté so zapustenými dverami, pričom každá z týchto miestností sa riadi akoby vlastným zákonom. Ide o samostatné priestory s rovnakou prístupovou ulicou.

Kuchyňa sa otvára do jedálne. Funguje ako zelený svet kombinovaný s bielym a žltým pásom na mramorovej prednej strane. Spoločná kúpeľňa hrá rôznymi výklenkami a odtieňmi zelenej a žltej, matnej a lesklej.

Spálne sú v dizajne oveľa jemnejšie a decentnejšie – dominujú im drevené podlahy a modré akcenty. Obklady stien a textilné vzory pochádzajú od Cataliny Montaña a sú špeciálne vyrobené pre apartmán.

Spoločná kúpeľňa hrá rôznymi výklenkami a odtieňmi zelenej a žltej, matnej a lesklej. Zdroj: José Hevia

Nedokončenosť ako autorský zámer

Napriek farebnému dizajnu a futuristickému vzhľadu môže byt na prvý pohľad evokovať dojem nedokončenosti.

V skutočnosti to bol zámer architektov ponechať priestory s jemne nekompletným charakterom. Tým otvorili rozličné možnosti ich obsadenia a využitia majiteľmi apartmánu. Aj to robí z nehnuteľnosti na ulici Girona jedinečné miesto na bývanie – ako stvorené na ďalšie kreatívne nápady či ciele.

Text: Natália Turcovská
Foto: José Hevia