Architekt navrhol pre svoju rodinu jednoduchý murovaný vidiecky dom zosúladený so záhradou. Ako udržal náklady na uzde?

Budúci domov si Zdeněk s Kristýnou hľadali na „potulkách po vidieku“. Našli hneď niekoľko lokalít, v ktorých potom sledovali realitný trh. Zháňali pekné miesto. Chceli mať záhradu, kde by pestovali ovocie a zeleninu a kde by sa deti mohli hrať hoci v domčeku na strome. Nebránili sa ani rekonštrukcii staršej stavby.

Z mesta i dediny

Po škole síce ostali niekoľko rokov kvôli práci v Prahe, v podnájme neďaleko centra, no keď pred štyrmi rokmi čakali prvé dieťa, bol to pre nich impulz na splnenie sna o vlastnom bývaní – nie vo veľkomeste, ale v kraji, odkiaľ obaja pochádzajú. Syn sa im už narodil v Jindřichovom Hradci.

Novostavba vychádza tvarom z ľudovej architektúry, no zároveň využíva súčasné prvky. Zdroj: Jiří Hloušek

„Od začiatku sme chceli žiť na vidieku. Mám rád jeho drobnú mierku a rozmanitosť. Našou obľúbenou zábavou sú prechádzky po dedinách. Je to navyše skvelý zdroj inšpirácie, či už ide o stavebné detaily, alebo o dôkazy ľudovej tvorivosti. V tomto je pre mňa dedina atraktívnejšia než mesto,“ vysvetľuje Zdeněk.

Dodáva: „Nakoniec sme si žiadne z pôvodne vytipovaných miest nevybrali, pretože manželka medzičasom zdedila po prarodičoch záhradu v Deštnej na pomedzí Južných Čiech a Vysočiny. Malé mesto sa síce veľkosťou vymykalo z našich predstáv, hneď pri prvej návšteve som však vedel, že je to presne ono. Že sa tu mieša to najlepšie z oboch – z mesta i dediny.“

Pozemok v tvare lievika

Polosamota so statnými stromami, na aké by na novej parcele čakali celý život, tak opisujú manželia pozemok s pomerne zložitým tvarom pripomínajúcim lievik. Za najväčší úspech považuje Zdeněk Pech to, ako sa mu naň podarilo dom osadiť – stavba pôsobí, že je s pozemkom „zrastená“, dopĺňa ho a zároveň naplno využíva jeho výhody.

So záhradou majú manželia veľké plány – radi by dosiahli to, aby ich takmer celoročne zásobovala vlastnoručne vypestovanými potravinami.  Zdroj: Jiří Hloušek

Akoby tu stál odjakživa

„Z poschodia máme nádherné výhľady na kameňolom, kopec Brčík, dlhú lúku či kostol. V lete je vnútri príjemne chladno vďaka tieňu vysokých stromov. Keď z nich opadajú listy, cez okná hreje zimné slnko. Novostavba vychádza tvarom z ľudovej architektúry, no zároveň využíva súčasné prvky. Dal som si tiež záležať na tom, aby rozmermi zapadla do okolitej zástavby. Najväčším ocenením pre mňa je, keď okoloidúci okomentuje dom slovami – akoby tu stál odjakživa,“ hovorí majiteľ a autor návrhu.

Terasu urobili z obyčajných smrekových dosiek, aké sa na stavbe používajú ako debnenie či lešenie. Ich povrch obrúsili a niekoľkokrát natreli zmesou drevného dechtu a fermeže. Zdroj: Jiří Hloušek

Vidiecky trojtrakt

Dispozične je dom navrhnutý ako tradičný vidiecky trojtrakt – vstupuje sa prostrednou časťou, v ktorej sú umiestené schodisko a prevádzkové priestory, po oboch stranách sú potom obytné miestnosti.

„Ľudový trojtrakt má všestranné výhody,“ vysvetľuje architekt. „Napríklad samotné nosné murivo akusticky odizoluje jednotlivé trakty/zóny. V rámci každého z nich preto stačilo použiť obyčajné priečky s hrúbkou 11,5 cm, keďže medzi miestnosťami s podobnou prevádzkou nie je nutné výraznejšie odhlučnenie.“

Liatinové kachle na drevo vyhrejú za dopoludnie celý dom aj v mrazivých obdobiach roka. Zdroj: Jiří Hloušek

Niečo na mieru, niečo zrecyklované

Nízky rozpočet na interiér brali manželia ako výzvu. „Uprednostnili sme atypické výrobky z kvalitných materiálov pred masovou produkciou. Niečo sme si dali vyrobiť na mieru, niečo sme zrecyklovali,“ hovorí architekt, ktorý už od fázy štúdie všetko konzultoval s manželkou. „Bral som ju ako klienta. Rozdelenie rolí fungovalo, architekt totiž potrebuje mantinely,“ dodáva s úsmevom.

Oddelená obytná kuchyňa bola jedným z Kristýniných želaní. Zdroj: Jiří Hloušek

Ako udržali náklady na uzde?

Majiteľom sa podarilo skresať náklady na dom najmä vďaka vlastnému pozemku, autorskému projektu a svojpomocnej výstavbe. „Stavba trvala niečo vyše dvoch rokov a veľmi nám pri nej pomohla rodina a kamaráti. Na odborné práce sme prizvali miestnych remeselníkov – vždy z blízkeho okolia, žiadna doprava cez pol republiky. Až na pár výnimiek som bol na stavbe v montérkach vždy, keď sa niečo dialo. Postupne som si trúfal aj na náročnejšie činnosti, čo je pre architekta neoceniteľná skúsenosť. 

V interiéri nechceli ostať len pri bielej a sivej, preto siahli po šik mentolovej na dverách. Výrazným prvkom je aj dlažba s kvetinovým vzorom. Zdroj: Jiří Hloušek

V dome sme sa zaobišli bez nákladných technológií vykurovania, na druhej strane je v ňom naozaj len to, čo potrebujeme,“ pripomína Zdeněk a dopĺňa: „Máme elektrokotol, ktorým občas temperujeme. Väčšinu roka však kúrime v obyčajných liatinových kachliach.“

Na konštrukcii domu nešetrili

Tá totiž musí podľa majiteľa prežiť niekoľko generácií. Jednoznačne vyhrala murovaná stavba, ktorá je vhodná aj na svojpomocnú realizáciu. Použili tehly od tradičného českého výrobcu, s ktorým má architekt dobré skúsenosti.

„Vybral som si aj na základe fungujúcej podpory projektantom, ktorá sa mi niekoľkokrát osvedčila aj pri našej realizácii. Keď som sa na firmu obrátil s otázkou, prišlo rýchlo kvalitné vyjadrenie a návrh overený výpočtom,“ dopĺňa Zdeněk Pech.

Konštrukcia domu musí podľa majiteľa prežiť niekoľko generácií. Zdroj: Jiří Hloušek

Stavba je založená na železobetónových základových pásoch (kombinácia prostého betónu a betónových tvárnic strateného debnenia s výstužou). Nosné murivo (obvodové aj vnútorné) má celkovú hrúbku 300 mm a je vymurované z tvárnic HELUZ P15 30 brúsená. Aj materiály na ďalšie konštrukcie – priečky, preklady či keramické vložky použité v kerambetónových stropoch – si architekt vybral z kompletného systému výrobcu. Obvodové steny sú zvonka kontaktne zateplené 150 mm EPS.

Text: Alena Drtinová
Redakčne upravila: Erika Kuhnová
Foto: Jiří Hloušek
Zdroj: časopis Môj dom