Chátrajúce domy nebolo v hustom poraste ani vidieť. Majiteľka prezradila, ako z ruín vytvorila obľúbené miesto na relax

Pre Banskú Štiavnicu je príznačná geologická pestrosť. Z tejto lokality pochádzajú prirodzené pigmenty, ktoré sa v minulosti používali na farbenie omietok alebo dreva. Zužitkovali ste ich aj vo svojom projekte.

Na tomto princípe som vytvorila systém rozlišovania zachránených chalúp podľa farby okien. Dnes je označenie Modrá, Zelená, Oranžová a Biela v Nebi už dosť zaužívané nielen pre nás, ale aj návštevníkov a okolie.

V akom stave boli pôvodne chalupy?

Domy boli absolútne ruiny. Neobývateľné, bez vody, bez elektriny a prístupovej cesty. K niektorým sme sa museli presekať cez nepriechodné húštiny, desaťročia v nich nikto nežil. Navyše všetky chalupy sú na kopci, v tom čase vo veľmi neprístupnom teréne. Objavovali sme ich postupne po rokoch „kultivovania“ prostredia spôsobom, že keď na jeseň opadali listy, zahliadli sme kúsok strechy.

V takomto stave našla autorka projektu obnovy dvesto- a viacročných chalúp dnešnú „zelenú“ chalupu. Zdroj: Miroslav Pochyba

Čo vás v procese oživovania ruín prekvapilo?

Najviac nás prekvapilo, že ak renovujte hoci aj štvrtú stavbu v poradí, i tá má svoje vlastné zákonitosti. Neexistuje tu priama úmera práce a vašich skúseností v takej miere ako pri nových stavbách. Každý takýto dom je úplne iný organizmus.

Vernosť histórii

Vďaka čomu sa vám podarilo zachovať atmosféru histórie v interiéroch?

V tom období som sa inšpirovala literatúrou od architektiek Kataríny Voškovej, Ivety Chovanovej a spol. a ich reálnymi výsledkami, ktoré trpezlivo presadzovali v centre Štiavnice. A aj pozorovaním ich práce. Na perifériách Štiavnice sa na záchranu pôvodných domov nedbalo.

Najdôležitejšie však bolo neuhnúť z vízie zachovať, čo je pre Štiavnicu príznačné, a teda aj výnimočné. Rešpektovať región, jeho architektúru. Importu nejakého iného – akokoľvek atraktívneho – štýlu som jednoznačne chcela zamedziť.

Hlavne pri posledných renováciách boli už možnosti lákavé, zámerne som nepoužívala Pinterest, pretože sa veľmi ľahko dáte zviesť. Vypnete tak prirodzené vnímanie samotného priestoru a aj prirodzený optimalizačný efekt, keď pracujete primárne s pôvodnými materiálmi a prvkami, snažíte sa využiť, čo máte, a nie všetko vyhodiť a nahradiť. Takto človek zistí, že toľko zdôrazňovaný princíp udržateľnosti má aj veľký finančný efekt. Nie je to klišé.

Vo všetkých chalupách je približne 90 až 95 percent prvkov, vybavenia a materiálov pôvodných. Nehovorím, že priamo z týchto chalúp, pretože mnohé veci boli absolútne zničené, ale z iných domov, kde iní majitelia vyhadzovali staré drevo, trámy, nábytok a podobne.

Aj záhrada v okolí chalupy potrebovala kompletnú obnovu. Zdroj: Miroslav Pochyba

Pomáhali viacerí odborníci

Akí odborníci vám pri obnove domov pomáhali?

Návrhy interiérov som si robila sama, spolupracovali sme s partiou šikovných štiavnických majstrov. Renovácie záhrad už štyri roky robím v spolupráci so záhradnou architektkou Lenkou Hlubinovou Vargovou z Ateliéru Papaver. Na projekte land artu som spolupracovala s umeleckým floristom Robertom Bartolenom.

Do projektu obnovy sa zapojilo aj 30 štiavnických remeselníkov, takže každá jedna chalúpka má ručne robené vybavenie. Ktoré remeslá v Štiavnici prežívajú dodnes?

V Štiavnici nájdete odborníkov na všetky remeslá. Súvisí to s faktom, že je to naozaj región, kde sa pôvodná architektúra rozvíja. Tým nehovorím, že všetky pôvodné domy sa tu zachraňujú.

Podarilo sa vám zachrániť aj pôvodný nábytok?

Áno, takmer všetky kúsky sú pôvodné, ale z rôznych iných oblastí Slovenska. Na zariadení našich chalúpok som si dala naozaj záležať. Drvivá väčšina vybavenia je zachránená, nie kúpená v e-shopoch zo sériového sortimentu lacnej kvality. To, čo sme nevedeli zohnať v pôvodnej podobe, sme si sami vyrobili, takže tu máme aj viacero svojich autorských kúskov.

Z interiéru chalupy dýcha história. Zdroj: Miroslav Pochyba

Príbeh pokračuje

Chalúpky odlišujete farbami. Čím iným sa od seba líšia?

Každá je iná. Každá bola do inej miery, najmä za posledných 30 rokov, (de)formovaná, snažili sme sa ich zjednotiť späť do pôvodného štiavnického štýlu. Jednu črtu však majú spoločnú: vynikajúco kopírujú prírodu v zmysle orientácie podľa východu slnka a okolia. Tie výhľady sú najväčšou cennosťou. Navyše sú z pôvodných materiálov, kameň a hlina, takže aj v letných horúčavách majú skvelú vnútornú klímu.

Čo nemohlo chýbať v niekdajšej baníckej chalupe?

Príznačné okná, dvere, ohnisko a kuchyňa ako srdce domu.

Rekonštrukciou štyroch chalúp sa vaše práce na projekte Nebo nad Štiavnicou neskončili. Čomu sa venujete ďalej?

Vo veľkej miere podporujeme záchranu banskoštiavnických tajchov a súčasne intenzívne spolupracujeme s miestnou komunitou v podobe rôznych kreatívnych workshopov pre našich hostí. Aktuálne sme vytvorili v centre mesta krásny ateliér – Štiavnickú obývačku, kde tvorivá štiavnická komunita realizuje workshopy už aj pre širokú verejnosť.

Výhľad z Neba nad Štiavnicou siaha až po Nízke Tatry. Zdroj: Miroslav Pochyba

Banská Štiavnica je čarovné mesto, dokonca mnohí veria, že funguje ako kráter, ktorý priťahuje ľudí nielen z okolia. Ako sa tu dnes býva?

My tu nemáme stále bývanie, pretože sme svoje deti nechceli vytrhnúť z kolektívu a zo školy. V mojom ponímaní je veľmi individuálne, kto a ako využíva potenciál Štiavnice na svoju sebarealizáciu alebo osobný život. Tie možnosti sú obrovské.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Miroslav Pochyba
Zdroj: Časopis Môj dom