Staré veci neprerábam, páči sa mi ich patina. Mám doma aj dedičstvo po prababičke, vraví majiteľka útulného domu v štýle starých mám
Ak by ste na internete hľadali vidiecky domček zo Slovenska alebo domácu paniu, ktorá sa aj vlastnoručne venuje vidieckemu dizajnu, určite natrafíte na Danku Ondrusovú (Decoration by Danao69). S manželom Ľubošom bývajú v Leopoldove a práve Danka vyšperkovala spoločnú domácnosť do dokonalosti – je to miesto, ktoré pôsobí priam rozprávkovo príjemne.
1. Vidiecky štýl – podobne ako iné výrazné štýly – buď milujete, alebo vám jednoducho nesedí. Čím vás zlákal? Pre čitateľov spomeniem, že ste panelákové dieťa.
Myslím si, že som k tomu mala vzťah už dávnejšie, dokonca už v činžiaku som si dekorovala bývanie v jemnom vidieckom štýle. Vlastne som ho naň nenápadne pretvárala, pretože manžel chcel skôr modernejšie bývanie. No a keď si vymyslel domček, mojou podmienkou bolo, že bude v mojom vidieckom štýle. Tu som sa už rozbehla naplno. Vidiecky štýl je láska na celý život, aspoň pre mňa určite. A manžel je tiež spokojný a cíti sa dobre aj s vidieckymi doplnkami.
2. Keď sa váš manžel, profesiou „stavár“, rozhodol k päťdesiatke postaviť dom pre rodinu, nemali ste žiaden pozemok. Aký a kde sa vám ho podarilo nájsť?
Nájsť pozemok bolo ťažké. Nechceli sme veľmi veľký a bývanie hlavne malo byť v pokojnej časti. Nakoniec sme našli veľký pozemok aj s domom, ale majiteľ ho predával ako dva rozdelené pozemky – jeden so starým domom, ktorý už bol zadaný, a ten druhý, prázdny pozemok zostal pre nás. Nevýhodou bol atypický rozmer – na začiatku je užší a v zadnej časti sa rozširuje. Preto je náš domček v zadnej časti, ktorá je širšia. Teraz nám to už neprekáža, skôr naopak – je lepšie, keď domček nie je priamo na ulici.
3. Ani Ľubošovi, ani vám nie je manuálna práca cudzia a určite i preto máte dom i jeho okolie vrátane záhradky ukážkové. Čo všetko ste riešili svojpomocne?
Neviem, či práve ukážkové, ale je naše a nám sa takto páči. Svojpomocne sme si urobili veľa vecí – záhradu, terasu a pred tromi rokmi čiastočne aj tehličkový obklad. Minulý rok v zadnej časti pribudol nový záhradný domček, v ktorom konečne máme dielňu na výrobu drevených výrobkov. Ten sme si dali postaviť, no ostatné veci okolo neho sme si zase urobili sami. Čo vieme a zvládneme, s tým nie je problém. Aj keď mi to niekedy manžel ofrfle, ale nakoniec je spokojný.
4. Ako dlho sa venujete vlastnej tvorbe? Nemožno si nevšimnúť, aké krásne predmety vzišli spod vašich rúk.
Je to až neuveriteľné, ale práve tento rok je to už 10 rokov, čo som začala vyrábať rôzne dekorácie. Po nasťahovaní som začala zariaďovať domček, a keďže som si veľa vecí priniesla z činžiaka, ale už sa veľmi nehodili do domčeka, začala som ich prerábať. A potom mi syn raz priniesol rôzne staré veci z povaly od kamaráta. Tešila som sa z nich ako malá. Bola medzi nimi aj stará debnička. Veľmi sa mi páčila a chcela som ešte ďalšie. Lenže žiadne staré drevo nebolo v dosahu. A tak sme kúpili drevené dosky, zostrojili debničku a ja som začala svoje čarovanie s drevom, aby vyzeralo staro. A podarilo sa. Debničku som odfotila a tým sa to začalo.
Odvtedy som ich vyrobila nespočetne a nielen tie. Zistila som, že toto je to, čo som asi chcela celý čas robiť. Kreatívna som bola už od malička a stále som niečo robila a vymýšľala. Mojím mottom je výrok Pipi Dlhej Pančuchy „Toto som ešte nikdy nerobila, to mi určite pôjde“ a funguje to. Stále skúšam niečo nové a posúvam svoje hranice vo výrobe. Háčkujem koše zo špagátu, vyrábam debničky, tabuľky, dekorujem poťahy na vankúše, maľujem obrázky v botanickom štýle, vymýšľam vidiecke doplnky, ktoré mám veľmi rada.
5. Ako vyzerá výzva, ktorú by ste chceli zdolať v najbližšom období?
Nápadov na zmenu mám plno, len s tým musím ísť na manžela opatrne. Najbližšie mám v pláne prerábku kúpeľne. Už som mu to načrtla, ale ešte tomu nie je celkom naklonený, takže uvidím, kedy sa na to odhodláme. Ale to neponáhľa. Už som časom zistila, že na niektoré veci si treba počkať a netreba sa ponáhľať… Aj keď ja som často nedočkavá.
6. V čase, keď ste sa nasťahovali do vlastného, prišla aj rana pod pás. Zostali ste bez práce. Aká bola vaša pôvodná profesia a čo vám pomohlo zvládnuť toto náročné obdobie?
Pracovala som v jednom obchode s elektrom, kde som robila nielen administratívu, ale som aj predávala domáce spotrebiče. Musím povedať, že ma to veľmi bavilo. Záľubu v elektronike som zdedila po otcovi a kreativitu zase po mamine. Nebolo to jednoduché, predsa len som tam bola 13 rokov a myslela som si, že tam budem pracovať ešte dlho. Zo začiatku som bola z tejto situácie nešťastná, no netušila som, že sa mi vlastne začína úplne nová a neskutočne krásna etapa života, po ktorej som vlastne v kútiku duše stále túžila. Vždy hovorím, že všetko zlé je na niečo dobré, a stále sa to plní.
7. Čo pre vás znamenajú sociálne siete, kam takmer denne pridávate nové a nové obrázky s úžasným ohlasom?
Poviem pravdu – stále je to pre mňa menšia španielska dedina, ako sa hovorí. Mnohým veciam nerozumiem, už nestíham všetko sledovať a učím sa za pochodu. Všetko som sa učila od začiatku sama. Najprv som začala na Modrej streche, potom som skúsila Facebook. Tam sa mi to rozbehlo celkom rýchlo, v čo som ani nedúfala. Potom som s malou dušičkou išla s kožou na trh aj na webovú stránku Sashe. Bola som presvedčená, že si ma tam v tom veľkom množstve predajcov, ktorí už boli pomaly profesionáli, ani nevšimnú.
Keď prišla prvá objednávka, skákala som dva metre vysoko. No a postupne sa to rozbehlo a niekedy som ani nestíhala vyrábať. Všetko ide s dobou, to, čo sme si pred niekoľkými rokmi nevedeli predstaviť, je teraz samozrejmosť a bez sociálnych sietí by som sa ťažko rozbiehala, lebo je to veľký fenomén a dokáže obsiahnuť veľký rozsah ľudí. Dokonca aj moji rodičia, ktorí už majú vyše 80 rokov, sa prihlásili na Facebook, aby ma mohli sledovať, čo je úžasné. Som na nich hrdá, že sa na to odhodlali a že to v tomto veku aj zvládli.
8. Asi každý, kto funguje na sociálnych sieťach, zažil aj negatívne reakcie. S akými ste sa stretli vy konkrétne?
Negatívne reakcie akosi neodmysliteľne patria k sociálnym sieťam, keďže človek sa môže skryť za anonymnú identitu a napísať si, čo len chce. Mám šťastie, že na mojej stránke je negatívnych reakcií len minimum – a tie som hneď vypustila z hlavy. Mám veľa fanúšikov a podporovateľov a spoznala som veľa milých ľudí. S pár kočkami, s ktorými sme sa spoznali cez moju stránku, sa dokonca stretávame osobne.
9. Zhruba pred piatimi rokmi sme v časopise Môj dom zverejnili váš domček ako „návštevu“. Čo sa od tohto obdobia zmenilo na vašom bývaní (vonku i vnútri) a na vašom živote?
U nás sa stále niečo mení. No asi najhlavnejšie je, že sme sa stali starými rodičmi a vstúpila nám do života úžasná osôbka, vnučka Alicka. To bol veľký zlom v našom živote a cez ňu vidím niektoré veci úplne inak. No a v našom bývaní? V roku 2021 sme usúdili, že fasáda na domčeku by potrebovala oživiť. Už pri stavaní sme túžili po tehličkovom obklade, lenže vtedy to nejako finančne nevychádzalo, a tak sme mali len také bloky pri oknách. Teraz nastal ten čas a v marci sme sa do toho pustili. Robili sme to na etapy, lebo časť domu sme si sami škárovali a terasu aj obkladali. Potom pribudli na oknách drevené parapety – obložili sme tie plastové, ktoré už teda po rokoch nevyzerali pekne.
V domčeku nám pribudlo viac zelenej farby – či už v kuchyni, ale aj v obývačke a dokonca v kúpeľni. V obývačke sme si vymysleli posúvacie vidiecke dvere, ktoré sú tiež zelené. No a nakoniec sme sa na jeseň 2022 rozhodli postaviť murovaný záhradný domček do rohu záhrady v zadnej časti. Na jar 2023 sme ho dokončili. Ani tu nechýba zelená na drevených dverách, oknách a okeniciach. Všetko pekne ladí vo vidieckom štýle.
10. Spočiatku ste mali v domčeku všetko biele – trendom bol provensalský štýl. Dnes však každá miestnosť hrá inými farbami – hoci jemnými, biela to nie je. Ako sa vyvíjal tento váš „dizajnový vzťah“ k vlastnému domu vnútri i vonku?
Keď sme sa sťahovali, letel trend provensalského štýlu bývania – všetko biele. A u nás to tak bolo tiež. Postupom času mi to začalo prekážať, a tak som dopĺňala farby. Najprv sivú, čiernu, drevo. No aj tak to nebolo ono. Chýbali mi farby, ktoré som aj vo svojej tvorbe začala používať čoraz viac, najmä zelenú. Za zmenu farby v kuchyni vlastne môže váš časopis. Na dovolenke som v jednom vašom letnom vydaní našla krásny vidiecky stôl so zelenými nohami a s drevenou doskou. Vtedy som sa rozhodla, že prerobím kuchyňu so zelenými prvkami. Potom som farby začala dopĺňať do celého bývania. Biela je už len sporadicky, skôr ako doplnok a teraz je to tak, ako to má byť, aspoň podľa mňa.
11. Akú najstaršiu vec máte v interiéri či na terase? Aký má pôvod?
Staré veci ani neprerábam, milujem ich patinu. Čím staršie vyzerá, tým je krajšia. Milujem hlinené nádoby, ktoré mám v rôznych tvaroch. Používam ich na dekorovanie či ako črepníky, Veľa vecí však potrebujem aj na fotenie svojich výrobkov, takže majú rôzne využitie. Veľmi si vážim veci, ktoré som zdedila po prababičke, napríklad starý receptár, pamätník po mojom starom otcovi, staré kvetináče od maminy a rôzne veci, ktoré mi pripomínajú detstvo. Od maminy mám aj rôzne staré knihy, medzi nimi i Bibliu z roku 1920 a knihy z rokov 1934 a 1942.
12. Ktorý kút domu alebo exteriéru je vaším najobľúbenejším miestom a prečo?
Ťažko povedať. Vlastne všetko je pre mňa naj… Som tu celý deň a je to pre mňa úžasné miesto nielen na bývanie, ale aj na prácu.
13. Medzi rečou ste spomenuli vnučku, ktorá u vás rada trávi voľný čas. Vek na vnúčatá by vám však nikto nehádal. Čo vám osobne dáva energiu a udržuje vás v dobrej nálade?
Tak to ste ma potešili a ďakujem za kompliment. Áno, vnučka Alicka sa k nám vždy teší a hlavne ona mi v poslednom čase dáva veľa energie, najmä keď ma prinúti tancovať a skákať. Niekedy sa čudujem, že to ešte zvládam, ale s ňou je to veľké odviazanie sa. Verím, že časom ju zasvätím do tajov svojej výroby a že možno budem mať pokračovateľku, lebo šikovná je a rada s maminou všeličo vyrába už teraz.
Text: Sabína Zavarská
Foto: Miro Pochyba, Decoration by Danao69
Zdroj: Časopis Môj dom