Rodinný dom a ekologický manifest v jednom. Angažovaná architektúra, ktorá ctí pôvodný porast a krajinu
Nadmerná urbanizácia spôsobila neprimerané zásahy do vidieckej krajiny. Miestnych obyvateľov vyprovokovali k nevídanému ekologickému manifestu vo forme ukážkového rodinného sídla. Objekt v španielskej obci Molina Segura slúži prioritne na bývanie, ale tvorí aj dôležité miesto susedských stretnutí, ktorým záleží na svojom okolí.
Túto výnimočnú formu rodinného domu si pre svoju rodinu objednal brat architekta zo štúdia Office for Political Innovation. Objekt nevychádza z lokálnej staviteľskej tradície ani trendov minimalizmu.
A len ojedinele sa stáva, že sú na projekt pre malého súkromného investora prizvaní aktivisti a ekológovia ako dôležitý poradný orgán.
Oprava zásahu do krajiny
Lokalita v okolí mesta Murcia ja známa roklinami, v originálnom znení tzv. „ramblas”. Dlhodobým rozširovaním mesta do krajiny stráca krajina svoj pôvodný charakter. Zarovnávanie terénu kvôli masívnej výstavbe narúša lokálny ekosystém. Rastlinstvo nemá dostatok pôdnej vlhkosti, ktoré rokliny zabezpečovali. S ich úbytkom priamo súvisí aj strata fauny. Miesto je známe dlhými obdobiami sucha, s ktorými si predtým vedela príroda poradiť sama.
Snahou projektu je poukázať na zmenu paradigmy pri ďalšom osídlovaní vidieckej krajiny. Nový rodinný dom sa nachádza v blízkosti hustejšej rodinnej zástavby v mierne kopcovitom teréne. Architektonicky vychádza z podmienok pozemku obdĺžnikového tvaru.
Viac pohľadov na exteriér domu nájdete v galérii na konci článku.
Formu domu určil sám terén
Nerovný terén predznamenal výslednú podobu domu. Z jednej časti objekt sedí na pôde, z druhej stojí na stĺpoch. Tento zámer umožňuje, aby sa pôda pod ním mohla samovoľne pretvárať. Súčasť projektu tvorí inteligentný, ekologický zavlažovací systém. Zachytená voda udržuje optimálnu vlhkosť pôdy na základe údajov zo senzorov a správ o počasí.
Jadro domu tvorí elipsa vo funkcii privátnej botanickej záhrady bez zastrešenia. Obsahuje domáce, voľne rastúce druhy, ako napríklad palmy, oleandre a myrty. Rodina s deťmi má úprimnú radosť z toho, že si v nich našiel domov hmyz aj spolu s vtákmi.
S vlastnou botanickou záhradou
Nad úrovňou okolo vnútornej záhrady vedie mramorová ochodza. Zhora ju po celom obvode lemuje zavlažovací systém. Súkromie domu je zvonka prísne chránené. Na výstavbu domu s atypickou dispozíciou poslúžila oceľ. Štruktúra jablkovo zelených stien pripomína populárne stavby realizované z lodných kontajnerov.
Do ulice sa otvára jedine obývacia izba s celoplošne presklenou stenou. Je orientovaná na prístupové miesto do domu. Na pozemok sa vchádza z chodníka cez minimalistickú bránku. Do domu od nej vedie úzka rampa s červeným zábradlím, ktoré bolo použité v rovnakom dizajne aj na ochodze.
Po pravej strane rampy je divoká skalnatá záhrada s vlastnými schodíkmi vedúcimi na jednoduchú terasu nepravidelného tvaru. Naľavo vzniklo zastrešené parkovacie miesto.
Interiér ako z lodných kontajnerov
Obývacia izba je vybavená závesom, aby sa mohlo kedykoľvek zabezpečiť potrebné súkromie. Napravo sa nachádza samostatná priestranná kuchyňa. Jedálenský stôl je rovnakej veľkosti ako kuchynský ostrov. Nachádzajú sa tesne vedľa seba, aby ušetrili miesto.
Stredná časť domu obsahuje kúpeľne. Spálňa a dve detské izby sú orientované do zadnej časti. Medzi nimi sa nachádza spoločenská miestnosť s knižnicou, sedením a výstavou obrazov.
Priestory domu pútajú pozornosť svojím nekonvenčným riešením. Miestnosti sú prosto zariadené. Na zariadení prevláda zelený odtieň. Interiér dýcha príjemnou uvoľnenou atmosférou.
Sofistikovaná stavba a divoká záhrada
Oplotenie pozemku tvorí jednoduché pletivo, o to viac do pozornosti vstupuje samotný objekt. Okolitým stavbám sa vizuálne vymyká aj formou vypuklých štvorcových okien na izbách alebo menších okrúhlych okien na hygienických miestnostiach.
Na zvyšku pozemku nebola realizovaná záhradná úprava. Tvorí ho zemina, kamienky a divý porast.
Rambla Climate-House
Architekti: Office for Political Innovation
Lokalita: Molina de Segura, Španielsko
Realizácia: 2021
Text: Katarína Mácová
Foto: José Hevia