Takmer všetky tehly z demolácie starého domu použili opätovne. Ekologickým prístupom zároveň zachovali atmosféru pôvodnej stavby
Snaha o ekologickú výstavbu a udržateľnosť vedie mnohých architektov k opätovnému použitiu materiálov zo starších stavieb. Najčastejšie ich využívajú pri rekonštrukciách alebo novostavbách, ktoré vznikajú na mieste pôvodnej budovy – i preto, aby zachovali atmosféru prostredia. Nemenej dôležitým faktom je, že opätovné použitie materiálov znižuje stopu oxidu uhličitého.
Podobný prístup zvolili architekti z anglického štúdia VATRAA pri rekonštrukcii a rozšírení prízemia staršieho viktoriánskeho domu v centre Londýna.
„Najudržateľnejším spôsobom, ako do rekonštrukcie zapojiť princíp recyklácie, je nájsť zmysluplný účel pre materiály získané na mieste demolácie. Namiesto prepravy týchto materiálov na skládku a výroby nových sme hľadali prístup, ako pracovať s tým, čo je na mieste,“ vysvetľujú architekti Anamaria Pircu, Bogdan Rusu z anglického štúdia VATRAA podstatu ich filozofie.
Takmer všetky tehly z demolácie použili opätovne
V prípade rekonštrukcie prízemia a rozšírenia viktoriánskeho domu použili až 99 % tehál z demolácie pôvodnej bočnej a zadnej steny na výstavbu novej vonkajšej steny obopínajúcej prístavbu.
Výsledkom je rozšírenie, ktoré nepôsobí neprirodzene, ani ako „prilepená“ dostavba. Naopak, vyzerá ako prirodzená súčasť celku, ktorá nesie charakter starého viktoriánskeho domu.
Viac svetla a úložných priestorov
Hlavným želaním investorov bola úprava dispozície tak, aby bola praktickejšia, príjemnejšia a aby vznikli nové úložné priestory. Priali si priestrannejšie a svetlé prízemie domu s prepojením so záhradou. To všetko malo byť riešené veľmi citlivo, ako pocta starému viktoriánskemu domu.
Architekti v rámci prístavby zdôraznili viaceré prvky pôvodnej stavby, napríklad štít prístavby je inšpirovaný líniou strechy originálu. Pocit priestrannosti znásobili použitím svetlých farieb, ale aj maximalizovaním vnútornej výšky. Prirodzené svetlo vtiahli do novej časti cez presklenú strechu. Pod ňou stojí jedálenský stôl.
Silný vzťah k záhrade
Najjednoduchším riešením, ako prepojiť interiér s exteriérom, je použitie mohutných presklených posuvných dverí. Domácich však znepokojovala nepraktickosť použitia ťažkého posuvného zariadenia ako hlavného prístupu do záhrady.
Architekti našli riešenie inde: navrhli bočné dvere, ktoré sú omnoho jemnejšie – hlučnosťou i vzhľadovo a na každodenný prístup do záhrady aj praktickejšie. Napriek tomu zostali aj posuvné presklené plochy, ale len v minimalizovanej podobe s tým, že ich budú domáci využívať príležitostne.
Červené tehly a štít s modrým okienkom
Prístavba nadväzuje na pôvodný dom vďaka použitiu podobných archetypov, ako má stará stavba, a tiež fasádou zo zachránenej červenej tehly. Na štíte je však uložená v novej vertikálnej väzbe. Tá, spolu s okrúhlym okienkom v štíte odkazuje na štítový nadstavec – frontón, používaný v klasickej architektúre.
Modré okienko je jediným farebným doplnkom novej prístavby. Avšak, rovnako sfarbené sú aj prvky z farebného skla v pôvodnej budove (napríklad sklo na vchodových dverách). Vnáša do priestoru energiu a spája nové so starým.
Biely interiér oživujú textúry a vzory
Vnútri si klienti želali minimalistický biely interiér. Aby nevyznieval fádne, architekti pridali rôzne textúry a vzory (šesťhranné dlaždice, obdĺžnikové tehly, komorové trámy). Za povšimnutie stojí doska jedálenského stola vyrezaná z jedného veľkého kusu duba. Je ponechaná v čo najprirodzenejšej podobe, aby popri nej vyniklo pozadie čistých bielych línií. Všetky dizajnové prvky sú zároveň plne funkčné.
Odkrytá tehlová konštrukcia je taktiež nákladovo efektívna, pretože znižuje potrebu akýchkoľvek dodatočných povrchových úprav.
Rozšírenie viktoriánskeho domu
architektonický ateliér: VATRAA
lokalita: Camden Borough, Londýn
realizácia: 2020
Sabína Zavarská
Foto: Jim Stephenson