Pri obnove kostola objavili jeho zaniknutú časť. Pamiatky neničí len vlhkosť, ale aj neodborné zásahy, vraví reštaurátor Tomáš Kružlík

Ako jednotlivec a neodmysliteľná súčasť spoločnosti RESTAU.ART má bohaté vedomosti v oblasti historických techník a postupov a za sebou mnohé úspešné realizácie. Pre laika, ktorý v tejto oblasti nikdy nepracoval ani s ňou nemal bližší kontakt, je náročné predstaviť si nielen samotný proces obnovy historických diel, ale aj prepojenie medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou. Teda na vklad umeleckej práce do odkazu pre ďalšie generácie. Má však čo povedať i v rámci dnešných moderných stavieb.

Čo je podľa vás najdôležitejšie pri obnove pamiatok v súčasnosti?

Našou hlavnou filozofiou pri obnove pamiatok je maximálne rešpektovanie autenticity originálu a jeho obnovenie s použitím materiálov v čo najväčšej miere identických s materiálmi pôvodnými. V individuálnych prípadoch – najmä pri výskume a konzervovaní, ale aj pri rekonštrukciách – používame aj najmodernejšie postupy a materiály využívané v oblasti reštaurovania.

Čo vás osobne priviedlo k práci reštaurátora? Aký bol váš najväčší inšpiratívny moment v kariére?

Reštaurovanie som začal študovať na strednej škole, k čomu ma priviedla súhra okolností. Po ukončení strednej školy som sa pod vedením reštaurátorov akad. mal. Miroslava Šurina a akad. soch. Ľubomíra Saba podieľal na reštaurovaní Kaplnky sv. Jána Almužníka v Dóme sv. Martina. Práca na tejto významnej barokovej pamiatke, ktorej autorom bol G. R. Donner, mi umožnila spoznať reštaurovanie v praxi a uvedomil som si, že je to remeslo, ktorému sa chcem venovať aj naďalej. Pokračoval som v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a reštaurovaniu sa venujem až dodnes.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. Zdroj: Tomáš Kružlík, Michal Pleidel, Miroslav Kiss

Aké sú najväčšie výzvy pri práci na projektoch, ako napríklad historické fasády alebo budovy? Máte nejaký konkrétny projekt, ktorý vám osobne najviac utkvel v pamäti?

Každá pamiatka je jedinečná, a preto vyžaduje individuálny prístup. Líšia sa najmä tým, akými úpravami a zásahmi vo svojej histórii prešli, a to v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj mieru a spôsob samotného reštaurovania. V rokoch 2020 – 2022 sme mali jedinečnú príležitosť realizácie Kostola sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne, pričom sme komplexne reštaurovali architektúru interiéru a exteriéru vrátane omietok, kamenných článkov, nástenných malieb a drevenej architektúry. V rámci reštaurovania sme objavili aj zaniknuté kamenné pastofórium.

Spomeňme v skratke vaše najvýznamnejšie práce, napríklad reštaurovanie fasády kúrie v Devíne, barokového Putta alebo kalvárie v Tešedíkove.

Počas našej pôsobnosti sme zreštaurovali mnoho pamiatok počnúc malými kamennými a drevenými sochami až po reštaurovanie kaštieľov a kostolov. Každá jedna pamiatka má pre nás svoju jedinečnú hodnotu, ale sme veľmi radi, že sme mali možnosť reštaurovať aj významné budovy, ako je Baumgartnerov dom v Banskej Štiavnici, Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach, Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, synagóga v Trenčíne a Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne, ktorý bol zreštaurovaný komplexne.

Zreštaurovaná synagóga v Trenčíne. Zdroj: Tomáš Kružlík, Michal Pleidel, Miroslav Kiss

Priblížme čitateľom samotný proces reštaurovania historickej stavby. Ako prebieha? Aké sú jednotlivé kroky od začiatku až po dokončenie?

Úvodnou fázou reštaurovania je reštaurátorský výskum, ktorý slúži na dôkladné oboznámenie sa s pamiatkou – aká bola jej primárna podoba a akými úpravami prešla. Na základe týchto poznatkov sa určí metodika a spôsob následného reštaurovania, ktorý vo všeobecnosti spočíva v odstránení nevhodných sekundárnych zásahov, konsolidácii zachovaného originálu a následnom hmotovom a farebnom doplnení chýbajúcich častí.

Aké tradičné techniky a materiály sa používajú pri reštaurovaní historických stavieb? Ako sa líšia od moderných metód?

Pri reštaurovaní sa snažíme používať materiály, ktoré boli využité pri samotnej tvorbe diela. Zväčša sú to omietky a nátery na vápennej báze. Najhlavnejšia je maximálna reverzibilita, primeraná pevnosť a difúzna otvorenosť použitých materiálov. Pri procese reštaurovania býva veľmi náročné a zdĺhavé odstraňovanie nevhodných sekundárnych zásahov, ktoré si často vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Následne treba vhodne nastaviť technológiu konzervovania, ako aj reštaurovania, pričom využívame materiály na minerálnej báze vhodné na pamiatkovú starostlivosť.

Aké druhy poškodenia sú pre staré budovy a pamiatky najbežnejšie a ako ich riešite?

Medzi najzávažnejšie a najčastejšie poškodenia pamiatok patrí vzlínajúca vlhkosť murív, narušená statika a poškodenia spôsobené narušením strešnej krytiny a krovu. Preto je potrebné pred samotným reštaurovaním odstrániť všetky príčiny deštrukcie objektu, obnoviť alebo rekonštruovať strechu objektu, pamiatku zastabilizovať a vhodným spôsobom obmedziť vzlínanie vlhkosti do murív. Rovnako závažné poškodenia sú spôsobené nevhodnými a neodbornými zásahmi do objektov v minulosti, pričom mnohé hodnotné prvky pamiatok boli vážne narušené alebo úplne zanikli.

Musíte pri reštaurovaní dodržiavať konkrétne legislatívne normy alebo nariadenia?

V rámci obnovy a reštaurovania pamiatok treba dodržiavať ustanovenia zákona o ochrane pamiatkového fondu a ako reštaurátori sa musíme riadiť zákonom o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov. Tieto procesy vnímame ako nutnú a funkčnú súčasť ochrany kultúrneho dedičstva na Slovensku.

Zreštautrovaný interiér Kostola sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. Zdroj: Tomáš Kružlík, Michal Pleidel, Miroslav Kiss

Ako vnímate balans medzi pôvodnou autenticitou a nevyhnutnými zásahmi na zabezpečenie budovy pred ďalším zhoršovaním stavu?

Na zabezpečenie a záchranu poškodených pamiatok sú v niektorých prípadoch nevyhnutné zásahy, ktoré zasahujú do pamiatky novými prvkami alebo materiálmi, ale zásahy by vždy mali byť v najväčšej možnej miere podriadené jednotlivým pamiatkam a zachovaniu a obnoveniu pamiatkových hodnôt objektov.

S akými odborníkmi pri reštaurovaní pamiatok najčastejšie spolupracujete?

Najmä pri výskumnej časti reštaurovania spolupracujeme s architektmi realizujúcimi architektonicko-historické výskumy, s odborníkmi na petrografiu, dendrochronológiu a dendrológiu. V rámci projektovania obnovy pamiatky sú nevyhnutné návrhy od odborníkov na sanáciu vlhkosti a na statiku pamiatok. A v rámci samotnej realizácie reštaurovania je nevyhnutná spolupráca s remeselníkmi venujúcimi sa umeleckým remeslám, ako sú kováči, stolári, tesári atď.

Aký máte názor na využitie moderných technológií, ako je 3D skenovanie alebo VR, pri reštaurovaní pamiatok?

Moderné technológie vnímam pozitívne, pretože aj samotné dokumentovanie pamiatok je pre zachovanie kultúrneho dedičstva veľmi dôležité a takisto môže zvýšiť záujem o pamiatky na Slovensku. Sami obdobné technológie pri výskumných reštaurátorských prácach využívame.

Baumgartnerov dom. Zdroj: Tomáš Kružlík, Michal Pleidel, Miroslav Kiss

Aj napriek tomu, že sa Tomáš Kružlík spolu s manželkou v profesijnom živote venujú reštaurovaniu pamiatok, radi sa obklopujú súčasným dizajnom. Tvorivosť zapojili aj do riešenia dvojdomia s ateliérom v Slepčanoch. V spolupráci s architektmi Imrichom a Ondrejom Pleidelovcami vznikol originálny projekt.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Tomáš Kružlík, Michal Pleidel, Miroslav Kiss
Zdroj: Časopis Môj dom