Dom, pri ktorom zabudnete dýchať! S fasádou ako priezračný diamant napodobňuje živý organizmus
Novostavba rodinného domu v Zlíne, ktorej autorom je architekt Petr Janda, zaujme už na prvý pohľad. Napriek tomu jeho podoba nie je hlavnou ideou stavby. Celý koncept stojí na vzťahoch medzi domom a mestom, domom a jeho záhradou a záhradou a mestom. Základný princíp priestorového prepojenia architekt nazýva zvnútra von: vzhľad domu vytvára jeho vnútorná podstata.
Vzťahy jednotlivých priestorov sú veľmi dôležité aj v interiéri. Hlavná spoločenská zóna interiéru preteká celým domom a pocitovo pokračuje do všetkých exteriérových a výhľadových väzieb. Vnútorné členenie udržiava súkromie privátnych súčastí, ktoré majú vlastné vzťahy. Na vonkajšej podobe domu hneď zaujme priepustnosť fyzickej schránky, ktorá delí, ale zároveň aj spája interiér s vonkajším prostredím.
Fasády ako tenká membrána
„Vzhľad domu je filtrom tejto materializácie. Rozhranie udržujúce súkromie je riešené membránami fasád s maximálnou priepustnosťou zvnútra von a niekoľkými princípy modulujúcimi naopak priestupnosť zvonku dovnútra. Takto definovaná figúra používa materiálové mimikry, ktoré nadväzujú na kontext záhrady a mesta a definujú vizualitu domu.
Je navrhnutý ako kompaktný solitérny objem na štvorcovom pôdoryse s pootočením dispozície vo vnútri plášťa – vonkajšok osovo rešpektuje logiku okolitých domov, vnútro sa otáča k mestu v smere hraníc pozemku,“ vysvetľuje vonkajšiu podobu zaujímavej stavby architekt Petr Janda.
Spodné podlažie je skryté vo svahu
Svahovitý pozemok umožnil zapustenie sokla spodného podlažia. Na ňom sedí hranol hlavného obytného podlažia. Dom tak z južnej strany pôsobí ako jednopodlažný, hoci má podlažia dve. Stavbe nechýba zatrávnená zelená strecha, ktorá vracia pozemku chýbajúcu plochu záhrady odobratú pôdorysom domu. Okrem toho je na streche umiestnený presklený strešný ateliér. Hlavný obytný priestor domu vďaka umiestneniu na hornom podlaží ponúka pohľady naprieč záhradou až k mestu.
Vďaka miernemu pootočeniu dispozície vzhľadom na plášť stavby architekt mohol rozmiestniť obytné miestnosti po obvode tak, aby si udržali vlastnú intimitu a výhľadovú logiku. Viacgeneračné usporiadanie dosiahol pomocou dvoch oddeliteľných hosťovských sekcií na vstupnom podlaží s možnosťou samostatného prístupu.
Spoločenská zóna v centre, súkromné izby v rohoch
V spodnom podlaží je garáž a po jej bokoch dva vstupy do domu. Jednoramenným schodiskom sa dostanete do horného podlažia. Princípom jeho usporiadania je maximálna dosiahnuteľnosť všetkých oddychových častí z centrálnej spoločenskej zóny. Zároveň sú oddelené časti určené pre deti a rodičov. Spoločenská zóna združuje kuchyňu, jedáleň a obývaciu izbu. Prechádza naprieč celou dispozíciou. Okolo tejto centrálnej časti sú rozmiestnené ostatné obytné miestnosti situované do rohových pozícií po obvode dispozície tak, aby profitovali buď z výhľadu na mesto alebo z kontaktu so záhradou.
Rodičovská zóna, detská zóna, presklená pracovňa
Dom je vizuálne prestupný (zvnútra von) skrz severnú a južnú fasádu. Východná a západná fasáda chránia súkromie domu. Vďaka pásovým oknám krytým nerezovou membránou a žalúziami zároveň umožňujú pohľad von a dovoľujú slnku vstúpiť dnu. Rodičovskú zónu tvorí spálňa s „tajnými“ dverami, ktorými sa skrz šatňu dostanete do kúpeľne. Detská zóna pozostáva z dvoch detských izieb, ktoré medzi sebou zvierajú kúpeľňu a WC. Nechýba ani presklená pracovňa prepojená s obývacou zónou a terasou.
Samostatný byt pre hostí
V západnej časti stavby je hosťovský byt so samostatným vstupom. Má voľnú dispozíciu sústredenú okolo spoločenskej časti vytvorenej spojením kuchyne, jedálne a obývacej izby. V súkromnej časti je spálňa s vlastnou šatňou, kúpeľňou a samostatným WC. Šatňu pri hlavnom vstupe je možné premeniť na ďalšiu hosťovskú izbu.
Dom ako živý organizmus
Ako autor návrhu opisuje konštrukčné a materiálové vybavenie stavby? „Dom používa svoju nosnú konštrukciu ako kostru, izoláciu ako svalstvo, vykurovanie ako krvný obeh, vzduchotechniku ako pľúca, rozvody vody a kanalizáciu ako tráviace ústrojenstvo, elektroinštalácie ako nervový systém a povrchové vrstvy ako kožu, chrániacu celé telo a umožňujúcu jeho povrchu dýchať,“ hovorí Petr Janda.
Železobetón, sklo, korodovaná oceľ
Konštrukciu domu tvorí železobetónový monolit, izolovaný výkonnou tepelnou izoláciou vo vrstve zodpovedajúcej nízkoenergetickým až pasívnym stavbám. Hmota hlavného obytného podlažia má plne štrukturálne presklenú severnú a južnú fasádu veľkoplošným pokovovaným trojsklom. Fasády orientované k susedom pohľadovo chráni nerezová tkanina prekrývajúca okná. Spodné podlažie je vrátane brán garáže obložené korodovaným oceľovým plechom CORTEN.
Kovový exteriér a interiér plný dreva
Kovový exteriér výrazne kontrastuje s dreveným interiérom tvoreným veľkoplošnými dyhovanými obkladmi, vstavaným nábytkom a masívnymi podlahami. Dominantným materiálom stien, dverí a vstavaného nábytku sú dyhované brestové obklady v kombinácii s masívnou irokovou podlahou.
A ešte jedna špecialita: Smer podlahových a terasových dosiek sleduje plášť domu a jemne podprahovo upozorňuje na napätie medzi oboma pravouhlými systémami – exteriérovým a interiérovým.
Svetlo – dôležitá súčasť interiéru
Osvetlenie pracuje s odrazeným „iridescentným“ svetlom rozptýleným šošovkami s dvojfarebnými rozptylovými filtrami. Riešenie stropov využíva jemný retroreflexivný vplyv perleťového nástreku. Samozrejmosťou stavby je niekoľkovrstvové postupné oddelenie „scény“ interiéru od vonkajšieho vplyvu pomocou membrán záclon, závesov a screenov až po úplne zatemnenie. Stavba dosahuje parametre približujúce sa pasívnemu štandardu a má mnoho inteligentných technologických riešení. I preto ju architekt nazval Lazyhouse. Druhým dôvodom je odkazom na miestopisný názov lokality – „Lazy“.
„Lazy House“
Architektonický ateliér: petrjanda/brainwork
Autor: MgA. Ing. arch. Petr Janda, hlavný architekt
Lokalita: Zlín, Česká Republika
Realizácia: 2020
Zastavaná plocha: 225 m²
Hrubá podlahová plocha: 400 m²
Úžitková plocha: 345 m²
Sabína Zavarská
Zdroj: linka.news
Foto: BoysPlayNice