Veľký sprievodca interiérovými rastlinami: Výber, starostlivosť aj rozmnožovanie

Prvým a najdôležitejším krokom je kupovať len také rastliny, ktorým sa bude vo vašom byte dariť. To znamená, že je potrebné zohľadniť svetelné podmienky bytu, teplotu a miesto. Triezve zhodnotenie podmienok vám ušetrí čas a peniaze a rastline trápenie. Každá rastlina potrebuje na rast dostatok miesta a svetlo prichádzajúce z viacerých strán. Platí to najmä pre väčšie rastliny. Ak patríte medzi zaneprázdnených ľudí, vyberajte menej náročné druhy. Väčšie a staršie rastliny sa zvyčajne horšie adaptujú na nové podmienky.

Výber

Najhorším riešením je nakupovať rastliny podľa vzhľadu. Tiež zvážte účel. Vybrať si môžete dlhoveké a reprezentatívnejšie (do týchto pokojne investujte aj viac), ale aj sezónne, ktoré vám v určitom období spestria byt. Väčšina týchto rastlín nie je drahá. Ak máte doma malé deti či domáce zvieratá, vyhnite sa jedovatým a inak nebezpečným druhom (napríklad tým s tŕňmi). Medzi jedovaté rastliny patrí brečtan, difenbachia, oleander, ľalie, ale i mnohé ďalšie druhy, takže pri kúpe si ich vždy radšej overte. Pozor, u niektorých sa môže jed prejaviť už pri dotyku podráždením pokožky.

Zdroj: isifa/shutterstock

Nový člen domácnosti

Keď si domov prinesiete zabalenú izbovku, nikdy ju hneď neumiestnite do vykúrenej miestnosti. Nechajte ju, aby sa aklimatizovala, prospeje jej to. Ponechajte ju zabalenú v chladnejšej miestnosti (stačia 2 dni), potom ju odbaľte a umiestnite na želané miesto. Pri kvitnúcich druhoch by rýchle premiestnenie do tepla mohlo spôsobiť opadávanie pukov aj kvetov. Rastlinu potom zalejte vodou izbovej teploty a jemne skyprite povrch substrátu. Kým sa neudomácni, nemusíte ju strihať ani prihnojovať.

TOP 3 interiérové rastliny 2021

Jelenie parohy (Platycerium bifurcatum)

Jedinečný druh papradia, ktoré pochádza z Oceánie. Jeho ploché delené listy skutočne pripomínajú parožie a pokiaľ mu dáte dostatok priestoru, vie vám doma narásť skutočný „dvanástorák“! Miluje vlhko, šedivá vrstva na povrchu listov zabraňuje unikaniu vlhkosti, preto sa ju nikdy nesnažte zotrieť. Platycerium si užíva buď svetlé miesto, alebo polotieň. Nie však priame slnko. Rado bude rásť aj v zavesených alebo nástenných kvetináčoch.

Zdroj: isifa/shutterstock

Figovník indický ‘Audrey’ (Ficus benghalensis)

Zdroj: isifa/shutterstock

Obľúbený figovník lýrolistý strieda ďalší veľkolistý strom – figovník indický, nazývaný aj banyan, je pomerne nenáročný strom s krásnymi mäkkými listami s výrazným žilkovaním. Obľubuje svetlé stanovište, nevadí mu ani občasné preschnutie substrátu, no v zime by sa nemal vystavovať dlhší čas teplotám pod 15 °C. Skvelo mu teda bude aj v paneláku či kancelárii!

Aspidistra (Aspidistra elatior)

Zdroj: isifa/shutterstock

Impozantná aspidistra sa v angličtine volá „Cast iron plant“ – Železná rastlina. Tvarom listov sa síce podobá na známejšieho lopatkovca, no táto rastlina dokáže vyrásť aj do výšky viac ako meter a niektoré kultivary majú úžasné tmavozelené až fialové listy. Vydrží aj zanedbávanie a nepravidelnú starostlivosť. Síce rastie pomaly, ale nevyžaduje si časté presádzanie ani hnojenie.

Základná starostlivosť

Po aklimatizácii rastlinu dajte na vybrané stanovište. Svetlomilné kaktusy a sukulenty, cibuľoviny, bromélie a niektoré druhy orchideí zvládnu priame celodenné slnko. Polotieňomilným druhom, ako napr. pilea, monstera, nefrolepka, budú vyhovovať svetlé miestnosti, ale priame slnko by ich mohlo spáliť. Umiestnite ich preto na okná, kde budú vystavené iba rannému alebo večernému slnku, alebo ďalej do miestnosti. Najmenej náročné tieňomilné rastliny si vystačia aj s menším množstvom svetla a napr. aspidistra, aglaonema, papradie alebo potosovec budú prosperovať aj na zatienených miestach ďalej od okien.

Zdroj: isifa/shutterstock

Na zalievanie izbových rastlín je vhodná čistá, najlepšie mäkká voda s izbovou teplotou. Chlórovanú vodu nepoužívajte, prípadne chlór nechajte najskôr vyprchať. Samotná intenzita zálievky môže byť pomerne zložitou záležitosťou a pre každú rastlinu je veľmi individuálna. Najčastejšie sa používa tzv. stredná zálievka – rastlinu zalejt dôkladne, no zároveň nechajte zeminu medzi jednotlivými zálievkami čiastočne preschnúť.

Takto polievajte väčšinu rastlín, napríklad fikusy, potosovce alebo zamiokulkas. Pokiaľ si rastliny vyžadujú bohatú zálievku, ako šachor alebo lopatkovec, substrát nikdy nenechajte úplne vyschnúť a zalievajte, len čo začne pôda v nádobe presychať. Vodu z podmisky ani nemusíte vylievať. Kaktusy a sukulenty zalievajte až vtedy, keď je substrát celkom vyschnutý a prebytočnú vlahu z misky pod kvetináčom vždy vylejte.

Zdroj: isifa/shutterstock

Ako rastliny ovplyvňujú mikroklímu

Počas zimných mesiacov bojujú mnohé domácnosti s nevhodnou vlhkosťou vzduchu. Podľa odborníkov má pritom vzdušná vlhkosť významný vplyv nielen na kvalitu bývania, ale aj na ľudské zdravie. Prílišné vykurovanie bez vetrania môže v domácnosti spôsobovať vznik suchého vzduchu, ktorý býva príčinou niektorých ochorení dýchacích ciest, chronickej nádchy alebo pálenia očí. Dlhodobá vysoká vlhkosť, naopak, zapríčiňuje výskyt plesní, ktoré majú vplyv na rozvoj alergií, dýchacích ťažkostí alebo bolestí hlavy. Odborníkmi odporúčaná vlhkosť vzduchu by mala byť medzi 40 a 60 %. Jednou z mnohých možností, ako klímu kontrolovať, je práve pestovanie izbových rastlín.

Zdroj: isifa/shutterstock

Suchý vzduch: Monstera, filodendron alebo dracéna

Počas zimných mesiacov je v slovenských domácnostiach väčším problémom suchý vzduch. V dôsledku prekurovania sa stretávame s vlhkosťou len okolo 20 %. Riešením sú také rastliny, ktoré odparujú vysoké množstvo vody a účinne tak pomáhajú zvlhčovať vzduch v miestnosti. Pre takéto rastliny je obzvlášť dôležitá správna zálievka, ideálne samozavlažovacími kvetináčmi, aby bol zaistený dostatok vody. Medzi rastliny, ktoré môžu zlepšiť prostredie so suchým vzduchom, patria predovšetkým širokolisté kvetiny, napríklad monstery, filodendrony, figovník lýrolistý alebo aj známy šachor.

Vlhký vzduch: Paprade, brečtany či lopatkovec

Niektoré izbové rastliny vzdušnú vlhkosť, naopak, absorbujú a môžu tak účinne meniť domácu mikroklímu. Ak bojujete s vysokou vzdušnou vlhkosťou nad 60 %, siahnite po niektorej z papradí alebo po brečtane. Hoci si mnohí myslia, že paprade a brečtany sú vonkajšie rastliny, vo vlhkom domácom prostredí, pri dostatku svetla a správnej starostlivosti sa im bude dariť. Lopatkovec, fitónia alebo areka vám doma urobia rovnakú službu.

Zdroj: istock.com

Zelené filtre

Vybrané druhy rastlín dokážu spoľahlivo vyčistiť vzduch aj od prachových častíc. Podľa mnohých prieskumov zeleň zachytáva a rozkladá škodlivé chemické látky, ako sú formaldehyd, benzén či trichlóretylén. Pri pohlcovaní formaldehydu sú účinné kvitnúce azalky, gerbery, difenbachie, zelenec, filodendron a sansevieria (tzv. svokrine jazyky). Karcinogénny benzén zasa absorbuje brečtan, dracéna alebo lopatkovec, pričom tieto isté rastliny eliminujú aj pôsobenie škodlivého trichlóretylénu. Tam, kde sa fajčí, treba umiestniť brečtan, ktorý znižuje škodlivé účinky cigaretového dymu v ovzduší.

Ako získať izbové rastliny zadarmo?

Väčšina bežných izboviek sa dá jednoducho „zduplikovať“ pomocou tzv. vegetatívneho množenia. Pri tomto druhu množenia, na rozdiel od generatívneho rozmnožovania semienkami, využívate odrezky z materskej rastliny – či už zo svojich vlastných, alebo o odrezok požiadajte známych. Môže to byť milá alternatíva namiesto kytice z rezaných kvetov k najbližšiemu sviatku. Z rastliny buď oddeľte trs, alebo časť odrežte a nechajte zakoreniť. Pri oddelení rastlinu vyklopte z črepníka a opatrne skúste, či sa menší trs oddelí sám. Takto môžete rozdeliť zamiokulkas, pileu alebo svokrin jazyk. Zelenec či kalanchoe dokonca vytvárajú mladé dcérske rastlinky. Z ostatných odrežte zdravý výhonok alebo kus listu a nechajte ho zakoreniť. Takto si môžete rozdeliť potosovec, monsteru i fikus.

Zdroj: isifa/shutterstock

Izbové rastliny si môžete rozmnožiť počas marca a apríla alebo aj počas leta a začiatkom jesene. Určite ich nerozmnožujte v období vegetačného pokoja (teda na jeseň a v zime)! Pri rozmnožovaní používajte vydezinfikované a poriadne ostré náradie: nožnice aj ostrý záhradnícky nožík. Vo všeobecnosti platí, že čím sú rezné rany hladšie, tým lepšie sa rastlina zakorení. Predpokladom rýchleho zakoreňovania je aj využitie stimulátorov – urýchľovačov zakorenenia. Namiesto izbového minipareniska môžete použiť aj väčšie, ale skôr plytšie črepníky a po naplnení odrezkami ich zakryte igelitovým vreckom. Dôležitý je výber či namiešanie kvalitného rozmnožovacieho substrátu.

Ak zakoreňujete stonkové alebo listové odrezky, nemali by ste zabúdať na pravidelné zavlažovanie – substrát musí byť stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Zavlažujte vždy až po miernom, nie úplnom preschnutí. Rovnako dôležité sú svetlo (nie priame slnko), vyššia vzdušná vlhkosť (tá sa dá dosiahnuť práve minipareniskom, igelitovým vreckom alebo zaváraninovým pohárom otočený hore dnom), ale aj priebežné vetranie. Väčšina izboviek sa zakoreňuje pri teplotách 20 – 25 °C. Ideálne je, ak teplo prichádza zospodu a zohrieva substrát.

Zdroj: istock.com

Jarná starostlivosť

S predlžujúcimi sa dňami sa začínajú prebúdzať aj vaši zelení spolubývajúci. Ak chcete, aby vám robili radosť celý nasledujúci rok, doprajte im jarnú „štartovaciu“ starostlivosť.

Zdroj: istock.com

• PRESÁDZANIE: Okrem tých čerstvo zakúpených sa snažte interiérové rastliny presadiť aspoň raz za rok – ideálny čas je na jar. Okrem väčšieho priestoru im tým, že im vymeníme starý substrát za nový, doprajete nové živiny. Dôležitejšia ako veľkosť črepníka (zvyčajne stačí, ak je ten nový o 2 cm väčší) je dôkladná drenáž. Črepník musí mať v dne dierku a pod substrát patrí ešte vrstva keramzitu alebo štrku. Vďaka tomu sa vyhnete zahnívaniu koreňov.
  

  Zdroj: Miro Pochyba

• VÝŽIVA: Na začiatku rastového obdobia rastlinky určite ocenia „doping“ v podobe hnojiva. Na trhu ich je nepreberné množstvo, a tak si môžete vybrať taký, ktorý vám vyhovuje – tyčinka, tekuté alebo rôzne organické hnojivá. Vždy však prihliadajte na individuálne potreby rastliny. Ak si nie ste celkom istí, vyberajte hnojivá s vyváženým obsahom dusíkatých a fosforečných solí.
• ČISTÉ LISTY: Väčšina bytov má problém s vysokou prašnosťou a nízkou vlhkosťou. Kým tieto podmienky vyhovujú napríklad sukulentom, mnohé rastliny budú veľmi vďačné za pravidelné zvlhčenie postrekovačom. Na jar im môžete dopriať aj vlažnú sprchu či mechanicky utrieť listy vlhkou handričkou. (Pozor, neplatí to pre begónie a sukulenty). Rastlinky sa vám za čisté listy odvďačia.
  

  Zdroj: Miro Pochyba

• PREMIESTNENIE: Dlhšie dni znamenajú aj prudkejšie slnko, ktoré by mohlo popáliť citlivé listy tieňomilnejších rastlín. Na parapety môžete, naopak, premiestniť slnkomilné kaktusy, cibuľoviny a bromélie. Prenosné rastliny, napríklad oleander, granátovník alebo citrusy, môžete zhruba od polovice apríla (v závislosti od nočných teplôt) vyložiť na balkón.
• KONIEC ŠKODCOM: Na prelome jari sa okrem rastlín začnú prebúdzať aj menej príjemní spoločníci – mušky, roztoče a plesne. Nemusíte hneď siahať po chémii, na väčšinu z nich bude platiť čistý substrát, čisté listy a organická pomoc, napríklad v podobe zriedeného neemového (nimbového) oleja.
  

  Zdroj: Miro Pochyba

Nenáročné rastliny

Voskovka (Hoya carnosa)

Zdroj: isifa/shutterstock

Táto sympatická ťahavá rastlina má mnoho kultivarov s bielymi a ružovo strakatými alebo bodkovanými listami s voskovaným povrchom, podľa ktorých je pomenovaná. Kvitne ružovými voňavými kvietkami. Najlepšie sa pestuje v zavesenom kvetináči. Tým ju aj dostanete preč z dosahu detí, pretože jej živica je jedovatá.

Calathea (Calathea concinna)

Zdroj: isifa/shutterstock

Kto povedal, že listy musia byť nudné? Fantasticky pruhované, fľakaté či dokonca leopardie vzory sa dokonca počas dňa budú naťahovať za svetlom a na noc stáčať do rúrky. Jediné, čo calathea neznáša, je prievan. Znesie prelievanie, má radšej vlhkejší substrát a obľubuje svetlejšie miestnosti.

Gumovník (Ficus elastica)

Zdroj: isifa/shutterstock

Nenáročný fikus, ktorý zvládne polotieň i preschnutie medzi zálievkami. Panašované kultivary si vyžadujú trochu viac svetla ako tmavolisté, v každom prípade ide o elegantnú rastlinu s ušľachtilým vzhľadom. Jeho mliečno-biela živica môže spôsobovať podráždenie kože, tak pozor na poranenia.

Netradičné rastliny

Riasogule (Cladophora Aegagropila)

Zdroj: isifa/shutterstock

Hoci vyzerajú ako mach, v skutočnosti ide o klbko sladkovodných rias. Rastú v hlbších, studených jazerách, a tak na pestovanie vyžadujú to isté – nádobu s čistou a chladnejšou (10 – 25 °C) vodou umiestnenú v hlbšom polotieni. Neznesú priame slnko, ale inak vyžadujú len pravidelnú výmenu vody.

Tilandsia (Tillandsia)

Zdroj: isifa/shutterstock

Tilandsie pochádzajú z južnej Ameriky a sú to epifyty. To znamená, že nerastú v zemi, ale v korunách stromov. Vďaka tomu majú veľmi špecifický koreňový systém, ktorý slúži len na uchytenie, a všetky živiny prijímajú pomocou listov. Vyžadujú si veľa slnka (nie priameho), časté rosenie alebo namáčanie, ale dajú sa pestovať „len tak“ zavesené hoci aj na záclone.

Kvitnúce kamene (Lithops)

Zdroj: isifa/shutterstock

Juhoafrické sukulenty rodu Lithops sú mimoriadne obľúbené medzi zberateľmi a nie je ťažké pochopiť prečo. Vyzerajú ako skutočné kamienky, môžu mať rozličné farby od červenej po zelenú. Kvitnú zaujímavými vzpriamenými kvetmi. Stačí im plytký kvetináč so sypkým substrátom a veľmi zriedkavá zálievka.

Text: redakcia Tvorivé bývanie, Daniel Košťál, Hornbach

Foto: isifa/shutterstock, istock.com, Miro Pochyba

Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie