Neuveríte, že táto budova bola kedysi stajňou! Zvonku vyzerá ako vila, vo vnútri prekvapí vidieckou atmosférou

Nachádza sa v nej aj Casa Stalla, ktorá na prvý pohľad nepatrí medzi tradičné vilové bývanie. Svoj vidiecky charakter nezaprie, je totiž zakotvený v jej samotnej podstate. Pod taktovkou talianskych architektov prešla pred časom evolúciou času.

Rekonštrukcia mala za úlohu zvýrazniť aj vývoj miesta v priebehu času. Na viacerých miestach možno postrehnúť kontrast starého a nového. Napríklad do tejto miestnosti vchádzate starými drevenými dverami, ale vychádzate novými posuvnými. Zdroj: Giorgio Pasqualini

Viac fotografií nájdete na konci článku v galérii.

Na začiatku bola stajňa

Dom bol postavený v roku 1904 ako stajňa pre predmestskú vilu v neostredovekom štýle v Mníchove. Časom bola premenená na bývanie, no tento pokus nedopadol práve najlepšie. Steny, stropy aj podlahy boli biele, miestnosti neobsahovali žiadne prepojenie a z pôvodného vzhľadu budovy neostalo takmer nič.

V priebehu rokov bola vila niekoľko ráz rozšírená. V súčasnosti má úzky a dlhý tvar s orientáciou na os východ – západ. Severná strana je slepá a ohraničuje susedný pozemok. Fasáda s oknami smeruje na juh a ponúka výhľad do záhrady.

Severná fasáda vily je slepá, tá južná, orientovaná do záhrady, ponúka pekné výhľady na zeleň. Zdroj: Giorgio Pasqualini

Viac fotografií nájdete na konci článku v galérii.

Zamilovali sa len do exteriéru

Súčasní majitelia vily, mladý pár pochádzajúci v jeho prípade z Ríma a v jej z Monaka, sa najprv zamilovali do vonkajšieho vzhľadu domu. Interiér si však želali mať úplne odlišný – teplý, príjemný a súčasný.

Trojica talianskych architektov – Giorgio Pasqualini, Gaia Maria Lombardo a David Laterna – sa preto rozhodli navrhnúť projekt Casa Stalla ktorý mal do domu priniesť nový vietor a oživiť vidiecku atmosféru miesta. Pôvodné sterilné povrchy v interiéri ich neodradili, práve naopak. Uvedomili si, že sa pod nimi skrýva príbeh a treba ho znovu objaviť.

Vidiecka atmosféra a história miesta tu dýchajú z mnohých detailov. Zdroj: Giorgio Pasqualini

Viac fotografií nájdete na konci článku v galérii.

A zas späť k stajni

Aby dom zmodernizovali a dodali mu atmosféru, po ktorej majitelia túžili, boli rekonštrukčné zásahy nevyhnutné. Postupne vychádzalo najavo, že pod pridanými nánosmi sa stále ukrývali pôvodné vrstvy. Pod falošnými stropmi napríklad objavili trámy a dosky z jedľového dreva a po odhalení slepej severnej steny sa autorom predostrel obraz tehlového vzoru. Postupne sa tak z nešikovne premeneného bývania opäť stávala stajňa.

Odlišná povaha povrchov a prvkov však architektom nahrávala do tvorivej práce. Vznikol tak žiadaný kontrast moderného a tradičného. Obvodové steny, okrem tej s tehlami, boli natreté novou omietkou a náterom z vápna. Vnútorné priečky zas saténovým emailom.

Chodbičkou po ľavej strane sa dostanete k toalete i detskej izbe. Zdroj: Giorgio Pasqualini

Viac fotografií nájdete na konci článku v galérii.

Schody k dobrému jedlu a pohodliu

Keďže miestnostiam v dome chýbalo vzájomné prepojenie, architekti sa sústredili hlavne na túto časť projektu. Miestnosti usporadúvali tak, aby spolu súviseli a nepôsobili oddelene od zvyšku domu. Vďaka tomu vznikol na hornom poschodí otvorený priestor v podobe obývacej izby a na prízemí zas priestor spálne a pracovne.

Vchod s dvojitou výškou plynule prechádza do nového schodiska s čiernou železnou konštrukciou, ktoré prepája prízemie s obytnou časťou na poschodí. Pohodlie je v nej zhmotnené v podobe veľkého koženého gauča. Z druhej strany schodiska je zas vložená čierna kuchynská linka. Harmónia priestoru tak mohla naplno zafungovať a priniesť do vnútra domácu atmosféru.

Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že obývačke na poschodí niečo chýba, až kým si nevšimnete projektor v stene pod stropom. Zdroj: Sonia Aumiller

Viac fotografií nájdete na konci článku v galérii.

Historické kúsky na nečakaných miestach

Spomínaný mladý pár má v obľube umenie a dizajn, a tak navrhol, aby bol dom obohatený o diela a prvky z rôznych časových období. Podporilo to tiež myšlienku zvýrazniť vývoj miesta v priebehu času.

Snaha o naplnenie tejto idey je najviditeľnejšia zrejme v kúpeľni. Tá obsahuje starožitné umývadlo, no s novou podperou a ako držiaky na uteráky slúžia rúčky zo starých kočov. Mosadzné vodovodné batérie v kuchyni i pri vani zas pochádzajú z konca 19. storočia. V dome sa nachádzajú aj obnovené historické svietidlá, pre ktoré sa našlo nové použitie – napríklad dve lampy, pôvodne využívané ako svietidlá v kočoch, sú umiestnené po stranách vchodových dverí.

Kúpeľňa na poschodí za kuchynskou linkou je samé prekvapenie. Všimnite si držiaky na uteráky. Pôvodne to boli kľučky na dverách koča. Zdroj: Sonia Aumiller

Viac fotografií nájdete na konci článku v galérii.

Dom dopĺňa dvor s malým kopcom, pričom trávnik s ovocnými stromami pretína chodník oblých tvarov zo štrku. Táto koncepcia je ideálna pre malé deti aj dospelých, ktorých záhrada víta otvorenosťou a príjemnou vôňou aromatických bylín či kvetov.

Text: Natália Turcovská
Foto: Sonia Aumiller, Giorgio Pasqualini